Základné pojmy z ochrany rastlín
Otestujte si
svoje poznatky
a vedomosti
z ochrany rastlín
CHOROBA je každá väčšia alebo menšia odchýlka živého organizmu od normálneho stavu. Ak odchýlku zapríčiňujú vonkajšie vplyvy, hovoríme o póru c h e. V rastlinnej výrobe považujeme za chorú rastlinu, ktorej životné pochody sú tak narušené, že rastlina nedáva očakávaný úžitok, pokiaľ ide o výšku úrody a o jej akosť. Pri vzniku choroby súhrnne pôsobia tri činitele: náchylnosť rastliny, škodlivý činiteľ a vonkajšie podmienky. Keď chýba niektorý z týchto činiteľov, choroba neprepukne.
NÁCHYLNOSŤ (DISPOZÍCIA) rastliny na chorobu alebo na poškodenie je vlastnosť, pre ktorú rastlina ľahšie podlieha pôsobeniu škodlivých činiteľov než iné rastliny za rovnakých podmienok. Náchylnosť rastliny zvyšujú nepriaznivé podmienky, ktoré rastlinu oslabujú.
ŠKODLIVÝ ČINITEĽ je jednak pôvodca choroby (patogén), ktorý rastlinu infikuje, žije na jej úkor, prípadne vylučuje do jej pletív látky, ktoré narušujú pletivá rastlín, jednak živočíšny škodca, ktorý sa živí rastlinnými šťavami alebo pletivami. V širšom zmysle za škodlivého činiteľa považujeme aj pôdne a klimatické vplyvy, ktoré rastlinu poškodzujú (nevhodná výživa, krúpy, mráz atď.).
Vonkajšie podmienky majú prvoradý význam pre odolnosť alebo náchylnosť rastlín na chorobu alebo poškodenie. Dobrá výživa, dostatok svetla a primeraná vlhkosť podporujú odolnosť rastliny.
ŠKODCA je každý živočích, ktorý rastlinu poškodzuje, a tým viac alebo menej zhoršuje jej zdravotný stav, prípadne úžitkovú hodnotu.
NÁKAZA je súbor javov, ktoré vznikajú v organizme preniknutím a rozmnožením patogénnych mikroorganizmov.
REZISTENCIA (ODOLNOSŤ) je opačná vlastnosť náchylnosti. Odolnosť vo veľkej miere závisí od vrodených vlastností rastliny (napr. hrubý voskový povlak, ktorý zabraňuje vniknutiu patogéna do rastliny, prítomnosť ochranných látok v rastline, pH rastlinnej šťavy atď.) a potom prechádza na potomstvo. Preto šľachtenie rastlín na odolnosť má veľký význam pre ochranu rastlín. Odolnosť rastlín sa v nevhodných podmienkach môže znížiť. Táto vlastnosť sa teda môže meniť podľa vonkajších podmienok, veku rastliny atď.
IMUNITA (VZDORNOSŤ) predstavuje najvyšší stupeň odolnosti.
EPIDÉMIA je rozšírenie choroby v takom množstve, že ohrozuje celé porasty určitého druhu rastlín.
KALAMITY vznikajú pri premnožení škodcov alebo pri epidémiách a rozšírení škodcov do tej miery, že poškodenie, prípadne aj zničenie porastov znamená veľké hospodárske straty.
Pojmom KARANTÉNA sa v ochrane rastlín označujú všetky ústredné opatrenia, ktorými sa zabraňuje prenášaniu nebezpečných chorôb a škodcov na nové, nezamorené územia. Vykonávanie karantény rastlín, ktoré zabezpečuje ÚKSÚP.
Každé ochorenie rastliny spôsobené pôvodcom ma pravidelný priebeh, ktorý možno spravidla rozdeliť do troch fáz:
1. nákaza (infekcia) je vniknutie patogéna do tela zdravého jedinca (napr. je to obdobie od vniknutia klíčka spóry cez prirodzený otvor alebo cez rany až po ustálenú parazitickú činnosť,
2. inkubácia je obdobie od vniknutia patogéna do organizmu po objavenie sa príznakov choroby, teda po preniknutie choroby,
3. ochorenie je fáza, počas ktorej nastávajú v chorých rastlinách značné zmeny fyziologických a biochemických procesov, ako je zníženie obsahu vody v chorých pletivách, zníženie asimilácie, zníženie alebo zvýšenie intenzity dýchania, výrazne sa narúša látková premena cukrov, dusíka a pod.
Podľa iných zdrojov je vysvetlenie niektorých pojmov v ochrane rastlín nasledujúce:
Vyliečenie (uzdravenie) — je stav, keď organizmus ochorenie prekoná a vráti sa opäť do normálneho stavu. Na úplný návrat do normálneho stavu nestačí len odstránenie činiteľa, ktorý ochorenie spôsobil, ale treba odstrániť aj následky choroby. Ochrannými opatreniami len zriedkavo dokážeme liečiť choré rastliny. V prevažnej väčšine prípadov predchádzame ochoreniu tým, že sa usilujeme znemožniť vznik nákazy (prevencia). Rekonvalescencia je prechod od vyliečenia do celkového normálneho zdravotného stavu.
Rezistencia (odolnosť) - je opačná vlastnosť ako náchylnosť. Odolnosť značne závisí od vrodených vlastností rastliny (napr. hrubý voskový povlak, ktorý bráni vniknutiu patogéna do rastliny, prítomnosť ochranných látok v rastline, pH rastlinnej šťavy atď.) a prenáša sa aj na potomstvo. Preto šľachtenie na odolnosť má zásadný význam pre ochranu rastlín. Odolnosť rastlín sa však za nevhodných podmienok môže značne znížiť. Táto vlastnosť sa teda môže meniť podľa vonkajších podmienok, podľa vývinu rastliny a pod.
Imunita - je najvyšší stupeň odolnosti.
Latentný život - znamená zníženie látkovej a energetickej premeny medzi vonkajším prostredím a živým organizmom na minimum, a to počas nepriaznivých životných podmienok. Zdanlivo sa neprejavujú ani ostatné životné procesy, ktoré sa v priaznivých podmienkach opäť obnovia. Napr. latentné žijú suché semená, spóry, baktérie, cysty a pod.
Virulencia - je agresivita (nákazlivá sila) patogéna proti svojmu hostiteľovi. Virulencia môže byť rozlične stupňovaná. Hovoríme o zosilnení alebo zoslabení virulencie.
Epidémia - je rozšírenie infekčnej choroby v takom rozsahu, že ohrozuje celé porasty určitého druhu rastlín. Zásahy človeka do prírody, pestovanie rastlín, zavádzanie nových druhov obyčajne znamenajú narušenie rovnováhy v prírode, čo umožňuje vznik epidémií.
Gradácia - stupňovanie výskytu škodcov. Vyúsťuje v kalamitu (katastrofu).
Kalamity - vznikajú pri premnožení škodcov alebo pri epidémiách a rozšírení choroby v takom rozsahu, že poškodenie porastu znamená veľké hospodárske straty.