Termín zberu - OVOCINÁRSTVO

Nesprávne stanovený termín zberu môže viesť k dosiahnutiu nižšej úrody (príliš skorý zber, v čase keď sa hmotnosť plodov ešte zväčšuje), k horšej kvalite produkcie z hľadiska jej chuti (nižší obsah cukrov, aromatických látok), vhodnosti na použitie v rámci určitej technológie spracovania, vzhľadu (vyfarbenie plodov), skladovateľnosti (citlivosť na vädnutie), čo v konečnom dôsledku znamená problémy pri realizácii produkcie a nižšiu cenu za dopestovaný produkt. Pritom je dôležitá cena za ktorú realizujeme v porovnaní s celkovými nákladmi.

Na stanovenie termínu zberu sa používajú rôzne metódy, pri výbere ktorých, je treba zohľadniť druh, charakter odrody, zčasti i lokalitu a samozrejme i dostupné vybavenie.

1. Počet dní od plného kvitnutia po zberovú zrelosť. Zistilo sa, že tento interval má pre danú odrodu v určitých klimatických podmienkach zhruba rovnakú dĺžku, ktorá je len málo ovplyvnená priebehom počasia v danom ročníku. Avšak i tak je vhodné kombinovať využitia tejto metódy s inými. Dĺžku intervalu zistíme z pomologických opisov v literatúre, alebo ju stanovíme na základe viacročného sledovania na danom stanovišti, čo môže byť presnejšie.

2. Oddeliteľnosť stopky plodu od konárika. Zisťuje sa miernym pootočením plodu smerom ku konáriku. Ak sa plod ľahko oddelí, ovocie je vhodné na zber. Plody neotáčame okolo stopky (ani pri zbere), lebo by sa mohla vytrhnúť a plod by rýchlo podliehal skaze. Metódu možno použiť pri jablkách, hruškách a pri niektorých kôstkovinách.

3. Podľa opadu plodov. Zrelosť plodov sa prejavuje začínajúcim opadom plodov. Zber však musí nasledovať veľmi rýchlo, najmä pri odrodách náchylných na padanie ovocia (pri tých je použiteľnosť tejto metódy problematická). Tiež ju nemožno použiť v prípade druhov, ktorých plody neopadávajú (jahody, maliny, a i.), alebo su v období opadu prakticky nepoužiteľné (egreše, maliny a i.).

4. Vyfarbenie a vývin semien. Semená zrelých plodov sú spravidla vyplnené a majú hnedú, celoplošne vyfarbenú šupku. To však neplatí pre skoré odrody jabloní a hrušiek, kde vývin plodu predbieha dozrievanie embryí a vývin semien je neskorší. Pre tieto odrody je uvedená metóda nepoužiteľná. Najvhodnejšia je pre jesenné a zimné odrody jadrovín.

5. Vyfarbenie plodov. Je väčšinou dosť spoľahlivým ukazovateľom, najmä pri skorších odrodách jadrovín, pri kôstkovinách a drobnom ovocí. Spravidla je vhodné obdobie na zber vtedy ak, dosiahne základná farba požadovaný odtieň a intenzitu, pri niektorých druhoch sa dá zhodnotiť i zmena odtieňa farby (broskyne, marhule). Pri druhoch ovocia, pre ktoré je charakteristické líčko krycej farby, je vyfarbenie plodov pochádzajúcich z rôznych častí koruny nevyrovnané, a tak tento znak nie je vždy spoľahlivo použiteľný. V niektorých krajinách majú pre odrody vypracované farebné škály, ktoré slúžia na hodnovernejšie určenie termínu zberu podľa sfarbenia plodu. Niektoré odrody jabĺk sa zberajú predčasne, v čase keď ešte nebadať zmenu odtieňa farby, hovoríme o podtrhnutí. Robí sa to z dôvodov uchovania farby zeleného odtieňa, ako i vyššieho obsahu kyselín. Príliš skorý zber však pri dlhšom skladovaní môže mať za následok vädnutie plodov (odrody skupiny Delicious) Pri hruškách je dobrým kritériom korkovitosť lenticel plodu, pri nedozretých plodoch sú biele, pri dozretých hnedé a vystúpené,

6. Pevnosť dužiny. Je v podstate spoľahlivým znakom, ak poznáme vhodnú pevnosť dužiny pre danú odrodu. Zisťuje sa penetrometrom ako hodnota odporu, ktorý kladie pokožka a dužina preniknutiu cudzieho telesa (bodec penetrometra) do vnútra plodu. Vhodné je zistiť túto hodnotu pre danú odrodu počas viacročného sledovania a vzťahovať ju k dosiahnutým výsledkom skladovateľnosti a kvality v zodpovedajúcich rokoch. Veľmi dobre použiteľná je táto metóda i pri použití len orientačného, senzorického určenia pevnosti dužiny pri ovocí určenom na spracovanie.

7. Látkové zloženie plodu. Na základe chemických rozborov sa zisťuje či aktuálny obsah niektorých látok (cukry jednoduché alebo polysacharidy, kyseliny, vitamíny ai.) zodpovedá ich obsahu charakteristickému pre plody požadovaného stupňa zrelosti. Bežné a jednoduché je napríklad zisťovanie stupňa zrelosti na základe škrobovej skúšky, keď po natretí prierezu plodu Lugolovym roztokom sa na základe farebnej reakcie zistí výskyt škrobu v ovocí.

8. Organoleptické posúdenie zrelosti. Je jednoduchý spôsob určenia termínu zberu na základe komplexného posúdenia chuti, konzistencie a arómy dužiny, ako i vzhľadu. Zodpovedá i požiadavkám zákazníka na kvalitu ovocia, avšak je ťažšie použiteľný pri odrodách jadrovín určených na skladovanie.
Kôstkoviny sa väčšinou zberajú keď dosiahnu vrchol svojich chuťových vlastností (pre bezprostredný predaj na blízkych trhoch) prípadne 2 až 3 dni predtým (ak majú byť plody transportované a krátkodobejšie uchovateľné), podobne i drobné ovocie. Letné odrody jabĺk a hrušiek sa zberajú týždeň pred dozretím, lebo ak sa nechajú dozrieť na strome, majú múčnatú alebo hniličnatú (hrušky) konzistenciu a fádnu chuť. Uvedený spôsob stanovenia je síce subjektívny, ale napriek tomu pomerne spoľahlivý. Okrem stanovenia vhodného termínu na zber v záujme jeho zvládnutia v požadovanom čase potrebné naplánovať dostatok pracovných síl. Pritom vychádzame z výkonu zberačov, ktorý býva podľa druhov nasledovný:
- jablká - 500 - 2000 kg na osobu aň- hrušky - 370 - 1300 kg- broskyne a marhule 150 - 300 kg- višne a čerešne 30 - 75 kg- maliny - 30 - 45 kg- jahody - 60 (10) - 100 kg

9. Typ zrelosti vhodný na dlhodobé skladovanie. Zberová zrelosť, pri ktorej je najvhodnejšie ovocie pozberať, má najlepšie vlastnosti z hľadiska skladovania. Konzumne nie je úplne zrelé, ale po niekoľkých dňoch dozreje do konzumnej zrelosti. Takto pozberané ovocie je vhodné na skladovanie a ak sú podmienky vhodné, hlavne vo veľkovýrobe, plody vydržia takmer v nezmenenom stave do mája až júna. V domácich podmienkach v dobrých pivniciach možno ovocie skladovať až do mája. Platí to však iba pre zimné odrody jabloní a hrušiek. Vhodným spôsobom zberu je aj niekoľkotýždňový „pobyt“ väčšiny kôstkovín, letných a jesenných odrôd jabloní a hrušiek, napríklad v chladničke pri teplote 4 – 5 °C.