Podmienky ovocinárskej výroby

Ak hovoríme o pestovaní ovocia, máme v prvom rade na myslí podmienky, ktoré sú potrebné k pestovaniu.

Odborná literatúra rozdeľuje tieto podmienky na:

klimatické (prírodné) - teplota, zrážky, nadmorská výška, hladina spodnej vody, zdroj vody na zavlažovanie, svetová orientácia svahu, mrazová kotlina, pôda – typ, vlastnosti a pod.
ekonomické (hospodárske) - blízkosť odbytišťa, vybavenosť podniku, kvalifikovaní pracovníci, kvalita ciest, možnosť využívať odpadové teplo a pod.

Prostredie ako faktor života ovocných rastlín

Faktory prostredia pôsobia na rastlinu komplexne, pri vzájomnom pôsobení sa ich vplyv zosilňuje alebo oslabuje a jeho prejavy na rastline sú okrem iného ovplyvnené vekovým obdobím, veľkosťou koreňovej sústavy, kondíciou, druhom, odrodou, orgánom na ktorý pôsobia /staré drevo, výhonky, kvetné a vegetatívne púčiky/, fenofázou atď. Faktory prostredia triedime podľa viacerých hľadíska, napríklad:

- podľa významu pre život rastlín poznáme faktory prostredia:

ekologické faktory nevyhnutné - základné podmienky života rastliny (O₂, CO₂, teplo, svetlo, voda, živiny), nie sú nahraditeľné iným prvkom prostredia
ekologické faktory postrádateľné - nie sú nevyhnutné, ale ich prítomnosť ovplyvňuje stav a kondíciu ovoc. rastlín - pohyb vzduchu, topografia terénu ai.

- podľa pôvodu poznáme faktory prostredia:

kozmické - prakticky človekom neovládateľné - slnko, pohyb vzduchu atď.
terestrické - majúce pôvod alebo vzťah k zemskému povrchu alebo k činnosti človeka, aspoň čiastočne ovládateľné - pôda, činnosť rastliny, antropogénne vplyvy

- podľa charakteru poznáme faktory prostredia:

meteorologické - svetlo, teplo, vzduch a jeho pohyb, vzdušná vlhkosť, zrážky
pôdne (edafické) - mechanické a chemické vlastnosti pôdy, fyzikálne vlastnosti ornice a podložia, mikrobiológia pôdy
topografické - zemepisná šírka a dĺžka, reliéf a sklon terénu
biologické - vplyv okolitých rastlín a živočíchov, antropogénne vplyvy

Meteorologické vplyvy

Svetlo

Svetlo podmieňuje intenzitu fotosyntézy, vývin rastliny, diferenciáciu kvetných púčikov, ovplyvňuje vyfarbenie plodov, charakter rastu rastliny a vstup do obdobia vegetačného pokoja (hromadenie asimilátov, vyzrievanie letorastov). Pri nedostatku svetla sú koruny viac vzpriamené, letorasty sú dlhé, tenké, menšia je intenzita rozkonárovania, púčiky sú menšie, nedostatočne vyvinuté, listy sú menšie, plody sú horšie vyfarbené a obsahujú menej cukrov. Rastliny využívajú len 1-3 % FAR, pričom dôležité je nielen priame slnečné svetlo, ale aj difúzne žiarenie, ktoré obsahuje veľký podiel využiteľnej časti spektra (50-60 % žltočervených zložiek spektra, najlepšie využiteľných, priame len 37 %).

Z hľadiska intenzity svetla má veľký vplyv konfigurácia terénu (najlepšie osvetlenie na kopcoch a rovinách). Svahy dostávajú množstvo svetla v nasledovnom poradí - južný, západný, východný, severný. Intenzita svetla klesá so znižovaním nadmorskej výšky, zmenšovaním sklonu svahu, zvyšovaním vlhkosti vzduchu a so znečistením ovzdušia. Dôležitá je i hĺbka postavenia listu v korune (výhodné sú malé a ploché koruny). Výhodné je z hľadiska svetelných pomerov umiestnenie výsadieb v blízkosti veľkých vodných plôch odrážajúcich svetlo. Význam má i orientácia osi radov - u nás v smere sever-juh je z hľadiska svetelných pomerov najvýhodnejšia. Spôsob obrábania pôdy ovplyvňuje množstvo odrazeného svetla - podplodiny pohlcujú veľa svetla. Svetlé neobrobené pôdy odrážajú najviac svetla.

Dĺžka dňa pri našich ovocných rastlinách spravidla nemá veľký praktický význam, výnimku tvoria jahody, ktoré zakladajú kvetné púčiky počas krátkeho dňa, a to ovplyvňuje dynamiku tvorby úrody pri rýchlení v zimnom období. Tento faktor ovplyvňuje čas zakladania kvetných púčikov aj pri iných rastlinách, avšak v dôsledku ich pestovania v prirodzených podmienkach sa možné rozdielne dopady rôznej dĺžky dňa nevyužívajú.

Poradie nárokov na svetlo: orech, mandľa, broskyňa, marhuľa, skoré odrody čerešní, neskoré odrody hrušiek, jabloní a sliviek, skoré odrody týchto druhov, maliny, černice, ríbezle čierne, červené a biele, jahody, egreše, menej svetla vyžadujú višne, baza čierna ai.

Optimálne využitie svetla možno dosiahnuť:

výberom vhodného stanovišťa
vhodným sponom
vhodným pestovateľským tvarom (optimálne, ak vrchné listy sú schopné využiť svetlo odrazené spodnými listami napr. malé koruny a dostatočne riedke konáre)

Teplo

Teplo ovplyvňuje transpiráciu, príjem vody a živín z pôdy, určuje dynamiku fenofáz a rastové procesy, ovplyvňuje tiež výskyt chorôb a škodcov, kvalitu plodov a skladovateľnosť (napr. v prípade zimných odrôd jadrovín).
Ako ukazovateľ požiadaviek rastlín na teplotu sa používa teplotné optimum (je rôzne pre druhy, ale i pre rôzne procesy), resp. i minimum a maximum alebo priemerná ročná teplota potrebná pre daný druh, používa sa tiež hodnota sumy teplôt, alebo sumy efektívnych teplôt potrebná pre nastúpenie alebo uskutočnenie vybranej fenofázy.
Teplotné pomery sa menia:

s nadmorskou výškou (teplotný gradient 0,8 oC priemernej ročnej teploty na 100 m nadm. výšky)
s expozíciou a inklináciou svahu (južné svahy - vyššia teplota ale i výpar, východné a západné svahy teoreticky rovnocenné, západné sú však spravidla vlhšie, pôda na nich premŕza menej hlboko, rosa usychá neskôr)
s konfiguráciou terénu (inverzné polohy na dne údolí, priehlbín), najnižšia teplota pri bezvetrí do 0,2 až 0,5 m od povrchu pôdy
s vicinálnymi pomermi (susedstvo veľkých plôch skál, vodných plôch, kopcov, lesov, lúk, mestských sídel atď.), ktoré otepľujú alebo ochladzujú danú lokalitu, môžu tiež zmierňovať výkyvy teplôt
s pôdnym pokryvom (mulčovanie a pôdy zabraňuje výmenu tepla, sneh zabraňuje ochladzovaniu pôdy - napr. 50 mm vrstva udrží teplotu pôdy o 5 až 14 °C vyššiu ako teplota vzduchu, kyprá pôda tiež horšie vedie teplo)

Významná je dynamika teplôt v priebehu roka a jednotlivých období roka. Nepriaznivo na rastliny môžu vplývať nízke, ale i vysoké teploty (u nás zriedkavo, napr. v období kvitnutia alebo v lete pri súčasnom nedostatku vlahy).
Najvýznamnejšie je poškodzovanie rastlín nízkymi teplotami v období vegetačného pokoja. V období hlbokého vegetačného pokoja znesú nadzemné orgány jabloní teplotu až do -35 °C (niektoré cv. i nižšie), hrušky, slivky, čerešne a višne do -25 až -30 °C, mandle, broskyne a orechy do -20 až -25 °C, marhule do -25 °C, aktinídia do -16 °C, ríbezle, egreše a maliny i pod -30 °C. V období vynúteného pokoja klesá odolnosť voči mrazom so stupňom pokročilosti diferenciácie púčikov. Obzvlášť nebezpečné sú prudké zníženia teploty po dlhších otepleniach v predjarí, najmä u druhov, skoro ukončujúcich obdobie hlbokého vegetačného pokoja (teplomilné kôstkoviny, mandle, čerešne).
Veľmi citlivé sú korene, ktoré mrznú pri teplotách: jeblone -7 až -15,5 °C, hrušky -9 až -11 °C, broskýň -10 až -11 °C, malín a černíc -11 °C, višní a mahalebky pri -14 až -14,5 °C, ríbezlí pri -15,5 °C, egreša pri -18 °C.
Stromy dýchajú už pri teplotách pod bodom mrazu, stratifikácia semien začína pri teplotách nad 0 °C.
Kvety pri pučaní sú poškodzované v prípade jadrovín a kôstkovín pri -4 °C, mandlí a marhúľ pri -2 °C, broskýň -3 °C a ostatných druhov pri -2 °C. Blizny rozkvitnutých kvetov namŕzajú pri -0,5 až -1,5 °C, v dobe kvitnutia poškodzuje kvety teplota pri jadrovinách -2,2 °C, pri broskyniach -2,2 °C, Mladé plodíky zničí pri jabloniach teplota -1,7 °C, hruškách, čerešniach, slivkách a broskyniach -1,1 a marhuliach -0,6 °C.
Výkyvy teplôt v predjarí (v období so slnečnými dňami a radiačnými mrazmi v nočnom čase) poškodzujú nielen púčiky, ale i kôru kmeňa a konárov. Vznik mikrotrhlín v kôre sa môže prejaviť na kôstkovinách viditeľne i po dlhšom čase (s odstupom roka i viac) glejotokom a nekrózami pletív.
Poradie náročnosti na teplo: mandľa, broskyňa, marhuľa, orech, dula, čerešňa, slivka, hruška, višňa, ostružiny, maliny, ríbezle, egreše, jabloň.

Vzduch a jeho pohyb

Vzduch pôsobí prostredníctvom obsahu kyslíka a oxidu uhličitého, ktoré sú nevyhnutné pre základné životné pochody. V prízemnej vrstve pôdy je atmosféra obohacovaná o CO₂ z pôdy.
Nepriaznivý môže byť obsah niektorých splodín priemyslu a iných odvetví - F, Cl, SO₂, ai. Najviac citlivé na ne sú malina, jarabina, lieska. Hrušky a jablone trpia v oblastiach s vyšším obsahom SO₂ vo vzduchu menej chrastavitosťou. Nepriaznivo tiež pôsobí obsah pevných emisií vo vzduchu (prach). Odolnejšie sú rastliny s lesklými listami (orech, moruša a višňa).
Vlhkosť vzduchu ovplyvňuje transpiráciu rastlín.Vyššia vzdušná vlhkosť je v chladnejších polohách, lesnatých oblastiach a pri rozsiahlych vodných plochách. Závlaha postrekom tiež zvyšuje vlhkosť vzduchu.
Na vlhkosť vzduchu je spomedzi u nás pestovaných ovocných druhov najnáročnejšia jabloň. Vysoká vlhkosť vzduchu môže pri poklese teploty na rosný bod vyvolať tvorbu rosy a voda na listoch, alebo iných orgánoch podmnieňuje rozširovanie niektorých hubových chorôb. Vzdušná vlhkosť ovplyvňuje transpiráciu, morfológiu listov (v suchších oblastiach menšie, tuhšie listy), chlpatosť listov, hrúbku kutikuly ap. Nízka vzdušná vlhkosť môže spôsobiť vädnutie a zníženie úrody, opad násady plodov, negatívne ovplyvňuje zakladanie a diferenciáciu kvetných púčikov. Vzdušná vlhkosť je ovplyvnená zrážkami, výparom (vyššia v blízkosti lesov, lúčnych porastov, vodných plôch), ročným obdobím, časom v priebehu dňa, teplotou - v lete za horúcich dni až pod 30 %, inokedy 50-70 %, počas daždivých dní až ku 100 %.
Vietor pri malej sile pôsobí pozitívne, má úlohu pri opeľovaní niektorých drevín, ale silnejší zvyšuje transpiráciu, vysušuje pôdu, ochladzuje, zabraňuje lietaniu včiel a môže priamo poškodzovať konáre, prípadne spôsobiť vyvracanie stromov.
Najvhodnejšie sú u nás polohy chránené pred severovýchodnými, severnými a západnými vetrami. Nevhodné sú však polohy úplne uzavreté, neprevetrávané.

Zrážky

Voda zohráva dôležitú úlohu v metabolizme, v príjme živín, transporte látok po organizme, zabezpečuje turgor rastlín, je stavebným prvkom organizmu.
Pre rastliny sú využiteľné rôzne formy zrážok:

dážď - v priebehu vegetačného obdobia hlavný zdroj vlahy, vhodnejšie sú dažde s nižšou intenzitou, prívalové dažde môžu mechanicky poškodiť jemné orgány, spôsobujú eróziu a vyplavovanie živín, porušujú pôdnu štruktúru. Dážď prispieva k rozširovaniu niektorých chorôb ovocných drevín (plesne, chrastavitosť jadrovín, kučeravosť broskýň atď.)
sneh - izolujúca vrstva, zdroj zimnej zásoby vlahy, môže mechanicky poškodiť nadzemnú časť, môže uľahčiť prístup zajacov a zveri do sadu (ohryz)
krúpy - nebezpečné poškodenie plodov a zhoršenie kondície stromov v dôsledku otvorených rán, výrazné zhoršenie kvality plodov
rosa - v suchých oblastiach môže tvoriť až 10-20 % ročných zrážok, zvyšuje vzdušnú vlhkosť a podmienky podporujúcich vznik rosy pozitívne vplývajú na dozrievanie a vyfarbovanie plodov
námraza - ak je príliš silná môže spôsobiť lámanie konárov ovocných stromov
hmla - pozitívne vplýva na dozrievanie jadrového ovocia, skracuje trvanie slnečného svitu a spomaľuje ohrievanie prostredia, rozširovanie chorôb

Geografické a orografické faktory

Ide spravidla o stále faktory, nepriamo, ale silne pôsobiace najmä prostredníctvom utvárania meteorologických faktorov.

zemepisná šírka - v našich podmienkach málo významný faktor - smerom na juh stúpa priemerná ročná teplota, intenzita slnečného svitu a klesajú zrážky, stúpa dĺžka vegetačného obdobia
zemepisná dĺžka - smerom na východ rastie kontinentalita podnebia, spravidla klesá množstvo zrážok Keďže v našich podmienkach sú prevládajúce západné smery prúdenia vzduchových más, zemepisná dĺžka ovplyvňuje nástup období s charkteristickými teplotami a počasím (jar prichádza na západe územia skôr, vplyv föhnových vetrov výraznejší na západe)
nadmorská výška - ovplyvňuje teplotu, intenzitu svetla, množstvo zrážok (nárast 55 mm ročne na +100 m nadm. výšky), vzdušnú vlhkosť a dĺžku vegetačného obdobia (8-9 dní na 100 m nadm. výšky)
konfigurácia terénu - význam najmä vo vyšších polohách, kde sa uprednostňujú svahy obrátené na juh, v nižších polohách na južne orientované svahy umiestňujeme len teplomilné druhy, jadroviny na mierne svahy inej orientácie, i severné chránené svahy, kde sú lepšie vlhkostné podmienky
inklinácia svahu (sklon) - má vplyv na teplotu, zachytávanie zrážok, eróziu, podmieňuje spôsob ošetrovania pôdy, spon a rozmiestnenie stromov
reliéf - rovný, vypuklý alebo vydutý ovplyvňuje priebeh teplôt, pohyb vzduchu, výpar ap.

Pôdne podmienky

Vzhľadom na dlhodobý život rastliny na trvalom stanovišti má pôda mimoriadny význam. Poskytuje rastlinám niektoré zo základných faktorov potrebných pre život - vodu, živiny, vzduch pre dýchanie koreňov, a je miestom ukotvenia koreňov.
Hĺbka využiteľného profilu - pôdy pre ovocné dreviny majú byť v porovnaní s poľnými plodinami hlbšie (v závislosti od hĺbky zakoreňovania ovocných rastlín), nemajú mať vysokú hladinu spodnej vody, aby bol pre korene k dispozícii dostatočne hrubý profil pôdy.
Pôdny typ, obsah solí v pôde a pH - najvhodnejšie na pestovanie ovocných drevín sú hnedozem, černozem a rendziny. Využiteľné sú i menej kvalitné typy pôd, avšak vyžadujú si zvýšenú starostlivosť (prísun organickej hmoty vo forme maštaľného hnoja, kompostu, zelené hnojenie a pod.). Nevhodné sú zasolené (mimoriadne citlivé sú broskyne a jablone), zamokrené a pôdy s nepriepustnými vrstvami. Vhodné pH je cca 7 alebo o niečo nižšie, kôstkoviny vyžadujú pôdy neutrálne až mierne alkalické, jadroviny a drobné ovocie pôdy neutrálne až mierne kyslé, kyslé pôdy vyhovujú čučoriedkam.
Obsah humusu ovplyvňuje fyzikálne a chemické vlastnosti pôdy, ovplyvňuje život v pôde. Jeho mineralizáciou sa uvoľňujú živiny. Pôdy zásobené humusom majú spravidla dobrú štruktúru a sú prevzdušnené, humózna pôda s dobrou štruktúrou podporuje tvorbu mohutnejšej, hlbšie zasahujúcej koreňovej sústavy, naopak na pôdach zamokrených, s nepriepustnými horizontami v hlbších vrstvách sa korene rozkladajú viac v povrchových vrstvách pôdy. Hĺbke zakoreňovania potom treba prispôsobiť ošetrovanie pôdy (hnojenie, závlahu, kyprenie pôdy ap.)
Minerálny režim pôdy vo vzťahu k ovocným rastlinám vyjadruje obsah a dostupnosť N, P, K, Ca, ďalej Mg, Fe, a mnohých ďalších, ktoré rastliny síce potrebujú v malých množstvách, ale ktoré sú nevyhnutné pre nerušený priebeh životných pochodov rastliny (Mn, B, Cu, S ai.), ktoré zaraďujeme do skupiny mikroelementov. Tieto sú potrebné pre všetky ovocné rastliny, ale nie v rovnakom pomere, čo je potrebné zohľadniť pri príprave pôdy pod ovocný sad a pri jej hnojení v ďalšom období.
Pôdna štruktúra a druh pôdy spolu s vlhkostným režimom určujú zastúpenie vzduchu v pôde. V priepustných a štruktúrnych pôdach ja aktivita koreňov optimálna pri obsahu vlahy 60 % PVK (poľnej vodnej kapacity). V ľahších pôdach pôda rýchlo presakuje do hlbších vrstiev, póry sa rýchlo zapĺňajú vzduchom a takéto pôdy sa rýchlejšie prehrievajú, humus v nich rýchlo mineralizuje. Ťažšie pôdy si dlhšie udržujú vlahu, sú často menej vzdušné, horšie sa prehrievajú, pri vysychaní praskajú, za mokra sa mažú a ľahko zhutňujú, sú problematické pri obrábaní. Poskytujú však stromom i oporám predpoklad pre lepšiu stabilitu. Na ťažších pôdach sa najmä pri nevhodnom spôsobe obrábania stretáme s javom, kedy pri silnejších dažďoch pôda nie je schopná prijímať všetku vodu a časť vody odteká po povrchu, pričom môže spôsobiť eróziu.
Život v pôde je reprezentovaný pôdnou mikroflórou a ďalšími organizmami. Zdravá pôda je charakterizovaná širokým druhovým spektrom mikroorganizmov. V pôdach jednostranne využívaných, hnojených, obrábaných, v pôdach s nedostatkom organickej hmoty, najmä jej stabilnej zložky sa stáva zloženie z hľadiska skupín a druhov mikroorganizmov chudobnejšie, objavujú sa druhy produkujúce toxické látky, ustáva dynamika živín v pôde a dôsledkom je jav, ktorý sa súhrnne vyjadruje pojmom únava pôdy. Prejavom je horší rast vysadených stromov, horší zdravotný stav, nižšia rodivosť a životnosť. Nápravou je odstránenie akejkoľvek jednostrannosti vo vzťahu k pôde.