Rozmnožovanie ovocných rastlín - OVOCINÁRSTVO

Rozmnožovanie - je špeciálna práca zameraná na rozmnoženie rastlín.

Všeobecne rozlišujeme rozmnožovanie:

a) generatívne (semenami),

b) vegetatívne (časťami rastlín).

Obr. Ovocné stromčeky

Generatívne rozmnožovanie

Rozsádzanie v zdrevnatenom stave

sa vykonáva v období vegetačného kľudu na jeseň alebo na jar. Semenáčiky sa vyberú zo semeniska, roztriedia sa na rastliny vhodné pre škôlkovanie a slabé rastliny, ktoré je potrebné kvôli zosilneniu ešte jeden rok pestovať. Korienky sadeníc sa skrátia na dĺžku asi 100-120 mm a slabé nadzemné časti vo výške 0,25-0,30 m nad koreňovým kŕčkom. Nadzemná časť orechov a čerešní sa neskracuje (t.j. neskracujú sa výhony končiace vrcholovým pukom) – rozsadia sa na vzdialenosť 200-500 mm. Semenáče ostatných druhov sa podľa ich mohutnosti vysádzajú na vzdialenosť 0,10-0,50 m. Semenáčiky sa po presadení dostatočne zavlažia (závlahová dávka 30-40 mm). Pri výbere a presádzaní dbáme na to, aby koreňový systém neobschol (rýchla výsadba a ochrana pred priamym slnečným žiarením).  Koreňový systém semenáčikov je možné skrátiť na semenisku aj podrezávaním pomocou špeciálnej radličky.
Dopestovanie podpníka trvá zvyčajne rok (ak je podpník slabý t.j. nevyhovuje norme môže sa pestovať ešte ďalší rok). Zber zvyčajne na jeseň najčastejšie vyorávacími pluhmi alebo zrezávačmi (pri oddelkoch). Podpníky musia byť bez listov (po prirodzenom opadnutí listov, ručnom odlistení alebo defoliácii). Po zbere sa podpníky zväzkujú a triedia podľa normy. Po vytriedení sa opäť zväzkujú, označia náveskami a následne expedujú alebo uskladnia (následne sa v zime vykoná zimné štepenie za stolom alebo sa skladujú až do jari keď sa vysadia do ovocnej škôlky) alebo vysadia do ovocnej škôlky (na jeseň alebo v podmienkach SR prakticky vždy na jar). Konečnú úpravu podpníkov zvyčajne robí odberateľ. Od zberu po jarné škôlkovanie do ovocnej škôlky sa podpníky udržujú v dostatočne vlhkých podmienkach tak, aby nezaschli.

OČKOVANIE

Spôsob vegetatívneho rozmnožovania listnatých drevín, pri ktorom sa na vhodný podpník prenáša jedno očko (puk so štítkom alebo pásikom kôry, prípadne aj štítkom dreva) odrody toho istého alebo príbuzného druhu. Prenáša sa menšia časť ušľachtilej rastliny (väčší množiteľský koeficient), styčné plochy kambia podpníka a štítka s očkom sú v pomere k prenášanej časti väčšie ako pri vrúbľovaní a očko je lepšie chránené pred vysychaním. Používa sa najmä pri množení odrôd, ktoré nie je možné množiť zo osiva - pri ovocných drevinách, ružiach a mnohých odrodách okrasných stromov a krov.

Podmienky očkovania:
• dobre vyvinuté spiace puky (puky v dormancii)
• podpník požadovanej kvality (Výnos MP SR) vo fáze aktívneho rastu - zvýšenej delivej aktivity kambia, kedy sa kôra ľahko odlupuje z podpníka bez výrazného poškodenia (keď sa kôra neodlupuje ľahko používajú sa špeciálne techniky očkovania - Forkertovo očkovanie a chip-budding).

Očká sa odoberajú zo zdravých letorastov alebo výhonkov s dostatočnou zásobou asimilátov, nezvädnutých získaných z uznaných vrúbľových materských stromov. Vhodné sú letorasty z obvodu koruny, najmä južnej strany; menej vhodne sú letorasty z vnútra koruny a príliš silno rastúce letorasty, na ktorých sú malé a slabo vyvinuté očka. Z letorastov sa odstraňuje nevyzretá vrcholová časť a z listov sa ponechávajú len časti stopiek dlhé 5-10 mm. Samovoľné odpadnutie stopiek listov 2-3 týždne po očkovaní je indikátorom úspešnosti očkovania, stopky uľahčujú prácu pri očkovaní a chránia očko. Letné vrúble sa musia expedovať do 24 hodín po zrezaní prípadne do 36 hodín, ak boli skladované v chladiarni. V prípade potreby - najmä pri očkovaní skoro na jar (1. miazga) sa očká získavajú z vrúbľov vyrastených a získaných v predošlom roku a uskladnených v chladiarni), niekedy sa používajú spiace (prečkávajúce) vlaňajšie očká alebo dokonca ešte staršie (napríklad pri očkovaní briez na pučiace očko, pretože v dobe očkovania nemusia byť na mladých výhonoch dostatočne vyzreté očká).

Podľa spôsobu (techniky) práce delíme očkovanie na:

                   .......................

Podľa termínu očkovania poznáme:

• očkovanie na spiace očko (VII-IX) - puk vypučí až na jar nasledujúceho roka po zrezaní podpníka. Pri niektorých drevinách dôjde už v prvom roku k slabému vypučaniu, ktoré je však nežiadúce, pretože prerastený výhon často už nevyzrie a ľahko namŕza. Očkovanie na spiace očko má byť vykonané čo najneskôr, aby nemohlo dôjsť k jeho nežiadúcemu vypučaniu. Očká sa získavajú z nových letorastov. Podpník sa zrezáva až na jar nasledujúceho roka.

Pri veľkom rozsahu očkovania sa musí očkovať čo najskôr - často v dobe, kedy letorasty materských rastlín ešte nie sú vyzreté. Preto sa niekedy materské rastliny prirýchľujú, aby sa vrúble mohli odoberať skôr (napr. ruže, orgovány).

Obr. Uvoľnovanie očiek

Spôsoby vrúbľovania
a) v období vegetačného kľudu, kedy podpník ešte nemá miazgu používame vrúbľovanie napr. kopulácia (spojkovanie), anglická kopulácia, plátkovanie, do rázštepu, sedielkovanie, vrúbľovanie na klin, vrúbľovanie na koziu nôžku;
b) v období kedy v podpníku prúdi miazga sa môžu použiť všetky predchádzajúce spôsoby a tiež vrúbľovanie za kôru, do boku, Tittelov spôsob vrúbľovania.

Všetkým spôsobom vrúbľovania je spoločný základný kopulačný rez. Tento rez má byť dlhý asi 30 mm pri hrúbke výhonu 10 mm (pomer dĺžky rezu k šírke rezu 3:1).

Obr. Tittelov spôsob vrúbľovania

Pri vrúbľovaní môžu nastať 2 varianty:
a) vrúbeľ a podpník sú približne rovnako hrubé (používame kopuláciu, anglickú kopuláciu, vrúbľovanie na klin, bylinné vrúbľovanie),
b) podpník je hrubší ako vrúbeľ - môžeme použiť sedielkovanie, plátkovanie, vrúbľovanie na koziu nôžku, vrúbľovanie za kôru, zlepšené vrúbľovanie za kôru, Tittelov spôsob vrúbľovania, vrúbľovanie do rázštepu, vrúbľovanie do boku. Tieto spôsoby používame najmä pri zmladzovaní a preštepovaní starších stromov.

Vplyv podpníka na vrúbeľ
Afinita je schopnosť zrastenia podpníka a vrúbľa a závisí od botanickej príbuznosti rastlín, anatomickej stavby pletív a biochemických aspektov. Od afinity závisí úspešnosť vrúbľovania.
Medzi podpníkom a vrúbľom môžu nastať tieto kombinácie:
1. Slabo rastúci podpník - slabo rastúca odroda : stromy silno a skoro rodia, slabo rastú, majú krátku životnosť - nedoporučuje sa.
2. Slabo rastúci podpník - stredne silno rastúca odroda : je najvhodnejšia pre rast a rodivosť.
3. Slabo rastúci podpník - silno rastúca odroda : neodporúča sa, vrúbeľ sa často vylamuje, vzniká veľký zával.
4. Stredne silno rastúci podpník - slabo rastúca odroda : neodporúča sa kvôli zníženej rodivosti.
5. Stredne silno rastúci podpník - stredne až silno rastúca odroda : rodivosť sa odďaľuje, rast koruny je bujnejší.
6. Silno rastúci podpník - slabo rastúca odroda : neodporúča sa kvôli zníženej rodivosti.
7. Silno rastúci podpník - stredne až silno rastúca odroda : bujný rast, dlhoveké stromy, rodivosť je neskoršia ale trvá do vysokého veku.
 
PRIDÁJANIE - ABLAKTÁCIA

Materská rastlina (vrúbeľ) pri tomto spôsobe ostáva na vlastných koreňoch spojená s podpníkom až do zrastenia. Z podpníka a materskej rastliny sa vyreže úzky pás kôry dlhý 40-60  mm s tenkou vrstvou dreva. Rezné rany na podpníku a na materskej rastline musia byť rovnako veľké, aby sa po priložení presne kryli. Púčiky vrúbľa musia smerovať hore. Výhonok podpníka a materskej rastliny sa spojí a pevne zviaže. Po zrastení sa odstraňuje koreňová časť materskej rastliny (vrúbľa) a časť podpníka nad miestom spojenia s vrúbľom. Ablaktácia sa v súčasnom ovocinárskom škôlkárstve nepoužíva.

 

Obr. Sedielkovanie

SEDIELKOVANIE
Sedielkovanie je vylepšený spôsob plátkovania a spočíva vo vyrezaní tzv. sedielka na vrúbli, ktoré po priložení vrúbľa na podpník prekrýva časť horizontálnej reznej rany na podpníku, čo urýchľuje zrastanie vrúbľa a podpníka, hojenie rany na podpníku a spevňuje spojenie. Podpník sa najprv v požadovanej výške zreže vertikálnym rezom, potom sa urobí šikmý rez tak, aby sa vznikla šikmá rezná rana a zároveň ostala aj časť horizontálnej reznej rany. Vrúbeľ sa upraví rezom tak, aby presne zapadal na reznú ranu na podpníku - reznú ranu vrúbľa teda tvoria dve na seba nadväzujúce rezné rany - šikmá a horizontálna, ktoré vytvorili tzv. sedielko. Vrúbeľ sa reznou ranou priloží na reznú ranu podpníka, vzájomne sa priviažu a rany sa zatrú voskom.

Najstarší spôsob vrúbľovania ovocných stromov, ktorý sa v súčasnosti používa len na vrúbľovanie egreša. Pri práci sa používa vrúbľovací nôž na úpravu vrúbľa, žabka na zahladenie reznej rany podpníka a špeciálne upravený nôž (dlátový) na urobenie rázštepu do podpníka. Podpník sa v požadovanej výške horizontálne zrezáva, následne sa pomocou dreveného kladiva rozštiepi a do rázštepu sa vkladá upravený vrúbeľ, ktorý má spodnú časť zrezanú do klinovitého tvaru, pričom dĺžka klina je 30-45 mm. Ak je podpník hrubší ako vrúbeľ, potom sa vrúbeľ ukladá tak, aby sa aspoň na jednej strane obe rezné plochy klina na vrúbli spojili s kambiom rázštepu na podpníku. Hrubšie podpníky sa vrúbľujú tak, že do oboch koncov rázštepu na podpníku sa vkladá po jednom vrúbli. Pri rezaní klina sa v hornej štvrtine ponecháva púčik. Pri priväzovaní vrúbľa na podpník sa musí púčik ponechať voľný. Rezné rany sa dôkladne zatierajú voskom alebo prípravkom na ošetrovanie rán. Ak sa na hrubší podpník navrúbľujú dva vrúble, po zahojení rany (miesta spojenia vrúbľa a podpníkom) sa v nasledujúcom roku skoro na jar jeden vrúbeľ odstráni rezom na konárový krúžok.  Vrúbľovanie do rozštepu sa môže používať v období vegetačného pokoja (tesne pred začiatkom prúdenia miazgy) alebo za zelena. V ovocinárskom škôlkárstve sa vrúbľovaním do rázštepu v predjarí, ale i za zelena vrúbľujú najmä stromčekové egreše na podpník ríbezle zlatej. Týmto spôsobom sa za zelena vrúbľujú aj ríbezle na podpník ríbezle zlatej. Pri ostatných ovocných druhoch sa tento spôsob vrúbľovania nepoužíva.
Obr. Vrúbľovanie do rázštepu

VRÚBĽOVANIE DO BOKU
Môže sa použiť od druhej dekády januára do druhej dekády augusta. Podpník má byť rovnako hrubý (najviac o 15 mm hrubší) ako vrúbeľ. Do boku podpníka sa urobí zárez, do ktorého sa zasunie vrúbeľ zrezaný tak ako pri kopulácii, ale jeho spodný koniec je v tvare malého klina. Vrúbľovanie do boku sa škôlkárstve používa najmä pri zapestovaní stromčekových egrešov a ríbezlí.

Obr. Vrúbľovanie do boku

Obr. Vrúbľovanie na klín


VRÚBĽOVANIE NA KLIN

Používa sa ak sú vrúbeľ a podpník rovnako hrubé. Podpník sa v požadovanej výške dvoma šikmými rezmi na protiľahlých stranách zreže do tvaru klina. V spodnej časti vrúbľa sa dvoma zárezmi vyreže klinový výrez. Veľkosť klinu a výrezu má byť taká, aby do seba - po spojení podpníka a vrúbľa - presne zapadali. Vrúbľovanie na klin sa používa najmä pri vrúbľovaní egrešov a ríbezlí, keď je riziko poškodenia púčikov na vrúbľoch a preto sa ponechávajú na vrúbli 4-5 púčikov.

Obr. Vrúbľovanie pod kôru a jeho zlepšený spôsob

OZDRAVOVANIE OVOCNÝCH RASTLÍN

Klonový materiál ovocných drevín raz napadnutý vírusmi a mykoplazmózami je spravidla týmito chorobami trvalo napadnutý. Ich použitie pre akákoľvek ďalšie rozmnožovanie vedie k ďalšiemu šíreniu chorôb. Takto nemocný klon môže byť vyliečený len použitím špeciálnych liečivých postupov, medzi ktoré patrí termoterapia, chemoterapia a meristémová resp. vrcholová kultúra pestovaná v podmienkach in vitro. V rámci moderných postupov ozdravovania ovocných rastlín sa najčastejšie používajú kombinácie vyššie uvedených metód. Úspešnosť ozdravovania ovocných rastlín sa preukazuje opakovaným testovaním na prítomnosť vírusov a mykoplazmóz. Úspešne ozdravené klony sa zaraďujú do množiteľského procesu ako klony bezvirózne.

Z ozdravovacích metód pri ovocných kultúrach sú rozpracované a využívajú sa:
1. termoterapia
2. explantátové kultúry – meristémové kultúry
3. kombinácia metódy meristémových kultúr a termoterapia

Termoterapia

Je liečenie rastlín teplom. Poznáme niekoľko spôsobov liečenia rastlín teplom - pri ovocných rastlinách sa využíva liečenie celých rastlín v termokomorách. Dobre zakorenené rastliny v črepníkoch alebo iných nádobách sa udržujú v termokomorách pri teplote 38 ± 1 oC, RVV 80%, pri 16-hodinovom fluorescentnom osvetlení 30-50 dní. Pri termoterapii sa potlačí reprodukcia vírusov v bunkách (nedostatočné riešenie) alebo nastane úplné ozdravenie rastlín od vírusových chorôb. Výsledok závisí od vírusu, ktorý napadol rastlinu. Známe sú termolabilné a termostabilné vírusy, ktoré sa neinaktivujú pri teplote 38 oC a ani pri vyšších teplotách.

 

Metóda explantátových kultúr sa využíva pri rozmnožovaní biologického materiálu i pri ozdravovaní rastlín od vírusových chorôb. Z nich metóda meristémových kultúr sa využíva pri ozdravovaní rastlín od týchto chorôb. Ozdravovanie metódou explantátových kultúr je založené na poznatku, že vírus sa v chorej rastline nachádza vo všetkých vegetatívnych orgánoch, ale v meristémových bunkách vegetačného vrchola sa nenachádza (vtedy dcérska rastlina vytvorená metódou in vitro je bezvirózna) alebo sa nachádza v malom množstve (vytvorenú dcérsku rastlinu je nutné tepelne ošetriť, čím nastane buď úplné ozdravenie rastliny alebo sa reprodukcia vírusu v bunkách potlačí - výsledok závisí od vírusu, ktorým je rastlina napadnutá).
Využívajú sa totipotentné vlastnosti ešte nediferencovaných buniek delivého pletiva (meristému), ktoré po oddelení od materskej rastliny v podmienkach in vitro za určitých podmienok kultivovania vytvoria novú (dcérsku) rastlinu, ktorá má tie isté vlastnosti ako materská rastlina.
Technologické postupy pri produkcii biologického materiálu explantátovými kultúrami sú prakticky rovnaké pri všetkých ovocných druhoch (rozdiely sú v poradí technologických postupov alebo v metodických postupoch). Základné technologické postupy sú nasledovné :
- Výberová výsadba, do ktorej sa na základe selekcie vysádzajú vitálne jedince pomologicky zodpovedajúce odrode (v šľachtiteľských staniciach sa vysádzajú aj nádejné hybridy a introdukovaný materiál). Pri týchto jedincoch sa hodnotí úrodnosť a celkový habitus rastliny, vhodné je overovanie zdravotného stavu testovaním.
- Odber materiálu sa robí z najúrodnejších jedincov vo výberovej výsadbe. Termín a miesto odberu explantátu je pri jednotlivých druhoch rôzne napr. pri jahodách z poplazov v júni a júli, pri ríbezliach z napučaných výhonov vo februári a marci alebo z aktívne rastúcich výhonov v apríli a máji, pri podpníkoch z aktívne rastúcich výhonov v máji a júni.
- Povrchová dezinfekcia (použitie fungicídov a dezinfekčných látok) rastlinného materiálu (závisí od ovocného druhu). Po dezinfekcii sa materiál premýva sterilnou destilovanou vodou.
- Odber explantátu sa robí v sterilných podmienkach - v sterilnej miestnosti alebo vo Flow boxoch. Izolácia vegetačného vrchola sa robí pod binokulárnou lupou sterilným náradím. Veľkosť explantátu pri ozdravovaní je 2 mm i menej a pri rozmnožovaní až 20 mm.
- Kultivácia explantátu prebieha v in vitro podmienkach, t.j. v skúmavkách alebo iných sklenných nádobách, na živných médiách, ktoré majú rôzne zloženie (makroelementy, mikroelementy, vitamíny, fytohormóny, cukry) a rozdielne pH v závislosti od množeného ovocného druhu. Najširšie uplatnenie získalo médium podľa Muraschigeho a Skooga (1962). Živné médiá sa sterilizujú autoklávovaním pri teplote 121°C a tlaku 1 atmosféra 20 minút.  
Regenerácia explantátov prebieha za určitých svetelných a teplotných podmienok (najčastejšie pri 16 hodinovom fluorescentnom osvetlení s intenzitou svetla 2000-5000 luxov a teplote v kultivačnej miestnosti 22-25 °C) na živných médiách.
- Presádzanie rastlín z in vitro do semisterilných podmienok sa uskutočňuje v skleníku. Rastliny sa z podmienok in vitro presádzajú do rôznych substrátov (sterilizovaná zemina : perlit : rašelina, agroperlit : živný roztok, rašelina atď.) a rôznych nádob alebo na voľný záhon. Po presadení sa musí udržiavať vyššia relatívna vlhkosť.
- Aklimatizácia rastlín v poľných podmienkach. Dobre zakorenené rastliny sa vysádzajú do technických izolátov, kde sa pred vektormi chránia insekticídnou clonou a sieťovinou. Z rastlín sa odoberajú vzorky na overovanie zdravotného stavu (retestovanie).
- Vysádzanie zdravého materiálu do izolátu označeného ako bezvírusový materiál SE-A.

Základné fázy explantátových kultúr sú:
- dezinfekcia rastlinného materiálu,
- meristémová kultúra alebo primokultúra,
- mikrorozmnožovanie,
- zakoreňovanie častí materských rastlín v podpmienkach in vitro,
- presádzanie rastlín do semisterilných podmienok (Maliarčiková 1995).

Mikrorozmnožovanie podpníkov sa skladá zo 4 etáp:
1. Odobratie materiálu, jeho dezinfekcia (v prípade potreby termoterapia) a umiestnenie na sterilné živné médium č. 1.
2. Po 2-3 týždňoch na prvom médiu sa aktívny (živý) rastlinný materiál prenáša na médium č. 2, ktoré podporuje tvorbu výhonkov a rast axilárneho púčika. Všetky novovytvorené výhonky sa oddeľujú a prenášajú každé tri týždne na novo pripravené živné médium č. 2 až sa namnoží požadované množstvo materiálu.
3. Novovytvorené výhonky sa umiestňujú na médium č. 3, ktoré podporuje tvorbu koreňov (táto fáza trvá obyčajne tri týždne).
4. Zakorenené rastlinky asi 25 mm vysoké sa presádzajú do skleníkov, kde sa počas prvých dvoch týždňov často ošetrujú vodnou hmlou. O 6-8 týždňov neskôr sa podpníky získané rozmnožovaním môžu vysádzať do poľných podmienok (w 26).

Tento spôsob rozmnožovania je veľmi efektívny na rýchle rozmnoženie určitého jedinca. Z jedného meristému sa za rok môže získať viac ako 10 tisíc nových jedincov. Vrcholové bunky sa môžu odoberať počas celého roka. Nové rastliny získané touto metódou sa po zakorenení pestujú v zakoreňovačoch alebo v črepníkoch v skleníkoch a po zosilnení a otužení sa môžu vysádzať na voľné záhony v škôlkach. Výhodnejšie je rastliny dopestovať v kontajneroch a potom s koreňovým balom vysádzať na trvalé stanovište - šok rastlín z presadenia sa takto rapídne znižuje a ujateľnosť je prakticky 100 %.
Metódy rozmnožovania meristémovými kultúrami sa osvedčili pri rozmnožovaní ozdraveného materiálu jahôd, malín, egrešov, broskýň, jabloní, sliviek a marhúľ.

Kombinácia metódy meristémových kultúr a termoterapie