Štíhle vreteno
Štíhle vreteno bolo do tržnej produkcie zavedené Wertheimom na začiatku 60. rokoch 20 storočia. Bolo navrhnuté s cieľom zlepšiť skoré výnosy a efektivitu riadenia tým, že sa má vysádzať vo vyššej hustote so zníženou výškou stromu, tak aby sa dali všetky úkony počas pestovania vykonávať zo zeme. Tento tvarovací systém sa zaradil medzi dominantné systémy pestovania v mnohých častiach Európy.
Charakteristika štíhleho vretena u jabloní
Štíhle vreteno sa v rámci pestovateľských tvarov zaraďuje medzi intenzívne moderné tvary, ktoré pri dodržaní pestovateľských podmienok produkujú vysokú úrodu veľmi kvalitného ovocia. Ide o jednoduchý tvar zakrpateného ovocného stromu, ktorý má zvislo rastúcu hlavnú os, na ktorej sú pestované plodiace konáre. Pestovanie štíhlych vretien vyžaduje zvýšenú starostlivosť a lepšiu výživu v porovnaní s kmennými tvarmi. Pre pomerne úzku kužeľovitú korunu sa ľahko ošetrujú, sú dobre presvetlené a preto majú aj kvalitné ovocie, ktoré sa ľahko zbiera priamo zo zeme. Plodiť začínajú väčšinou v druhom roku po výsadbe a zber 4 kg v tomto roku je normálny, niekedy aj väčší, bez toho, že by vysoká úroda spôsobila vynechanie násady v nasledujúcom roku. V 3. roku po výsadbe býva úroda v priemere 7 kg a v plnej plodnosti 16 a viac kg na strom.
Strom je celkom zakrpatený, je štíhleho a zároveň kužeľovitého tvaru, ktorý umožňuje vysádzať vysokú hustotu stromov, v rozmedzí 1500- 4000 stromov na hektár. Vysádza sa buď v jednoriadkovom, dvojriadkovom, trojriadkovom alebo viac riadkovom systéme. Najpoužívanejší podpník pre štíhle vreteno je M 9, ale aj ostatné podpníky podobného zakrpateného vzrastu ako B 9 a G 16 sú tiež používané. Stromy sú vždy podporované a udržované v pôde buď jednotlivými kolmi pri každom strome, alebo jednotlivými až trojitými drôtenkami. Šírka koruny stromu, resp. nadzemnej časti, je typicky vždy menšia ako 2m a výška stromu je od 2 do 3 m. V Nemecku mali dospelé stromy štíhleho vretena výšku vzťahujúcu sa k rozostupu riadkov a prepočítanú tak že, spon medzi radmi bol vydelený 2 a pripočítali k nemu 1m.
Strom pestovaný v tvare štíhleho vretena má typické samostatné trvalé poschodia konárov, ktoré sa vyvíjajú v genetickej špirále na nerozvetvených stromoch pri výsadbe, alebo na rozvetvených stromoch od škôlky. Po výsadbe je stredník zrezaný 0,3 m nad posledným rozkonárením stromčeka. Rozkonárené, ale aj bočné výhony ktoré sa vyvíjajú, počas prvého roka formujú trvalé poschodia koruny. Počas prvého a druhého roka sú vyväzované do vodorovnej polohy, aby vyvolali násadu plodov a obmedzili šírku koruny. Stredník je tiež podporovaný tyčou, buď každoročným odstraňovaním stredníka smerom dolu na bočnú vetvu a vyviazaním bočného konára ako na nový stredník, alebo ohýbaním stredníka do uhla 45 stupňov od vodorovnej polohy každý rok a potom aj každoročne vyväzovaním ďalej cez kolík. Tieto postupy regulujú rast stredníka, ktorý umožňuje obmedzenú výšku stromu do 2,5 až 3 m. Horná časť stromu sa skladá z malých plodných konárov, ktoré sa ohýbajú pod váhou plodov do vodorovnej polohy.
V 70. rokoch 20. storočia, malo mnoho sadov v tvare štíhleho vretena hustotu od 1500 do 2500 stromov na hektár a malo tiež výšku a šírku stromu okolo 2 m. Počas 80. rokov 20. storočia sa zvýšila hustota výsadieb na 2500 - 3500 stromov na hektár a vyvinula sa užšia a vyššia forma stromov s šírkou stromu 1,25 - 1,5 m a výškou stromu 2,5 m. V tomto období sa kladie väčší dôraz na získanie významného výnosu v druhom roku po výsadbe s využitím rozkonárených stromov, kde rozkonárenie začína 0, 5 m nad povrchom pôdy. Nízka výška rozkonárenia vyžaduje zvýšenú pracovnú náročnosť s vyväzovaním v období, keď začnú stromy plodiť, aby sa zabránilo dotyku plodov so zemou. Na konci 90. rokov 20. storočia sa minimálna výška rozkonárenia zväčšila na 0,8 - 0,9 m. Táto eliminácia má za potreby vyväzovanie konárov. Navyše mnoho pestovateľov zvyšuje výšku stromu až do výšky 2,75 - 3 m. V 90. rokoch mnoho pestovateľov štíhleho vretena začalo konáre vyväzovať aby zabránili rezu stromov po výsadbe a v prvých rokoch. Ak bol rezaný stredník na najvyšší bočný konár každý rok, tak sa sila rastu koruny rozvíjala, čím sa o dosť zvýšila aplikácia letného rezu na udržanie dobrých svetelných pomerov vo všetkých častiach koruny pre dobrú a kvalitnú úrodu.
V rámci letného rezu odstraňujeme výhony nepotrebné pre založenie koruny, ktoré by sme rovnako museli odstrániť v zime. K nim patria predovšetkým konkurenčné výhony na kmeňovom predĺžení a hlavných vetvách, rovnako ako vzpriamené výhony, ktoré vyrástli na horných stranách vetví, rastú do vnútra koruny a tým zabraňujú prístupu svetla. Zároveň pri tom môžeme odstrániť slabšie výhony, pokiaľ rastú príliš husto. U jabloní ich musíme zrezať len na listovú ružicu, aby sa na tomto mieste mohli vyvinúť kvetné pupene. Všetky ostatné výhony vyväzujeme do vodorovnej polohy, ak už samé nerastú viac-menej vodorovne. Dlhé letorasty tak začínajú kvitnúť, lebo čím vodorovnejší letorast rastie, tým viac inklinuje ku kvetu a plodu.
Bez zrezania a prevedenia stredníka a s počiatočným rozkonárením vo výške 0,8 m od zeme, mohol strom rodiť už v druhom roku a to zabezpečilo prirodzené ohýbanie bočných konárov a slúžilo k udržaniu zúženého tvaru objemu koruny. Úzky štíhly tvar štíhleho vretena, pomáha zabezpečiť výbornú expozíciu pre habitus stromu. Akokoľvek chceme v niektorých prípadoch, ak sú konáre príliš blízko pri sebe s malými medzerami medzi sebou, tak tým sa zvyšuje zahustenie koruny listovou plochou a výsledkom toho je zatienenie vnútra koruny. Je to predovšetkým problém so silou rastu, kde tieto medzery môžu byť zahustené počas sezóny pomerne rýchlo, čo vedie k slabému vyfarbeniu a kvality plodov, ak strom neprejde letným rezom.
Pestovateľský systém štíhle vreteno bol úspešný v mnohých severných klimatických podmienkach, kde prirodzená sila rastu stromu bola slabšia. V mnohých severských podmienkach prirodzená sila rastu stromu na podpníku M9 bola neprimeraná, čo sťažilo pestovanie stromov vo veľmi hustých výsadbách v tomto pestovateľskom tvare.
Typy štíhleho vretena
Severo-holandské vreteno
Severo-holandské štíhle vreteno bolo vyvinuté v Holandsku pestovateľom D. Huismanom v Severskej provincii na konci 70. rokov 20. storočia. Ide o modifikáciu pestovateľského systému štíhleho vretena, ktorá je viac úzka (v priemere 1- 1,5 m) a využíva užšie medziradia a rozstupy medzi sebou. Typické je pre ne výsadba v 3 radových záhonoch. Toto má za dôsledok vyššiu hustotu výsadby ako pri konvenčnom pestovaní štíhleho vretena. Stromy sú štepené na podpníku M 9 a majú obmedzený rast do výšky 2 m. Stromy sa vyvíjajú rovnako ako štíhle vretená, ale bočné plodné konáre sú skracované pomerne drasticky na udržanie štíhleho a malého stromu.
Toto vreteno má aj ďalšie rozdielnosti v tom, že má znížené množstvo obnovujúceho rezu bočných plodných konárov. Tieto stromy v dospelosti majú len 3 kratšie a zároveň nižšie poschodia, vodorovne tvorené len trvalými kostrovými konármi vo výške 0,7- 0,8 m na stredníku. Nad nižším poschodím je množstvo krátkych a stredne stálych rodivých konárov umiestnených na kmeni, ktorý je v tvare cik cak. Najväčšia prínosnosť rezu používaného u tohto typu vretena bola určite v zlepšení kvality plodov, tým že sa presunula intenzita svetelného žiarenia do nižších a stredných častí koruny.
Tento pestovateľský systém bol zostrojený pre pôdy s nízkou vitalitou a pre nepriaznivejšie klimatické podmienky. Pri veľmi výživných pôdach s priaznivým klimatickým podnebím môže silnejší rez oveľa viac podporiť rast, ktorý ma za následok chudobnejšiu kvalitu ovocia ako pri iných pestovateľských systémoch.
Tento viacriadkový alebo záhonový systém bol tiež vyvinutý v Holandsku v 70. rokoch 20. storočia. Jedná sa o modifikáciu jednoriadkového systému štíhleho vretena, ktorý eliminuje medziradie pre mechanizáciu traktorom na chodníky medzi radmi. S tohto systému vyplýva veľmi vysoká hustota výsadby stromov. Záhony môžu byť zložené z 3 až 7 rozšírených riadkov s medziradím pre traktor medzi záhonmi. V niektorých pokusných prípadoch bolo medziradie pre mechanizáciu úplne odstránené a celý priestor sadu bol vysádzaný a spravovaný s viacriadkovým zariadením. Stromy boli štepené na M 9 a v niektorých prípadoch na veľmi zakrpatený podpník M 27. Vzdialenosti medzi radmi a stromami boli podobné 1,0- 1,75 m. Výška dospelých stromov dosiahla 2 m a tvar koruny sa podobal na pestovateľský systém štíhle vreteno. Stromy boli podporované jednotlivými kolíkmi. Z mnohých záhonových systémov štíhlych vretien bolo medziradie medzi záhonmi menšie ako priestor v riadku a stromy boli vysádzané diagonálnym spôsobom tak, aby mini riadky vytvorili uhlopriečku cez záhony. Diagonálne uličky cez záhony podporili lepšie prenikanie postreku do vnútra záhonu, ako aj lepší prístup pre zberača. Viacriadkové záhonové systémy dosahujú veľmi vysokú produkciu a tiež aj lepšie zachytenie svetla počas druhej a tretej sezóny v ovocnom sade. Časom ako strom dospieva, tieň medzi stromami spôsobuje zníženie kvality plodov a zvyšuje tým aplikáciu letného rezu, čím zvyšuje aj celkové náklady.
Super štíhle vreteno
Moderná verzia pestovateľského systému super štíhleho vretena bola vyvinutá začiatkom 90. rokov 20. storočia v južnom regióne Bodnesee v Nemecku Fritzom Nuberlinom. Avšak, Luckwill v roku 1978 vyvinul na Long Ashtonskej výskumnej stanici pestovateľský systém ovocná stena, ktorý bol predchodcom super štíhleho vretena. Tento systém spoliehal na použitie rastových a kvetných chemických regulátorov, ktoré limitujú veľkosť stromu a povzbudia veľkosť násady. Nemecké super štíhle vreteno využíva veľmi vysokú hustotu stromov a čerpá z Bleiber-Weicher systému výsadby, ktorý vyvinul Dickenmann, ovocný škôlkar v Švajčiarsku. Tento systém zaručuje kompaktnú výsadbu, štíhly tvar jabloní s krátkym rodivým drevom pozdĺž stredníka vo veľmi blízkej vzdialenosti v jednom rade. Po 4. až 5. roku sa každý druhý strom vyťahuje, ako náhle jedna z korún začne byť preplnená.
Výhodami super štíhleho vretena sú veľmi skoré a vysoké výnosy, takže zavedenie nových kultivarov oveľa rýchlejšie splní požiadavky trhu. Taktiež nízke nároky na manuálnu prácu, nízke vstupy pripadajúce na chemické prípravky a vysoké výsledky zberových výstupov zabezpečia aj nižšiu hodnotu nákladov na úrodu a nižší náklad na hodinu práce v sadoch. Okrem toho systém super štíhlych vretien poskytuje aj možnosť mechanizovanej výsadby, pretože sa jedná o systém jednotlivých radov a tým poskytuje aj jednoduchšiu manipuláciu pri reze, zbere a aplikácii postrekov.
Konvenčné štíhle vreteno má priemer koruny stromu 1,0-2,0 m, super štíhle vreteno má priemer koruny stromu len 0,5-1,0 m. Väčšina komerčných sadov super štíhlych vretien má medziradie široké 3 m a menej a vzdialenosť stromov v rade je 0,45-0, 8 m, čo znamená hustotu 4000 až 7500 stromov na hektár. Medziriadková vzdialenosť, menšia ako sú 3 m môže byť príliš úzka na získanie vysokých zberových výstupov. Dospelé stromy majú výšku 2,5-2,75 m.
Systém super štíhle vreteno má výhodu v mnohých výrobách počas prvého roka v sade. Možno ju dosiahnuť s vyškôlkovanými stromčekmi, ktoré majú kvetné púčiky. Pri použití rastových regulátorov je dobré robiť postrek nízkymi dávkami viackrát po sebe naftyl- octovou kyselinou (NAA) alebo ethephonom, ktoré sa aplikujú v škôlkach z dôvodu stimulácie produkcie kvetných púčikov alebo postranných púčikov na jednoročnom dreve. V sadoch so super štíhlym vretenom sa zvyčajne nepoužívajú veľmi odvetvené a tým aj relatívne nákladné stromy, ale radšej hrotiaky s množstvom krátkych výhonov pozdĺž stredníka alebo lacnejšie stromčeky ako navrúbľované podpníky, tzv. stromy so spiacimi očkami.
Stromy v tvare super štíhleho vretena sa tvarujú inak ako u štíhleho vretena. Na spomalenie rastu stromu a maximalizovania skorého plodenia sa super štíhle vretená pri výsadbe nerežú. Často sú vysádzané na vyvýšenú časť zeminy a malé množstvo pôdy sa vtláča na zakrytie koreňov.
V prvom roku si dávame pozor pri vysádzaní, aby vyrastajúce časti koreňov z podpníka boli dostatočne zakryté a utesnené pôdou. Do výšky 0,5 m od zeme musíme odstrániť všetky výhony vyrastajúce so stromčeka rezom na konárový krúžok. Stredník sa v žiadnom prípade nezrezáva. Odrezávame len poškodené a zlomené výhony. Počas prvého roka výhony v ostrom uhle a silnejšie bočné vetvy, v priemere väčšie ako polovica stredníka, odstraňujeme na konárový krúžok zo stromu. Na konárový krúžok režeme vtedy, keď chceme úplne odstrániť výhonok, alebo konár. Konárový krúžok je malý zával na mieste, kde konár prirastá ku kmeňu. Ďalej poskytujeme stromom podporu prostredníctvom vyviazania ku drôtu.
V tomto období pristupujeme aj k aplikácii chemickým regulátorov, ktoré sa aplikujú na list prostredníctvom nízko koncentrovaného postreku NAA alebo ethephononu, 3x rozložené do 2 týždňových intervalov, vedú k podpore produkcie kvetných púčikov.
V druhom roku nevykonávame významný rez a v žiadnom prípade nerežeme a ani nijak netvarujeme stredník. Začiatkom júna sa robí ručná prebierka plodov na jednotlivé plody vzdialené od seba 0,1 m. Na konci júna vyvinutejší stredník znova priväzujeme o drôt druhého rádu trvalým vyväzovačom, aby strom mohol niesť úrodu druhého roku. Postrekujeme v dávke 5 ppm, 3x v 2 týždňových intervaloch z dôvodu stimuláciu kvetných púčikov a rozvoja 3. listu.
V treťom roku terminál nerežeme. Na konci mája sa na základe vitality stromu, zaťaženia násady plodov a klimatických podmienok, robí chemická prebierka a až potom nadväzuje ručná prebierka na príslušnej úrovni, aby zabezpečila pravidelnú úrodu a požadovanú veľkosť jabĺk. Koncom júna vylamujeme silno rastúce letorasty. V auguste príliš hrubé letorasty režeme šikmým rezom a slabé výhony odstraňujeme na 2 ročné drevo pre podporu pevnosti výhonov. Vlky sú odstraňované na konárový krúžok. Vykonáva sa presvetľovací letný rez, pre prenikanie svetla do koruny a pre lepšiu vyfarbenosť plodov.
V štvrtom roku počas dormancie ručne vytŕhame nadmerne veľké a silné výhony, hlavne ak sú v priemere väčšie ako stredník o 50 %, najmä v hornej časti kde predlžujúci rast nie je žiadaný. A práve naopak v spodnej časti koruny tieto výhony režeme na šikmý rez na pätku, čo podporí rast nových výhonov zo spiacich púčikov, ide o žiadaný rast nových výhonov. Slabé výhony sú prevádzané na dvojročné drevo a výška stromu je limitovaná jednotným rezom na dvojročne rodivé drevo. V máji robíme znovu chemickú prebierku a v auguste vykonávame letný rez. Silno rastúce letorasty počas letného rezu môžme brzdiť aj tým, že nechtom palca, vyštipneme vrchol. Ak je napríklad v mladej korune jeden kostrový konár veľmi silno vyvinutý, zatiaľ čo obidva ďalšie vykazujú podstatne menší nárast, môžeme zaostávajúce konáre podporiť v raste tým, že silnejšiemu letorastu odstránime vrchol. Tým možno opäť rýchlo dosiahnuť rovnováhu v korune. U mladých stromov stačí len skrátiť predĺženie kmeňa kostrových konárov na púčiky smerujúce von z koruny.
Tvrdenie, že ekonomický úspech v sadoch super štíhleho vretena závisí v značnej miere, na nižšej cene stromčekov priamo zo škôlky, od vyššieho zberného množstva ovocia a menšiemu množstvu hodín venovaných starostlivosti o tento pestovateľský systém, je viac ako pravdivý.
V holandskej štúdii boli ekonomické výsledky vylepšené zvýšením hustoty stromov medzi 2000-4000 stromov na hektár. V inej štúdii bola optimálna ročná priemerná cash flow odrody Jonagold na podpníku M 9 získaná pri hustote výsadby 6000 stromov na hektár. Hustota výsadby 6000 stromov na hektár bola všeobecne schopná produkovať viac plodov vo vyššej kvalite ako hustota 3000 stromov na hektár. Pevné náklady na založenie sadu super štíhleho vretena sú vyššie a musia byť vyrovnané aj vzhľadom k tržnej cene odrody. Ďalší dôležitý faktor, týkajúci sa finančného úspechu je životnosť jabloňového sadu. Životnosť sadov v tvare super štíhleho vretena môže byť krátka ako napríklad 7 rokov, ale spravidla nebýva dlhšia ako 12- 15 rokov. Podľa štúdie dosahuje odroda Jonagold na M 9 pri hustote 6000 stromov na hektár a pri životnosti 9 rokov najvyšší ročný cash flow.
Gutinger V systém štíhleho vretena
Tento systém bol vyvinutý Krebsom v roku 1998. Ide o pestovateľský systém v tvare písmena V s individuálnym kužeľovitým tvarom stromov, ktorý umožňuje vysokú hustotu výsadby v radoch. Stromy sú naklonené striedavo do každej strany vedenia a sú tvarované ako kužeľovité štíhle vretená. Vedenie má uhol 75 stupňov a má len jeden drôt na strane vo výške 2 m. Oceľový, bambusový alebo drevený stĺpik dlhý 2,5 m je zapustený v zemi a umiestený tesne vedľa kmeňu stromu a je podporovaný drôtom.
Stromy sú tvarované na naklonených stĺpikoch. Používané sú zakrpatené podpníky ako M 9 a M 27, vysádzajú sa vo vzdialenosti 0,9 m od seba a 3,5 m medzi radmi. Pretože je celý strom naklonený na stĺpikoch už pri výsadbe, tak veľké rozkonárené stromy sú ideálne a vyžadujú len veľmi slabý rez pri výsadbe. Hlavný kmeň je tvarovaný na naklonených stĺpikoch, použitie ohýbania kmeňa je podobne ako u naklonených štíhlych vretenách. Konáre druhého radu nie sú vyväzované ku drôtu. Nižšie poschodie konárov sú formované do vodorovnej polohy prostredníctvom formovačov. Zatiaľ čo vyššie konáre sú tvarované rovno a zakrucujú sa alebo sa obnovujú ak sú príliš dlhé. Toto udržiavanie stromov v kužeľovitom tvare je pre dobré svetelné podmienky.
Super štíhle vreteno v tvare písmena V
Super štíhle vreteno v tvare písmena V je verzia veľmi hustej výsadby. Stromy sú vysádzané 0,5 m od seba a ich vzdialenosť medzi radmi je 3 m. Stromy sú naklonené striedavo do každej strany vedenia, ako s štíhlym vretenom v tvare písmena V. Používajú sa zakrslé podpníky M 9 a M 27. Z dôvodu veľmi blízkych vzdialeností medzi radmi jednotlivé stromy sú tvarované podobne ako pri systéme štíhleho vretena vyvinuté Fritzom Nuberlinom. Ideálne stromy majú mnoho krátkych kostrových konárov, ktoré sa nerežú pri výsadbe. Hlavný kmeň je tvarovaný pod uhlom na naklonených stĺpoch a stredník je bez ohýbania, zatiaľ čo konáre druhého rádu nie sú vyväzované ku drôtom. Niektoré väčšie konáre druhého radu, ktoré sa vyvíjajú sú odstraňované a menšie konáre druhého radu sú ponechávané aby plodili a ohýbajú sa. Na strome sa neponechávajú trvalé kostrové konáre.