Pôda a jej vlastnosti

Pôda

Pôda je pre človeka jednou zo základných súčastí životného prostredia a vzhľadom na jej úrodnosť je nevyhnutnou podmienkou pre jeho existenciu. Je produktom dlhodobého biofyzikálneho pretvárania hornín v podmienkach, ktoré možno v súčasnosti ťažko reprodukovať. Vytvárala sa na rozhraní litosféry, atmosféry a hydrosféry. Je to prírodný útvar, ktorý sa vyvíja v dôsledku zložitého, komplexného pôsobenia vonkajších (exogénnych) činiteľov na materskú horninu (endogénny činiteľ) a vyznačuje sa úrodnosťou. Na zemskom povrchu má stále miesto a špecifické postavenie. Tvorí jeden z obalov, ktorými je zemeguľa obklopená, alebo pokrytá. Na pôdu – pedosféru veľmi výrazne vplývajú ostatné geosféry – atmosféra, litosféra a hydrosféra. Pôda je zložitý systém, v ktorom prebieha množstvo biologických, chemických a fyzikálno-chemických procesov s vysokým stupňom vnútornej regulácie a s veľkou citlivosťou na okolité prostredie. Len bezchybným fungovaním tohto systému je pôda schopná zabezpečovať svoje produkčné i mimoprodukčné funkcie.

Pôda je najvrchnejšia časť zemského povrchu (litosféry), ktorá je biologicky činná. Je vytvorená pôsobením pôdotvorných procesov. Pôda je výtvorom i súčasťou prírodného prostredia. Pôdne vlastnosti sú výsledkom pôsobenia podnebia, biologických činiteľov a ostatných pôdotvorných faktorov. Pôda vzniká a vyvíja sa v pôdotvornom procese (je to v podstate fyzikálno-chemicko-biochemický dej), pri ktorom sa premiešavajú a navzájom ovplyvňujú produkty zvetrávania hornín a produkty životnej činnosti organizmov.

Pôda je dôležitým stanovišťom pre vyššie rastliny, ktoré sú základným zdrojom obživy živočíchov a ľudstva, a preto právom možno povedať, že vývoj života na Zemi podmieňuje pôda. Tým, že poskytuje zeleným rastlinám minerálne látky, vodu, vzduch, oxid uhličitý a teplo, umožňuje im v procese fotosyntézy akumulovať vo forme organickej hmoty značné množstvo slnečnej energie. Odumreté tela rastlín a živočíchov sa dostávajú do pôdy a stávajú sa hlavným zdrojom humusu a tým i energie v pôde. Fotosyntézou rastlín sa vytvára na Zemi ročne 100 mld ton fotomasy. Je to desaťkrát viac ako je dnešná spotreba energie vyrobená z fosílnych palív. Slnečná energia je hybnou silou všetkých pôdnych procesov. Pôda je veľký biochemický akumulátor, premenenej energie slnka, celoplanetárneho významu.

V súčasnosti sú na svete asi 4 miliardy hektárov poľnohospodárskej pôdy, z čoho je asi 1,4 miliardy hektárov ornej pôdy. Na jedného obyvateľa zemegule pripadá asi 1,4 ha poľnohospodárskej pôdy a len 0,4 ha ornej pôdy. S rastom počtu obyvateľstva, s rozvojom industrializácie sa úsilie udržať potrebnú kvalitu a rozlohu pôdneho fondu stáva stále dôležitejšou a náročnejšou úlohou. Z toho vyplýva dôležitá povinnosť, zachovať prírodné prostredie a naše pôdne bohatstvo nie len pre nás, ale aj pre budúce generácie.

Slovensko sa zaraďuje medzi krajiny s nízkou výmerou poľnohospodárskej pôdy (50,1 % rozlohy SR), z ktorej orná pôda zaberá 30,23 % územia SR, pričom jej rozloha sa stále zmenšuje. Priemerná výmera poľnohospodárskej pôdy v SR na 1 obyvateľa je 0,46 ha, priemerná výmera lesnej pôdy predstavuje 0,37 ha, spolu na jedného obyvateľa pripadá 0,83 ha pôdy. Výmerou 0,467 ha poľnohospodárskej pôdy a z toho výmerou 0,287 ha ornej pôdy na jedného obyvateľa sa SR zaraďuje medzi krajiny s nižším potenciálom poľnohospodárskych pôd. Pre človeka je pôda jednou zo základných súčastí životného prostredia a nevyhnutnou podmienkou jeho existencie.

V súčasnom období sa v SR evidujú tieto účelové kategórie pôdneho fondu – tzv. druhy pozemkov: orná pôda, chmelnice, vinice, záhrady, ovocné sady, lúky, pasienky a ich súhrn v kategórií poľnohospodárska pôda, ďalej lesná pôda, rybníky, ostatné vodné plochy, zastavané plochy a ostatné plochy. Každý pozemok na území SR je zaradený do niektorej z uvedených kategórií. Súhrn plochy všetkých kategórií tvorí celkovú plochu povrchu územia štátu – pôdny fond.

Pôdny profil a základné typy pôd

Pod pôdnym profilom rozumieme vertikálny prierez tej povrchovej časti zemskej kôry, ktorú zasahuje pôdotvorný proces. Vplyvom akumulácie, premeny a translokácie látok nadobúda pôda znaky a vlastnosti, ktorými sa výrazne odlišuje od materskej horniny. V pôdnom profile sa formujú genetické horizonty, ktoré sú výsledkom špecifického súboru čiastkových procesov prebiehajúcich v pôde. Každý genetický pôdny horizont má svoje vlastné, len pre neho typické morfologické znaky a vlastnosti, podľa ktorých ho môžeme v teréne opísať a určiť.

Morfologické znaky používané na opis pôdneho profilu: farba, štruktúra, zrnitosť, skeletovitosť, vlhkosť, konzistencia, novotvary, obsah karbonátov a rozpustných solí, prekorenenie a biologické oživenie, pórovitosť a pukliny, charakter prechodu jedného horizontu do druhého. Uvedené morfologické znaky zásadne posudzujeme a opisujeme na očistenej čelnej stene vykopanej sondy (resp. prirodzenom odkryve).
Rozlišujeme tieto základné typy pôd:

Černozem. Jej najtypickejším znakom je čierna, hrudkovitá štruktúra mohutného humusového horizontu. Nachádza sa v teplých a suchých nížinách. Dažďová voda takmer nepreniká do hlbších horizontov, pretože sa odparí skôr, ako stačí vsať do pôdy. Preto je horizont B nepatrný a horizont A takmer dosadá na horizont C. Pôda má neutrálnu reakciu, je dobre prevzdušnená, jej humus je kvalitný. Je bohatá na živiny a veľmi úrodná.

Hnedozem sa nachádza v nížinách a na nevysokých pahorkatinách v susedstve černozeme. Má rada teplé oblasti s malou priemernou hodnotou zrážok. V lete sa stačí dažďová voda odpariť, ale na jar a na jeseň sa pri výdatnejších zrážkach vpíja do pôdy a odnáša so sebou látky, ktoré vytvárajú obohatený horizont B. Pôdne reakcie sú neutrálne alebo slabo kyslé, humusová vrstva je menej výdatná, ale humus je kvalitný, s dostatkom živín.

Ilimerizovaná pôda je typická pre pahorkatiny a podhoria, kde priemerná ročná teplota klesá na 7 až 8 °C a kde často a výdatne prší. Voda sa vpíja do pôdy a jemné ílovité častice zanáša z povrchových vrstiev do horizontu B. Tak vzniká typický ochudobnený (eluviálny) vrchný horizont a obohatený (iluviálny) stredný horizont. Vlastný presun ílovitých častíc sa nazýva ilimerizácia a z tohto termínu vznikol aj názov celého pôdneho typu. Humusová vrstva nie je veľmi mohutná, humus nie je taký kvalitný ako pri predchádzajúcich typoch pôd, reakcia pôdy je slabo kyslá.

Hnedé pôdy sú typické pre pahorkatiny v nadmorskej výške okolo 500 až 600 m v chladnejšom podnebí, kde ročný priemer zrážok nepresahuje 600 až 700 mm. Túto pôdu nazývame nasýtená hnedá pôda. Dažde sa do nej vpíjajú, teda aj ona má výrazný horizont B, jej humusová vrstva je slabá a humus nekvalitný.

Podzol je typická pôda hôr. Jej vlastnosti formuje chladné a daždivé podnebie. Humusový horizont je slabý, humus je nevyzretý, s vysokým obsahom kyselín, ktoré rozrušujú minerálne zložky. Pôdna reakcia podzolov je veľmi kyslá.

Chemické vlastnosti pôdy

Chemické vlastnosti pôdy možno posudzovať prostredníctvom charakteru pomerne zložitých reakcií, ktoré neustále prebiehajú medzi jednotlivými fázami, najmä tých reakcií, ktoré prebiehajú medzi pôdnym roztokom a koloidnou časťou pôdy a tých, ktoré prebiehajú medzi pôdou a koreňovou sústavou rastlín.

Medzi základné chemické vlastnosti patrí:

pôdna reakcia,

sorpčná schopnosť pôdy a charakter sorpčného komplexu,

chemické zloženie minerálneho podielu pôdy,

organický podiel pôdy (obsah humusu a jeho kvalitatívne zloženie).

Jednou z veľmi dôležitých vlastností pôdy je jej pH hodnota. Pôdna reakcia ovplyvňuje rozpustnosť látok v pôde, a teda aj ich využiteľnosť živými organizmami, prístupnosť živín, adsorpciu a desorpciu katiónov, biochemické reakcie, štruktúru pôdy a tým aj fyzikálne vlastnosti.

Hodnotenie pH pôd sa klasifikuje slovne pomocou rozšírenej stupnice USDA

pH/H2O hodnotenie

   <3,5                               veľmi kyslá
3,5-4,4                               extrémne kyslá
4,5-5,0                               veľmi silne kyslá
5,1-5,5                               silne kyslá
6,1-6,5                               slabo kyslá
6,6-7,3                               neutrálna
7,4-7,8                               slabo alkalická
7,9-8,4                               stredne alkalická
8,5-9,0                               silne alkalická
>9,0                                  veľmi silne alkalická

Zvýšená kyslosť pôdy znižuje rozpustnosť mnohých látok (napr. zlúčenín Ca, Mg, K, Na a iné), niekedy až pod nevyhnutné životné minimum rastlín. Využiteľnosť kyseliny fosforečnej je optimálna pri pH pôdy od 6,5 do 7,5. Kyslosť pôdy zhoršuje aj životné podmienky pre pôdne organizmy. Väčšina z nich potrebuje pre svoj rozvoj neutrálne prostredie.
Na väčšine územia SR prevláda kyslá, slabo kyslá až neutrálna pôdna reakcia (od pH 4,5 do 7,3).

Sorpčná schopnosť pôdy

Schopnosť pôdy pútať ióny a molekuly rôznych látok, nazývame sorpčnou schopnosťou pôdy. Na základe spôsobu zadržiavania látok v pôde, poznáme niekoľko mechanizmov sorpcie: mechanickú, fyzikálnu, fyzikálno-chemickú, chemickú a biologickú.
Mechanická sorpcia spočíva v mechanickom zadržiavaní jemných častíc v pôdnych póroch. Závisí od zrnitosti a agregátového zloženia pôd. Pôdy stredne ťažké, ťažké a jemno agregátové sa vyznačujú vyššou mechanickou sorpciou, ako pôdy piesočnaté a hrubo agregátové.
Fyzikálna sorpcia súvisí s povrchovými javmi na fázovom rozhraní koloidnej sústavy. Podmienená je voľnou povrchovou energiou, ktorá vzniká na rozhraní pevných častí pôdy a pôdneho roztoku. Prejavuje sa zväčšovaním (pozitívna sorpcia) alebo zmenšovaním (negatívna sorpcia) koncentrácie molekúl na povrchu pevnej fázy a ich poklesom alebo vzostupom v pôdnom roztoku.
Fyzikálno-chemická (výmenná) sorpcia spočíva vo výmene iónov medzi pôdnym koloidným komplexom a pôdnym roztokom, ktorá sa uskutočňuje v ekvivalentných pomeroch. Tento mechanizmus sorpcie sa považuje za najdôležitejší.
Chemická sorpcia súvisí so zadržiavaním tých iónov v pôde, ktoré za určitých podmienok vytvárajú málo rozpustné resp. nerozpustné zlúčeniny. Tie sú potom mechanicky zadržiavané pevnou fázou pôdy a tvoria jej súčasť.
Biologická sorpcia sa prejavuje prijímaním biogénnych prvkov rastlinami a mikroorganizmami z pôdneho koloidného komplexu. Biologická sorpcia je selektívna (výberová), pretože organizmy absorbujú tie prvky, ktoré potrebujú k svojmu životu.

Chemické zloženie pôd závisí predovšetkým od:

-         pôdnej horniny, z ktorej pôda vznikla,
-         pôdotvorných procesov a
-         činnosti človeka.

Pomer anorganických látok k organickým možno vo väčšine pôd vyjadriť približne vzťahom 10:1. Pôda obsahuje najviac kyslíka (asi 50 %) a kremíka (asi 25 %), z ostatných prvkov je to najmä hliník (íl), železo, vápnik (vápenec, sadrovec), sodík, draslík, horčík, vodík, titan, v podstatne menšom množstve uhlík, chlór, fosfor, síra a mangán. Pôda je pre život človeka zdrojom nevyhnutných biogénnych prvkov, ktoré sa vyskytujú vo veľmi malých množstvách

-         pôdnej horniny, z ktorej pôda vznikla,
-         pôdotvorných procesov a
-         z činnosti človeka.

Organická hmota v pôde

Organická hmota v pôde je základnou súčasťou pôdy. Rozumieme ňou súbor všetkých odumretých zvyškov, ktoré sa môžu nachádzať v rozličnom stupni premeny, to znamená, že pod týmto názvom sa označujú odumreté telá rastlín a živočíchov aj so zachovanou pôvodnou anatomickou štruktúrou a humus.
Humus predstavuje zložitý, dynamický komplex organických zlúčenín tvoriacich sa pri rozklade a humifikácii organických látok v pôde.
Humínové látky sú typické produkty huminifikačných premien. Zvyčajne sa rozdeľujú na tri hlavné typy:

- humínové kyseliny
- fulvokyseliny,
- humíny (humusové uhlie).

Na Slovensku je 460 000 ha pôd s nízkym obsahom humusu (pod 1,8 % CO_x), asi 770 310 ha pôd so stredným obsahom humusu (1,8 – 2,3 % CO_x) a 1 215 360 ha pôd s vysokým obsahom humusu ( nad 2,3 % CO_x).

Voda v pôde

Voda sa vyskytuje v pôde v trojakej podobe. Adsorpčná pôdna voda pevne lipne na povrchu pôdnych zŕn, viazaná ich elektrostatickými silami. Je neoddeliteľnou súčasťou pôdnych zŕn a rastliny ani živočíchy je nemôžu využívať. Kapilárna voda sa vyskytuje v bezštruktúrnej pôde, kde medzi veľmi nepatrnými zrnkami nie sú nijaké pôdne póry, ale iba veľmi jemné kapilárne štrbiny. Voda tu prúdi ľubovoľným smerom, jej tok vždy smeruje od vlhkých miest k suchým miestam. Za dažďa je povrch pôdy mokrý a v hĺbke je pôda suchá, preto voda prúdi do pôdy. Ak zasvieti slnko, povrch pôdy vyschne, potenciál vlhkosti sa obráti a voda prúdi z vlhkých miest v pôde nahor k suchým miestam na povrchu. Pôda rýchle vysychá a zbavená vlahy podlieha erózii. V štruktúrnej pôde s pórmi väčšími ako 0,1 mm voda prúdi z povrchu nadol, podriaďuje sa zákonom zemskej príťažlivosti. Preto ju nazývame gravitačná voda.

Fyzikálne vlastnosti pôdy

Fyzikálnymi nazývame také vlastnosti pôdy, ktoré možno ohodnotiť vizuálne alebo ohmatom a určiť pomocou škál a stupníc tvar, silu a intenzitu. Každá pôda je charakteristická súhrnom fyzikálnych vlastností závislých od prírody a relatívneho množstva prítomných komponentov, ako i vzájomného spojenia
Každá pôda (typ) je charakteristická viacerými fyzikálnymi vlastnosťami, ktoré sú podmienené disperzitou pôdnych častíc, ich priestorovým usporiadaním a vzájomnými vzťahmi medzi pevnými časticami, kvapalnou fázou (pôdnym roztokom) a vzduchom. Z uvedeného vyplýva, že pôda je pórovité teleso, ktorého fyzikálne vlastnosti sa vyznačujú viacerými špecifickými vlastnosťami. Patria k nim také ako štruktúra, pórovitosť, mocnosť pôdneho profilu alebo horizontov a farba.

Merná (špecifická) hmotnosť vyjadruje hmotnosť objemovej jednotky (napr. m3) pevnej fázy pôd bez pórov a bez vody. Taktiež ju môžeme charakterizovať ako hmotnosť 1 m3 pôdnej hmoty bez pórov a bez vody, ktorú vyjadrujeme v t.m-3, alebo v kg.m-3. Merná hmotnosť pôdnej hmoty sa mení len veľmi málo, pretože je závislá od mernej hmotnosti minerálov, z ktorých pôda pozostáva a od obsahu humusu v pôde.
Dôležitou fyzikálnou charakteristikou pôdy je jej zrnitosť, ktorá ovplyvňuje pohyb vody v pôde. Hodnotí sa podľa obsahu frakcie zŕn veľkosti 0,01 mm stupnicou podľa Nováka. Piesočnatou pôdou prechádza voda oveľa ľahšie ako ílovitou pôdou. Veľmi zrnitá pôda má väčší aktívny povrch, a teda aj lepšie sorpčné vlastnosti.

Objemová hmotnosť – hmotnosť objemovej jednotky pôdy (1 m3) v prirodzenom uložení. Jej hodnoty sú vždy nižšie ako hodnoty mernej hmotnosti, pretože vyjadrujú hmotnosť nielen pevných častíc, ale i kvapalnej a plynnej fázy pôdy, ktorá vyplňuje pôdne póry. Objemová hmotnosť vyjadrená v t.m-3, alebo v kg.m-3 závisí predovšetkým od priestorového usporiadania pôdnych častíc, od zrnitostného zloženia, štruktúry a momentálneho obsahu vody a vzduchu v pôde. Vzťahy medzi mernou a objemovou hmotnosťou i pórovitosťou pôdy možno demonštrovať pomocou znázornenia na kocke 1 m3 pôdy v prirodzenom a zlisovanom stave.

Štruktúrnosť pôdy – schopnosť pôdy vytvárať väčšie agregáty zhlukovaním (agregáciou) zŕn rôzneho priemeru, v dôsledku čoho vzniká osobitné zloženie pôdy, alebo rozpadom (dezagregáciou) veľkých zhlukov na menšie. Všeobecne pod štruktúrou pôdy rozumieme spôsob vnútornej organizácie elementárnych častíc pôdy do určitého celku – agregátu. Tvar a veľkosť agregátov a ich usporiadanie je typické pre určité pôdogenetické pomery. Preto štruktúra pôdy je dôležitým kritériom pri rozlišovaní a zaraďovaní pôdnych typov do klasifikačných jednotiek. Podľa tvaru rozlišujeme v pôdach guľovité, kockovité, hranolovité a doskovité štruktúrne agregáty. Podľa veľkosti sa štruktúrne agregáty delia na: mikroagregáty < 0,25 mm; makroagregáty od 0,25 – 10 mm; megaagregáty (hrudky) > 10 mm. Za najpriaznivejšie agregáty sa považujú makroagregáty.

Pórovitosť pôdy vyjadruje sumárny objem všetkých pórov a medzier nachádzajúcich sa medzi pevnými časticami vyjadrená v % k celkovému objemu pôdy v neporušenom stave. Pórovitosť pôdy spolu so štruktúrou pôdy je hlavným ukazovateľom priestorového usporiadania pôdneho telesa a ukazuje na to, že pôda je porózny útvar. Medzi pevnými časticami a zhlukmi, ako i vo vnútri zhlukov sa formujú voľné priestory – póry, ktoré umožňujú zakoreňovanie a upevňovanie rastlín, existenciu pôdnych organizmov, príjem, uvoľňovanie i cirkuláciu vody a vzduchu. Okrem toho sa v póroch uskutočňujú všetky fyzikálne, fyzikálno-chemické, chemické a biologické procesy, ktoré sú pre život pôdy a jej vývoj veľmi dôležité.

Pórovitosť pôdy vyjadruje sumárny objem všetkých pórov a medzier nachádzajúcich sa medzi pevnými časticami vyjadrená v % k celkovému objemu pôdy v neporušenom stave. Pórovitosť pôdy spolu so štruktúrou pôdy je hlavným ukazovateľom priestorového usporiadania pôdneho telesa a ukazuje na to, že pôda je porózny útvar. Medzi pevnými časticami a zhlukmi, ako i vo vnútri zhlukov sa formujú voľné priestory – póry, ktoré umožňujú zakoreňovanie a upevňovanie rastlín, existenciu pôdnych organizmov, príjem, uvoľňovanie i cirkuláciu vody a vzduchu. Okrem toho sa v póroch uskutočňujú všetky fyzikálne, fyzikálno-chemické, chemické a biologické procesy, ktoré sú pre život pôdy a jej vývoj veľmi dôležité.

Biologické vlastnosti pôdy

Zatiaľ len tri biologické vlastnosti pôdy sú zovšeobecnené pre celú výmeru poľnohospodárskych pôd SR: mineralizácia uhlíka, mineralizácia dusíka a nitrifikácia v pôde.
Mineralizácia pôdnej organickej hmoty je aktivita mikroorganizmov meraná množstvom uvoľneného oxidu uhličitého z pôdy. Poľnohospodárske pôdy ročne uvoľnia do ovzdušia asi 10 061 tis. ton CO₂ (z 1 ha 3-5 ton). Prirodzené procesy uvoľňovania oxidu uhličitého zabezpečujú nevyhnutný obeh uhlíka v prírode.
Mineralizácia dusíka v pôde je procesom uvoľňovania minerálnych foriem dusíka z pôdnej organickej hmoty. Ročne sa z poľnohospodárskych pôd SR uvoľní asi 375 tis. ton minerálneho dusíka. Priemerne z 1 ha poľnohospodárskej pôdy sa uvoľní asi 162 kg minerálneho dusíka.
Nitrifikácia je biologická oxidácia minerálneho dusíka v pôde. V poľnohospodárskych pôdach SR sa ho ročne vyprodukuje asi 111 tis. ton. Z jedného hektára je to asi 42 kg. Potenciál tvorby dusičnanov v pôdach je jedným z kritérií pre identifikáciu senzitívnych území na Slovensku (z hľadiska ochrany vodných zdrojov).
Pórovitosť nie je stála hodnota a úzko súvisí so zmenou objemovej hmotnosti pôdy. Priemerné hodnoty pórovitosti v humusových horizontoch v stredne ťažkých pôdach sa pohybujú od 40-50 %, v spodných častiach profilu 30-40 %.
Mineralizácia dusíka v pôde je procesom uvoľňovania minerálnych foriem dusíka z pôdnej organickej hmoty. Ročne sa z poľnohospodárskych pôd SR uvoľní asi 375 tis. ton minerálneho dusíka. Priemerne z 1 ha poľnohospodárskej pôdy sa uvoľní asi 162 kg minerálneho dusíka.
Nitrifikácia je biologická oxidácia minerálneho dusíka v pôde. V poľnohospodárskych pôdach SR sa ho ročne vyprodukuje asi 111 tis. ton. Z jedného hektára je to asi 42 kg. Potenciál tvorby dusičnanov v pôdach je jedným z kritérií pre identifikáciu senzitívnych území na Slovensku (z hľadiska ochrany vodných zdrojov).
Pórovitosť nie je stála hodnota a úzko súvisí so zmenou objemovej hmotnosti pôdy. Priemerné hodnoty pórovitosti v humusových horizontoch v stredne ťažkých pôdach sa pohybujú od 40-50 %, v spodných častiach profilu 30-40 %.

Živočíchy v pôde (pôdny edafon)

V pôde žijú početné živé organizmy, ktoré sa rozhodujúcim spôsobom podieľajú na samočistiacich procesoch prebiehajúcich v pôde. Z makroorganizmov tu žije nespočetné množstvo hmyzu a červov, mnohé hlodavce si v pôde vytvárajú svoje nory. Pri svojej činnosti tieto organizmy rozrušujú a kypria pôdu, a tým zlepšujú jej aeráciu, pre mnohé z nich sú organické zvyšky v pôde súčasťou potravy.
Najväčší význam majú v pôde mikroorganizmy, ktoré sa priamo podieľajú na rozkladných procesoch prebiehajúcich v pôde. Ich množstvo je obrovské. V kultivovaných a hnojených pôdach sa počet baktérií v 1 g pôdy odhaduje rádovo na stámilióny až miliardy. Vo vrchných vrstvách bezprostredne pod vysýchajúcou a ultrafialovým žiarením ovplyvňovanou kôrou je najväčší počet mikroorganizmov. Ide o bohatú a neobyčajne rozmanitú škálu druhov mikroorganizmov, počínajúc baktériami, cez vláknité aktinomycéty, kvasinky, plesne, huby, protozoá až po vajíčka parazitov, geohelminty atď. S hĺbkou sa ich počet veľmi rýchlo zmenšuje a prevažujú anaeróbne druhy. V hĺbke asi 5 m sa mikroorganizmy prakticky už nenachádzajú.

Úrodnosť – základná vlastnosť pôdy

Vznik a vývoj pôdy podmieňuje súčasné formovanie jej základnej vlastnosti – úrodnosti, ktorá predstavuje hlavný kvalitatívny znak odlišujúci pôdu od horniny. Úrodnosť pôdy zahŕňa jej schopnosť poskytovať podmienky pre rastliny a iné organizmy, pre ktoré je pôda životným prostredím. Výška úrod nezávisí len od pôdy, ale aj od vplyvu vonkajšieho prostredia (klímy) a produkčnej schopnosti rastlinných organizmov. Podiel úrodnosti pôdy na vytváraní určitej výšky úrody rastlín závisí od schopnosti pôdy privádzať ku koreňom rastlín živiny a vodu, udržiavať priaznivý obsah kyslíka a oxidu uhličitého v pôdnom vzduchu, podporovať rozvoj pôdnej mikroflóry a obmedzovať tvorbu a akumuláciu cudzorodých látok. To znamená, že úrodnosť je výsledkom komplexného pôsobenia fyzikálnych, chemických a biologických vlastností a rôznych procesov prebiehajúcich v pôde. Bezprostredne ju ovplyvňujú: pôdny typ, pôdny druh, hĺbka pôdy a ornice, štruktúra pôdy, obsah prístupných živín, priaznivý vodný, vzdušný a tepelný režim, pôdna reakcia, obsah a kvalita humusu, biologická aktivita a obsah škodlivých zlúčenín v pôde.

Na základe analýzy a hodnotenia nárokov rozhodujúcich poľných plodín bola urobená kvantifikácia chemických a fyzikálnych vlastností najúrodnejšej pôdy:

Hĺbka pôdy nie menšia ako 1 m.

Hladina podzemnej vody nie vyššia ako 1,2 m.

Rýchlosť vsakovania vody do pôdy pri zrážkach by nemala byť menšia ako 30 mm za prvú hodinu.

Obsah skeletu vo vrchných 0,2 m pôdy by nemal byť vyšší než 10 %; pokiaľ sa pôda využíva ako orná, veľkosť skeletu nesmie presahovať 20 mm.

Celková mineralizácia vodného výluhu pôdy nemôže byť vyššia ako 0,3 %.

Obsah humusu do hĺbky 0,3 m nemôže byť nižší než 2 %; pomer CHK : C FK by mal byť 1 – 3.

Pôdna reakcia – pH by mala byť v rozpätí 5,2 – 8,3.

Vo všetkých vrstvách pôdy nesmú byť toxické látky.

Erózna ohrozenosť by nemala byť vyššia než vyjadruje erózny koeficient 0,4 podľa Silvestrova, čo znamená, že by nemala byť umiestnená na svahu nad 5°.

Pôda by mala byť kyprá, má obsahovať 75 % agregátov guľatého tvaru veľkých 1 – 10 mm, ktoré sú vodoodolné.

Objemová hmotnosť by mala byť v rozsahu 0,8 – 1,5 t.m-3.

Pórovitosť by mala byť v rozpätí 40-50 %.

Zrnitostne je optimálna pôda hlinitá (30-45 % ílu, 50 % prachu).

Pôda nesmie premŕzať hlbšie než 0,5 m a teplota pôdy v mesiacoch jún až september by nemala byť nižšia než 15°C a to v hĺbke 0,5 m; v hĺbke 0,2 m by mala byť v rozpätí 20-25°C.

Obsah vody v pôde by za celú dĺžku vegetačného obdobia nemal klesnúť pod trojnásobok čísla hygroskopicity.

Produkčná schopnosť pôdy

Pod pojmom úrodnosť pôdy chápeme jej základnú vlastnosť – atribút - bez ohľadu na kvantitatívny stupeň tejto vlastnosti. Pre kvantitatívne vyjadrenie tejto vlastnosti používame termín produkčná schopnosť pôdy, ktorú chápeme ako merateľný stupeň základného atribútu konkrétnej pôdy prijať, transformovať, akumulovať a odovzdávať potrebné množstvo vody, živín a energie pre rast a produkciu rastlín. Stupeň produkčnej schopnosti pôdy je funkciou vzájomnej, dynamicky sa meniacej interakcie zložitého komplexu abiotických, biotických a sociálno-ekonomických faktorov a je vyjadriteľný len vo vzťahu ku konkrétnym plodinám a kultúram.