Choroby drobného ovocia
Choroby ríbezlí a egrešov
V rokoch s väčším množstvom zrážok spôsobujú hubové choroby ríbezlí, ako sú hrdza čiernej ríbezle, antraknóza ríbezlí, septóriová škvrnitosť ríbezlí, plazmopara (peronospóra) ríbezľová veľmi vážne škody, ktoré súvisia s podstatným znížením úrod v budúcich rokoch a v oslabení krov s ich následným zamŕzaním. V suchších rokoch sa viac šíria na ríbezliach múčnatky a to americká múčnatka egrešová a menej škodlivá európska múčnatka.
Hrdza čiernej ríbezle (Cronartium ribicola)
Obr. - hrdza ríbezle (listy egreša, kôra borovice)
Škodí hlavne na čiernych ríbezliach. Na spodnej strane listov sa od júna objavujú drobné hrdzavohnedé kôpky letných výtrusov (urediospór). Koncom leta sa vytvárajú na listoch zimné výtrusy (teliospóry) žltej až hnedej farby. Pri silnom napadnutí býva celá spodná časť čepele listu pokrytá žltohnedým huňatým povlakom a listy predčasne usychajú a opadávajú. V dôsledku predčasného opadnutia sa znižujú úrody a konáriky namŕzajú. Vlhké a daždivé počasie a striedanie vyšších denných teplôt s nižšími nočnými teplotami je priaznivé pre šírenie choroby.
Choroba je dvojhostiteľská. Jej éciové štádium sa vytvára na borovici hladkej – vejmutovke, alebo na limce, odkiaľ nastáva začiatkom leta infekcia listov ríbezlí. Pri silnej infekcii, pokiaľ je možné dodržať ochranné lehoty po aplikácii chemických prípravkov, je vhodné urobiť jedno chemické ošetrenie do zberu plodov a ďalšie ošetrenie po zbere. Druhé ošetrenie je dôležitejšie pre udržanie dobrého zdravotného stavu ríbezlí. Z povolených prípravkov proti hrdzi sa používajú Bayleton 25 WP v 0,03 % koncentrácii a Fundazol 50 WP v 0,06 % koncentrácii, s ochrannou lehotou 21 dní. Bayleton je povolené používať len po zbere plodov. Z preventívnych opatrení sa odporúča nepestovať čierne ríbezle v blízkosti vejmutovky a limby. V rámci rôznych kultivarov ríbezlí sú značné rozdiely v náchylnosti na chorobu, preto by sme mali pestovať len kultivary odolné proti hrdzi.
Antraknóza ríbezle (Drepanopeziza ribis)
Obr.: - antraknóza ríbezle - antraknóza ríbezle (detail škvrny) - septorióza ríbezle
Na červených a menej na bielych ríbezliach je závažnou chorobou antraknóza ríbezle (Drepanopeziza ribis). Už v období kvitnutia sa začínajú objavovať prvé príznaky choroby. Na listoch, stopkách, plodoch a jednoročných konárikoch sa vytvárajú okrúhle, hnedé až čierne škvrny, ktoré neskôr splývajú. Najprv sú napádané staré listy od spodnej časti krov. Infikované listy usýchajú a predčasne opadávajú. Choroba sa šíri hlavne vo vlhkých a teplých rokoch. Prezimuje v opadanom lístí. Z ochranných opatrení je veľmi vhodné odstrániť najlepšie na jeseň infikované listy, ktoré sú zdrojom infekcie choroby v budúcom roku. Z chemických prípravkov používame na ošetrenie Dithane M 45 v 0,3 % koncentrácii alebo Novozir MN 80 v 0,3 % koncentrácii. Ochranná lehota pri oboch je 21 dni.
Septóriová škvrnitosť ríbezlí (Mycosphaerella grossulariae)
Napáda viac biele ríbezle, ako červené. Príznaky choroby sú veľmi podobné antraknóze a preto sa často prehliada. Prejavuje sa hnedočervenými škvrnami na listoch, stopkách a môže prechádzať aj na plody. Škvrny bývajú väčšie ako pri antraknóze a neskôr dostávajú sivé zafarbenie. Choroba prezimuje v opadnutých listoch. V dôsledku napadnutia listy predčasne opadávajú s následnými škodami uvedenými pri predchádzajúcich chorobách. Ochranné opatrenia sú ako pri antraknóze ríbezlí. Pri obidvoch chorobách sú rozdiely v náchylnosti jednotlivých kultivarov na stupeň infekcie.
Plazmopara ríbezľová (Plasmopara ribicoIa)
Vyskytuje sa hlavne na červených ríbezliach. Prvými príznakmi sú olejové škvrny, ktoré za sucha zasychajú a pri silnejšom napadnutí listy predčasne opadávajú. K infekcii listov dochádza koncom jari v závislosti od množstva zrážok. V normálnych rokoch sú napádané iba prízemné listy, vo vlhkých rokoch všetky listy. Opadané infikované listy musíme spáliť a nie kompostovať. Z chemických ošetrení je dôležité urobiť postrek pri infekcii v máji až júni prípravkami Dithane M 45 v 0,3 % koncentrácii, alebo Novozir MN 80 v 0,3 % koncentrácií.
Obr. Plazmopara ribicola
Botrytída ríbezle (Botryotinia fuckeliana) - pleseň sivá
Obr. Pleseň sivá (Botryotinia fuckeliana) na jahodách a malinách
Pleseň sivá spôsobuje odumieranie krov ríbezlí. Na špičke a okrajoch listov sa objavujú hnedé škvrny, ktoré sa rozširujú na celý list. Listy predčasne opadávajú. Nákaza sa šíri aj na plody, ktoré nedozrievajú a predčasne opadávajú. Na kôre konárikov vznikajú dlhé, nekrotické pásiky, ktoré sa sfarbujú do sivohneda a drevo odumiera. Mimoriadne nebezpečná je botrytída na stromčekových tvaroch ríbezlí, ktoré sú štepené na zlatej meruzalke. Listy začínajú vädnúť a visia odumreté na konci konárika. Kôra na konárikoch je odlúpená, tvoria sa na nej vyduté miesta so sivým povlakom huby. Choroba sa šíri hlavne v tmavých, vlhkých podmienkach. Nákaza vniká cez rôzne poranenia. Ako pri múčnatke, aj tu je dôležitá správna výživa draselnými a vápenatými hnojivami a neprehnojovanie dusíkom.
Chemické ošetrenia robíme prípravkom Euparen v 0,25 %, Rohilan 50 WP v 0,1 %, alebo Rovral 50 WP v 0,15 % koncentrácii.
Múčnatky egreša
Obr. Americká múčnatka egreša (na listoch a plodoch)
Na ríbezliach a egrešoch sa vyskytujú dva druhy múčnatky. Americkú múčnatku egreša vyvoláva huba Sphaerotheca mors uvae, európsku múčnatku huba Microsphaera grossulariae. Škodlivejšia je americká múčnatka egreša (na obrázkoch), ktorá na egrešoch znehodnocuje najmä plody. Na ríbezliach – predovšetkým na čiernych odrodách – infikuje konce letorastov. Pre americkú múčnatku egreša je charakteristické husté belavé podhubie, ktoré neskôr získava tmavohnedé sfarbenie. Neskôr sa v tomto podhubí vytvárajú plodničky huby, ktoré na napadnutých častiach rastlín prezimujú a na jar sa z nich uvoľňujú tzv. askospóry spôsobujúce jarnú nákazu. Európska múčnatka egreša napáda len listy egrešov a vytvára na nich riedky nálet bieleho podhubia.
Možnosti ochrany: Preventívne postreky ohrozených ríbezlí a egrešov pred kvitnutím a po odkvitnutí rastlín najmä za suchého a teplejšieho počasia. Prípravky Fundazol a Rubigan sa môžu použiť len pred kvitnutím a po zbere ovocia, Karathane je povolený len na ošetrovanie egrešov.
Obr. Európska múčnatka egreša (microsphaera_grossulariae) na listoch ríbezle (mycelium)
Americká a európska múčnatka
Americká múčnatka egreša je častou chorobou egrešov, prípadne aj čiernych ríbezlí. Do Európy bola zavlečená zo Severnej Ameriky – jej prvý výskyt na našom kontinente bol zaznamenaný už v roku 1900. Americká múčnatka egreša poškodzuje konce výhonkov, listové čepele a úplne znehodnocuje plody. Tým sa líši od európskej múčnatky, ktorá poškodzuje len listy, tvoriac na nich riedky povlak bieleho mycélia.
Popis: Napadnuté časti rastliny sú najprv pokryté belavými múčnatými povlakmi mycélia huby, nesúceho konídiofóry s konídiami. Neskôr sa na nich tvoria hnedé povlaky sekundárneho podhubia s pohlavnými plodničkami huby – kleistotéciami. Letorasty po napadnutí prestávajú rásť, prípadne úplne zasychajú, listy sú menšie a deformujú sa. Napadnuté plody sú pomerne husto pokryté hnedým mycéliom, ktoré spôsobuje ich nevzhľadnosť, nepríjemnú chuť a v prípade silného poškodenia aj zastavenie ich vývoja a usychanie. Huba prezimuje na napadnutých vetvách egreša, ale aj na spadnutých listoch vo forme podhubia. Zdrojom primárnej infekcie sú konídie, ktorými sa múčnatka šíri počas vegetácie, ale aj askospóry, ktoré sa uvoľňujú z kleistotécií na jar a spôsobujú jarnú nákazu. Americká múčnatka sa šíri predovšetkým za teplého počasia (20 – 22 oC) pri vyššej vlhkosti vzduchu. Jej šíreniu napomáhajú dažďové prehánky, rosa a hmla a pomerne chladné počasie hlavne v jarných mesiacoch (apríl a máj). Ochorenie obmedzuje trvalý dážď, nízke ale aj vysoké teploty a nízka vlhkosť vzduchu. Intenzitu výskytu ochorenia ovplyvňuje aj mikroklíma, preto trávnaté pozemky s výsadbami egrešov treba pravidelne kosiť.
Microsphaera grossulariae (detail na liste)
Ochrana: Ochranu proti tomuto ochoreniu môžeme rozdeliť na priamu a nepriamu. 
Priama ochrana spočíva v preventívnych postrekoch, pričom prvý treba vykonať krátko pred kvitnutím, druhý ihneď po odkvitnutí (v prípade suchého počasia ho musíme približne o 14 dní zopakovať). Počet ošetrení a interval medzi postrekmi musí zohľadniť infekčný tlak, rýchlosť šírenia ochorenia, ako aj doba účinnosti fungicídu. Pred kvitnutím a po zbere ovocia sa používajú postrekové systémové fungicídy: Rubigan 12 EC – AT a Fundazol 50 WP. Pred zberom ovocia sa používa Bayleton 25 WP (systémový fungicíd s čakacou lehotou 21 dní) a Karathane LC (kontaktný fungicíd s čakacou lehotou 28 dní).
Nepriama ochrana zahŕňa vhodný výber stanovišťa (južná expozícia, vzdušné výsadby i vzdušnosť lokality), vhodný výber odrody (nevysádzať náchylné odrody, pestovanie odrody so zvýšenou odolnosťou voči chorobe, ako sú ´Viking´ a ´Chryso´), vhodný a zdravý reprodukčný materiál, vyrovnanú výživu (dostatok draslíka, fosforu a vápnika, zníženie obsahu dusíka v pôde) a pravidelné odstraňovanie a likvidáciu napadnutých častí.
Preventívne kroky: Na obmedzenie choroby sú významné preventívne opatrenia, napríklad výber vzdušných lokalít, vhodný, skôr širší spon výsadby, vyrovnaná výživa, hlavne neprehnojovanie dusíkom, správny rez zabezpečujúci vzdušnosť krov a podobne. Napadnuté rastlinné časti treba odstraňovať a vhodne likvidovať. Na rizikových lokalitách by nemali byť vysádzané náchylné odrody. Medzi stredne náchylné odrody patrí napríklad Bílý nádherný, Citrónový obří, Industrie, Roman a Šolcova naděje. Silne ohrozené výsadby s pravidelnými výskytmi možno chemicky ošetriť už pred kvitnutím. Ďalšie ošetrenie sa odporúča ihneď po odkvitnutí, pri pokračujúcich priaznivých podmienkach ešte raz, prípadne aj po zbere úrody. Povolené sú prípravky Zato a Discus. S postrekom je potrebné začať ešte pred rašením. Postrek podľa potreby je dobré zopakovať za cca 10 dní. V každom prípade treba po chemickom postreku dodržať hygienickú ochrannú lehotu pred zberom plodov. Plody s viditeľnými príznakmi je najlepšie mechanicky odstrániť, pretože zväčša ani chemický zásah už nezníži ich napadnutie.