>

Základné pojmy z ochrany rastlín - OVOCINÁRSTVO

Prejsť na obsah

Základné pojmy z ochrany rastlín

ZÁKLADNÉ POJMY

JADROVINY

KÔSTKOVINY

DROBNÉ  OVOCIE

OSTATNÉ  OVOCIE

späť

CHOROBY

CHOROBY

CHOROBY

CHOROBY

ŠKODCOVIA

ŠKODCOVIA

ŠKODCOVIA

ŠKODCOVIA

Otestujte si
svoje poznatky
a vedomosti  
z ochrany rastlín



CHOROBA je každá väčšia alebo menšia odchýlka živého organizmu od normálneho  stavu. Ak odchýlku zapríčiňujú vonkajšie vplyvy, hovoríme o póru c h e. V  rastlinnej výrobe považujeme za chorú rastlinu, ktorej životné pochody  sú tak narušené, že rastlina nedáva očakávaný úžitok, pokiaľ ide o výšku  úrody a o jej akosť. Pri vzniku choroby súhrnne pôsobia tri činitele:  náchylnosť rastliny, škodlivý činiteľ a vonkajšie podmienky. Keď chýba  niektorý z týchto činiteľov, choroba neprepukne.
NÁCHYLNOSŤ (DISPOZÍCIA)  rastliny na chorobu alebo na poškodenie je vlastnosť, pre ktorú  rastlina ľahšie podlieha pôsobeniu škodlivých činiteľov než iné rastliny  za rovnakých podmienok. Náchylnosť rastliny zvyšujú nepriaznivé  podmienky, ktoré rastlinu oslabujú.
ŠKODLIVÝ ČINITEĽ je  jednak pôvodca choroby (patogén), ktorý rastlinu infikuje, žije na jej  úkor, prípadne vylučuje do jej pletív látky, ktoré narušujú pletivá  rastlín, jednak živočíšny škodca, ktorý sa živí rastlinnými šťavami  alebo pletivami. V širšom zmysle za škodlivého činiteľa považujeme aj  pôdne a klimatické vplyvy, ktoré rastlinu poškodzujú (nevhodná výživa,  krúpy, mráz atď.).
Vonkajšie  podmienky majú prvoradý význam pre odolnosť alebo náchylnosť rastlín na  chorobu alebo poškodenie. Dobrá výživa, dostatok svetla a primeraná  vlhkosť podporujú odolnosť rastliny.
ŠKODCA je každý živočích, ktorý rastlinu poškodzuje, a tým viac alebo menej zhoršuje jej zdravotný stav, prípadne úžitkovú hodnotu.
NÁKAZA je súbor javov, ktoré vznikajú v organizme preniknutím a rozmnožením patogénnych mikroorganizmov.
REZISTENCIA (ODOLNOSŤ)  je opačná vlastnosť náchylnosti. Odolnosť vo veľkej miere závisí od  vrodených vlastností rastliny (napr. hrubý voskový povlak, ktorý  zabraňuje vniknutiu patogéna do rastliny, prítomnosť ochranných látok v  rastline, pH rastlinnej šťavy atď.) a potom prechádza na potomstvo.  Preto šľachtenie rastlín na odolnosť má veľký význam pre ochranu  rastlín. Odolnosť rastlín sa v nevhodných podmienkach môže znížiť. Táto  vlastnosť sa teda môže meniť podľa vonkajších podmienok, veku rastliny  atď.
IMUNITA (VZDORNOSŤ) predstavuje najvyšší stupeň odolnosti.
EPIDÉMIA je rozšírenie choroby v takom množstve, že ohrozuje celé porasty určitého druhu rastlín.
KALAMITY vznikajú pri premnožení škodcov alebo pri epidémiách a rozšírení  škodcov do tej miery, že poškodenie, prípadne aj zničenie porastov  znamená veľké hospodárske straty.
Pojmom KARANTÉNA sa v ochrane rastlín označujú všetky ústredné opatrenia, ktorými sa  zabraňuje prenášaniu nebezpečných chorôb a škodcov na nové, nezamorené  územia. Vykonávanie karantény rastlín, ktoré zabezpečuje ÚKSÚP.
Každé ochorenie rastliny spôsobené pôvodcom ma pravidelný priebeh, ktorý možno spravidla rozdeliť do troch fáz:
 
1. nákaza (infekcia) je  vniknutie patogéna do tela zdravého jedinca (napr. je to obdobie od  vniknutia klíčka spóry cez prirodzený otvor alebo cez rany až po  ustálenú parazitickú činnosť,
2. inkubácia je obdobie od vniknutia patogéna do organizmu po objavenie sa príznakov choroby, teda po preniknutie choroby,
3. ochorenie je fáza, počas ktorej nastávajú v chorých rastlinách značné zmeny  fyziologických a biochemických procesov, ako je zníženie obsahu vody v  chorých pletivách, zníženie asimilácie, zníženie alebo zvýšenie  intenzity dýchania, výrazne sa narúša látková premena cukrov, dusíka a  pod.


Podľa iných zdrojov je vysvetlenie niektorých pojmov v ochrane rastlín nasledujúce:

Vyliečenie (uzdravenie) — je stav, keď organizmus ochorenie prekoná a vráti sa opäť  do normálneho stavu. Na úplný návrat do normálneho stavu nestačí len  odstránenie činiteľa, ktorý ochorenie spôsobil, ale treba odstrániť aj  následky choroby. Ochrannými opatreniami len zriedkavo dokážeme liečiť  choré rastliny. V prevažnej väčšine prípadov predchádzame ochoreniu tým,  že sa usilujeme znemožniť vznik nákazy (prevencia). Rekonvalescencia je  prechod od vyliečenia do celkového normálneho zdravotného stavu.
Rezistencia (odolnosť) - je opačná vlastnosť ako náchylnosť. Odolnosť značne závisí od  vrodených vlastností rastliny (napr. hrubý voskový povlak, ktorý bráni  vniknutiu patogéna do rastliny, prítomnosť ochranných látok v rastline,  pH rastlinnej šťavy atď.) a prenáša sa aj na potomstvo. Preto šľachtenie  na odolnosť má zásadný význam pre ochranu rastlín. Odolnosť rastlín sa  však za nevhodných podmienok môže značne znížiť. Táto vlastnosť sa teda  môže meniť podľa vonkajších podmienok, podľa vývinu rastliny a pod.
Imunita - je najvyšší stupeň odolnosti.
Latentný život - znamená zníženie látkovej a energetickej premeny medzi vonkajším  prostredím a živým organizmom na minimum, a to počas nepriaznivých  životných podmienok. Zdanlivo sa neprejavujú ani ostatné životné  procesy, ktoré sa v priaznivých podmienkach opäť obnovia. Napr. latentné  žijú suché semená, spóry, baktérie, cysty a pod.
Virulencia - je  agresivita (nákazlivá sila) patogéna proti svojmu hostiteľovi.  Virulencia môže byť rozlične stupňovaná. Hovoríme o zosilnení alebo  zoslabení virulencie.
Epidémia - je rozšírenie infekčnej choroby v takom rozsahu, že ohrozuje celé  porasty určitého druhu rastlín. Zásahy človeka do prírody, pestovanie  rastlín, zavádzanie nových druhov obyčajne znamenajú narušenie rovnováhy  v prírode, čo umožňuje vznik epidémií.
Gradácia - stupňovanie výskytu škodcov. Vyúsťuje v kalamitu (katastrofu).
Kalamity - vznikajú pri premnožení škodcov alebo pri epidémiách a rozšírení  choroby v takom rozsahu, že poškodenie porastu znamená veľké hospodárske  straty.

Návrat na obsah