Škodcovia kôstkovín
ČERVIVOSŤ PLODOV OVOCIA
Obaľovač slivkový (Cydia funebrana) a obaľovač broskyňový (Cydia molesta)
Vo feromónových lapačoch je pozorovaný let prvej generácie motýľov obaľovača slivkového a obaľovača broskyňového. Ošetrenie proti nim sa bežne robí až proti druhej generácii v polovici júla, nakoľko škodlivosť prvej generácie je zanedbateľná. Ale v oblastiach s pravidelnými hospodárskymi škodami možno vykonať ochranu aj proti prvej generácii. Po 4. máji je pre 1. signalizačné pásmo aktuálne ošetrenie proti obaľovačovi slivkovému prípravkami Dimilin 48 SC a Rimon 10 EC.
Ak nevykonáme toto ošetrenie, možno o ďalších 10 dní použiť proti obom druhom obaľovačov prípravky Decis EW 50 a Decis Protech, proti obaľovačovi slivkovému aj Calypso 480 SC a Mospilan 20 SP a proti obaľovačovi broskyňovému i Karate 2,5 WG a Karate Zeon 5 CS. V oblastiach 2. signalizačného pásma ohraničeného približne okresmi Bratislava, Trnava, Nitra, Levice, Lučenec, Rimavská Sobota, Košice a Michalovce treba termín ošetrenia posunúť približne o 3 dni neskôr.
Je vhodné spojiť ochranu proti viacerým škodcom súčasne, napríklad pri ochrane ovocných drevín proti mínujúcim škodcom alebo obaľovačom použiť prípravok účinný aj proti voškám.Polovica júla je obdobím ošetrovania slivkovín proti červivosti zapríčinenej druhou generáciou obaľovača slivkového. Prvá jarná generácia nebýva početná a ľahko uniká pozornosti. Významná je predovšetkým druhá generácia, ktorá spôsobuje červivosť dozrievajúcich plodov. Na napadnutom plode sa často objavuje kvapôčka gleja a napadnuté plody predčasne dozrievajú. Vo vnútri plodu sa nachádza červenkastá húsenička. Napadnuté plody môžu podľahnúť moníliovej hnilobe. Moníliové múmie často zostávajú visieť na strome až do jari. Motýľ lieta vo večerných hodinách.Na chemické ošetrenie sú povolené prípravky CALYPSO 480 SC, RIMON 10 EC alebo MOSPILAN 20 SP a prípravky DECIS. V júli sa ošetrujú aj neskoré odrody broskýň proti červivosti zapríčinenej druhou generáciou obaľovača broskyňového prípravkami KARATE ZEON 5 CS a DECIS PROTECH alebo DECIS EW 50. V poslednom týždni júla zasahujeme proti druhej generácii obaľovača jablčného. Ošetrenie o 14 dní opakujeme. Podľa počasia pridáme aj prípravky proti múčnatke a chrastavitosti.
Piliarka slivková (Hoplocampa minuta)
Piliarka slivková (Hoplocampa minuta) je spolu s piliarkou žltou (Hoplocampa flava) pôvodcom skorej červivosti sliviek. Prezimujú v štádiu lariev v pôde. Dospelé piliarky nalietavajú už na kvitnúce stromy a samičky zapúšťajú vajíčka do kalichov odkvitajúcich kvetov.
Piliarka slivková - tento druh sa vyskytuje v ovocných sadoch, kde žije na slivkách. Dospelé piliarky na jar vyliezajú zo zeme a zdržiavajú sa v korunách stromov. Najradšej sajú nektár a zbierajú peľ z rozkvitnutých kvetov sliviek. Oplodnená samica vyhľadáva rozvíjajúce sa kvety a do kališného pletiva vsunie kladielkom po jednom vajíčku. Vzniknutú trhlinu zalepí zvláštnym sekrétom. Larva sa podobá na húsenice a preto sa nazýva aj pahúsenica. Vyliahnutá larvička sa čo najrýchlejšie prehryzie k semenníku, kde obhrýza jeho povrch. Neskôr vnikne dovnútra a vyžiera aj jeho jadro. Vo vyhryzenej chodbe zanecháva tmavé výkaly. Larva opustí vyžraný plod a postupne vnikne ešte do niekoľkých ďalších plodov. Dosratená larva s napadnutým plodom spadne na zem, oputí ho a vlezie asi 15 cm hlboko do zeme. Upradie si okolo tela kokón a prezimuje v ňom. Na jar sa zakuklí. Má jednu generáciu v roku. Pahúsenice spôsobujú tzv. červivosť sliviek a vyvolávajú predčasný opad plodov.
Chemické ošetrenie stromov je preto potrebné urobiť už pri dokvitaní kvetov, ale najneskôr ihneď po odkvitnutí. Chemickú ochranu môžete podporiť použitím bielych lepových doštičiek. Približne 10 dní pred predpokladaným začiatkom kvitnutia by ste ich mali zavesiť do korún stromov, kde poslúžia nielen na sledovanie náletu, ale aj na priamy odchyt dospelých piliarok. Prípravky: Calypso 480 SC, Mospilan 20 SP, Reldan 40 EC.
Piliarka čerešňová (Caliroa cerasi)
Piliarka čerešňová (Caliroa cerasi) - u nás častý škodca na čerešniach a višniach, výnimočne aj na hruškách. V určitých rokoch spôsobuje kalamitu. Larvy tohto škodcu okienkujú listy čerešní a višní. Škodca prezimuje ako larva v pôde, dobre ukrytá v pavučinovom zámotku. Na jar sa zakukľuje a v máji sa liahnu osičky, pričom samičky kladú na listy čerešní a višní vajíčka, z ktorých asi o týždeň začínajú liahnuť larvy, ktoré požierajú vrchnú časť listov, pričom spodná časť listov ostáva neporušená. Tomuto spôsobu požiadania hovoríme skeletovanie listov čerešní. Pri nadmernom výskyte škodcu napadnuté stromy sú celé zhnednuté a vyzerajú akoby boli spálené. Larvy po požere padajú na zem, kde v pôde prezimujú ukryté v zámotkoch. Výskyt piliarky sa snažíme obmedziť mechanický, to znamená napadnuté letorasty pravidelne odstrihávame a opadané listy z pod korún stromom na jeseň vyhrabeme a zlikvidujeme.
Obr. Piliarka čerešňová - imago
Škodca napadá najmä čerešne, slivky, marhule a broskyne. V korunách stromov často pozorujeme množstvo húseníc, ktoré vytvárajú veľké, riedkou pavučinou opradené hniezda, v ktorých spôsobujú holožery listov a v pavučinách sa nachádza čierny trus húseníc. Na jar sa liahnu dospelé osičky, ktoré sa rozlietajú do korún stromov. Po ich oplodnení samičky kladú žlté vajíčka na rub listov, z ktorých sa za niekoľko dní liahnu larvy, ktoré obžierajú listy a súčasne priadu spoločné hniezda. Dospelé húsenice po vláknach sa spúšťajú na zem alebo zliezajú po kmeňoch stromov a v hĺbke 20 – 30 cm pradú pavučinové zlepené hniezda, v ktorých prezimujú. Napadnuté stromy sa snažíme mechanicky chrániť tak, že pavučinové hniezda s húsenicami odstrihneme a zlikvidujeme. Z chemických prípravkov používame insekticídy (Calypso 480 SC v dávke 2 ml/10 l vody alebo Decis EW 50 v dávke 2.5 ml/10 l vody).
Vrtivka čerešňová (Rhagoletis cerasi)
- je pôvodca známej červivosti plodov neskorších odrôd čerešní a višní.
dospelý jedinec (imago), larva, lapací pás
Pôvodcom známej červivosti plodov čerešní a višní je mucha vrtivka čerešňová. Má jednu generáciu do roka. Prezimuje v pôde v štádiu kukly. Ochrana spočíva v dvoch alebo troch postrekoch stromov v 10-dňových intervaloch v čase rojenia imág a na začiatku kladenia vajíčok. Na presnejšie určenie termínu prvého postreku využite poznatok, že k hlavnému rojeniu vrtivky čerešňovej dochádza na začiatku kvitnutia bazy čiernej. Rojenie škodcu môžete sledovať aj pomocou žltých lepových doštičiek, ktoré do korún stromov zaveste začiatkom mája. Ak použijete väčší počet doštičiek, poslúžia aj na priamy odchyt múch vrtivky čerešňovej. Prípravky: Calypso 480 SC (čakacia lehota 14 dní), Decis EW 50 (28 dní), Decis Protech (28 dní), Mospilan 20 SP (14 dní). Na signalizáciu vrtivky čerešňovej, ale aj ako priama regulácia na jednotlivých stromoch čerešní, sa používajú žlté lepové lapače stočené do valca. V období začiatku mäknutia čerešní (keď začínajú žltnúť) sa na každý meter výšky stromu zavesia dva lapače.
VOŠKY
Voška slivková (Hyalopterus pruni) počas celého vegetačného obdobia tvorí obrovské kolónie na spodnej strane listov broskýň a sliviek. Listy zasýchajú a opadávajú. Na rube listov a na mladých výhonkoch sú husté kolónie vošiek pokryté voskovým práškom. Listy, výhonky i plody pokrývá medovica, neskôr aj černe. Plody sa zle vyvýjajú a predčasne opadávajú. Výhonky prestávajú rásť, zakrpatievajú a často hynú. Stromy slabnú, úrody klesajú.
Popis. Bezkrídle živorodé samičky sú zelené, so svetlo zelenými prúžkami na chrbte. Celé telo majú pokryté voskovým práškom.
Životní cyklus. Vošky prezimujú prostredníctvom vajíčok na slivkách. Od jari sa na rube listov a na výhonkoch vytvárajú kolónie vošiek. Letné generácie vošiek žijú až do jeseni na trstine a molínii modrej. Potom odlietajú na slivky.
voška slivková, voška čerešňová
MOŽNOSTI NIČENIA VOŠIEK. Najúčinnejším a ekonomicky najvýhodnejším spôsobom ničenia vošiek je predjarný postrek ovocných drevín krátko po vypučaní. Týmto postrekom zničíme vošky ešte skôr, než stihnú spôsobiť väčšie škody. Počas vegetácie môžeme vošky ničiť povolenými prípravkami, ale vzhľadom na to, že sa v kolóniách vošiek nachádzajú aj ich prirodzení nepriatelia (napr. lienky, larvy zlatoočiek a pestreniek), mali by sme uprednostniť tie prípravky, ktoré užitočné organizmy neničia (napr. Pirimor).
Ostatní škodcovia
Obr.: - drvinárik obyčajný
Drvinárik obyčajný (Xyleborus dispar), napádajúci drevnú časť stromu môže byť monitorovaný a regulovaný etanolovými pascami. Podobne ako proti podkôrnikovi slivkovému (Scolytus mali) je však najdôležitejšie dbať o dobrý zdravotný stav stromov, pretože sú to škodcovia sekundárni a napádajú hlavne oslabené stromy.
Populácie puklice slivkovej (Eulecanium corni) kontroluje parazitoid Blastothrix longipennis bežne sa vyskytujúci v prírode, a proti štítničke nebezpečnej (Quadraspidiotus perniciosus) bol introdukovaný parazitoid Prospatella perniciosi.
Obr.: - puklica slivková - puklica slivková (na vetvičke)
Nálety piliarky slivkovej (Hoplocampa minuta) a piliarky žltej (Hoplocampa flava) spôsobujúcich tzv. nepravé červivosti plodov, sa dajú monitorovať a regulovať lapačmi bielej farby. Na každý meter výšky stromu sa asi týždeň pred začiatkom kvitnutia vyvesia dva lapače. Okrem monitoringu znižujú aj množstvo samičiek, ktoré by inak nalietali do kvetov a následne kládli vajíčka do semenníkov. Prahom škodlivosti je 25 imág na jeden lapač. Zvýšená prirodzená mortalita piliarok je výsledkom činnosti mnohých húb a parazitoida Lathrolestes marginatus.