Ovocné steny
Škôlkarské tvary jabloní
- určuje norma STN. Tieto tvary tvorí základ rôznych pestovateľských tvarov, a preto uvádzame ich stručnú charakteristiku:
Jednoročný štepenec je očkovanec alebo vrúbľovanec bez obrastu, alebo s obrastom vyvinutým už v prvom roku. U jabloní sa používa pre výsadbu ovocných stien.
Špičák je 2-ročný, niekedy aj 3-ročný škôlkarsky výpestok, u ktorého nie je doposiaľ založená zodpovedajúca korunka, ale má silný terminálny výhon, z ktorého je možné založiť korunku. Pri jabloniach je najčastejšie používaný pre zakladanie rôznych typov ovocných stien.
Vretenovitý zákrpok má výšku kmeňa 40 - 50 cm a je štepovanie na podpníkoch M 9, 2, popr. 4. Tento tvar je základom pre pásové výsadby vřetenovitých zákrskov a rôznych ovocných stien, napr Schlosserova palmety a iných tvarov vedených na drôtenke.
Zákrpok je 2 - 3-ročný výpestok s výškou kmeňa 50 - 70 cm. U jabloní sa sadí na podpníky so stredným vzrastom M 1, 2, 7 výnimočne 4, 11 a A2, a to v tých prípadoch, kedy si to vynucuje rast a plodnosť naštepenej odrody. Musí mať založenú korunku zo 4 - 5 výhonov. Je základom pre výsadby voľne rastúcich zákrpkových výsadieb, pásových výsadieb zákrpkov a rôznych typov samonosných stien. Je najvhodnejším tvarom pre odrody, ktoré neznášajú častý zmladzovací a tvarovací rez (Jonathan, Coxovho reneta a pod.)
Štvrťkmeň je 2 - 3-ročný výpestok s výškou kmeňa 90 - 110 cm. Je štepený na vegetatívnych podpníkoch stredného až bujného vzrastu. Pri jabloniach je to M 1, 11, A2 a ak to vyžaduje naštepená odroda, môže byť výnimočne na podpníku M 2. Tvorí základ čtvrtkmenných výsadieb a pásových výsadieb štvrťkmeňov.
Polokmene je tvar s výškou kmeňa 130 - 150 cm. Je štepovanie na podpník, výnimočne na silne rastúcich vegetatívnych podpníkoch M 11 a A2. Je základom kmenných výsadieb a alejou.
Vysokokmeň je tvar s výškou kmeňa 180 - 200 cm. Je štepený na sadeniciach. Najčastejšie sa využíva pri zakladaní alejí.
Škôlkarské tvary jabloní určuje norma STN. Tieto tvary tvorí základ rôznych pestovateľských tvarov, a preto uvádzame ich stručnú charakteristiku:
Jednoročný štepenec je očkovanec alebo vrúbľovanec bez obrastu, alebo s obrastom vyvinutým už v prvom roku. U jabloní sa používa pre výsadbu ovocných stien.
Špičák je 2-ročný, niekedy aj 3-ročný škôlkarsky výpestok, u ktorého nie je doposiaľ založená zodpovedajúca korunka, ale má silný terminálny výhon, z ktorého je možné založiť korunku. Pri jabloniach je najčastejšie používaný pre zakladanie rôznych typov ovocných stien.
Vretenovitý zákrpok má výšku kmeňa 40 - 50 cm a je štepovanie na podpníkoch M 9, 2, popr. 4. Tento tvar je základom pre pásové výsadby vřetenovitých zákrskov a rôznych ovocných stien, napr Schlosserova palmety a iných tvarov vedených na drôtenke.
Zákrpok je 2 - 3-ročný výpestok s výškou kmeňa 50 - 70 cm. U jabloní sa sadí na podpníky so stredným vzrastom M 1, 2, 7 výnimočne 4, 11 a A2, a to v tých prípadoch, kedy si to vynucuje rast a plodnosť naštepenej odrody. Musí mať založenú korunku zo 4 - 5 výhonov. Je základom pre výsadby voľne rastúcich zákrpkových výsadieb, pásových výsadieb zákrpkov a rôznych typov samonosných stien. Je najvhodnejším tvarom pre odrody, ktoré neznášajú častý zmladzovací a tvarovací rez (Jonathan, Coxovho reneta a pod.)
Štvrťkmeň je 2 - 3-ročný výpestok s výškou kmeňa 90 - 110 cm. Je štepený na vegetatívnych podpníkoch stredného až bujného vzrastu. Pri jabloniach je to M 1, 11, A2 a ak to vyžaduje naštepená odroda, môže byť výnimočne na podpníku M 2. Tvorí základ čtvrtkmenných výsadieb a pásových výsadieb štvrťkmeňov.
Polokmene je tvar s výškou kmeňa 130 - 150 cm. Je štepovanie na podpník, výnimočne na silne rastúcich vegetatívnych podpníkoch M 11 a A2. Je základom kmenných výsadieb a alejou.
Vysokokmeň je tvar s výškou kmeňa 180 - 200 cm. Je štepený na sadeniciach. Najčastejšie sa využíva pri zakladaní alejí.
Pestovateľské tvary jabloní
Jednotlivé pestovateľské tvary vychádzajú zo škôlkárskych výpestkov a pestovateľ si ich dotvára v prvej fáze výchovného rezu. Tieto tvary potom v danom spone tvoria typy výsadieb. Popísať všetky typy výsadieb by bolo veľmi rozsiahle, a preto vymenujeme len základné typy súčasných výsadieb.
Štvrťkmeňové výsadby sa zakladajú ako priestorové tvary v spone 6 × 6, 6 × 5 m. Sú výhodné pre extenzívnejšie spôsoby ovocinárenia a pre odrody menej náročné. Sú vhodné aj do záhradiek, kde sa v prvých rokoch pestujú podplodiny. Najčastejšie sa vysádzajú ako pásová výsadba štvrťkmeňov v spone 6 × 4 m. Tento typ nachádza častejšie uplatnenie aj v trhovom ovocinárstvo pre niektoré odrody.
Zákrpkové výsadby sa zakladajú ako priestorové, voľnejšie tvary v spone 5 × 4, 5 × 3 m. Sú vhodné pre záhradky. V trhovom ovocinárstvo majú rozhodujúci význam pásové výsadby zákrpkov v spone 5 × 3, 5 × 2,5 m, kde je koruna sploštená do podlhovastého pôdorysu. Tento typ výsadby umožňuje výhodné pestovanie celej rady trhových odrôd, ktoré sa svojím charakterom rastu nehodia do ovocných stien. Niekedy sa odporúča pásové výsadby zahustiť na spon 5 × 1,5 m špičiakovými zákrpkami veľmi plodných odrôd, ktoré v 10. - 12. roku po výsadbe vyberieme.
Vretenovité zákrpkové výsadby sú typom, ktorý sa vysadzoval skôr v malých záhradkách. Dnes odporúčame vysádzať iba pásové výsadby vretenovitých zákrpkov sa sploštenou korunou v spone 3,5 × 1,2 m až 4 × 2 m ako krátkodobé intenzívne výsadby v najlepších podmienkach.
Ovocné steny
- sú typy výsadieb plošných tvarov s obmedzene širokou korunou. Spoločne sa takmer u všetkých typov ovocných stien uvádza, že šírka steny nemá presahovať 1 - 1,5 m Výška stien sa pohybuje od 2 až do 2,5 m. Základom ovocných stien sú rôzne druhy palmiet, väčšinou prísnejšie tvarovaných. Podľa použitých podpníkov a odrôd sa pohybuje spon v rozmedzí 4 × 2 až 5 × 3 m. U ovocných stien, kde je zvolený podník M 9, volíme spon hustejšie, a to 3,5 × 1,2 m. U všetkých typov ovocných stien sa používa častejšie tvarovací rez a zmladzovanie, aby sa stena stále udržiavala v požadovaných rozmeroch. Z týchto dôvodov sa často výber odrôd obmedzuje len na tie, ktoré tento spôsob vedenia znášajú alebo ho dokonca nutne vyžadujú. Práve voľba správnej kombinácie podpníka a vhodnej odrody vytvárajú predpoklad dobrých pestovateľských výsledkov. Na ovocných stenách boli dosiahnuté špičkové výnosy ovocia často viac než 500 q na 1 ha. Jednotlivé typy ovocných stien sú často a na mnohých miestach publikované, a preto sa obmedzíme len na charakteristiku tých, ktoré sa dnes vysádzajú na väčších plochách. Jedným zo základných rozlišovacích znakov ovocných stien je postavenie terminálneho výhonku. Rozoznávame steny s ohýbaným terminálnym výhonom alebo úplne bez terminálneho výhonku a ovocné steny s ponechaním kolmého rastu terminálneho výhonku. Typy ovocných stien, kde bol kolmý rast terminálneho výhonku ponechaný, sú vyššieho vzrastu a vyžadujú riedši spon v rade. Ohýbaním terminálnych výhonov sa na druhej strane rast stromčekov oslabuje a plodnosť sa urýchľuje.
Ovocné steny bez terminálneho pokračovanie
Ruzyňská palmeta vychádza zo zákrskov, kde sa ponecháva len terminálny výhon a 2 výhony v smere radov. Tieto výhony vrátane výhonku terminálneho ohýbame do oblúkov. Druhá etáž sa neskôr už ohýba do voľných priestorov v stene.
Techobuzická palmeta sa vysádza z ročných špičiakov alebo zákrpkov, ktoré sa v 1. roku po výsadbe skratia bežným spôsobom a nechajú sa rásť rovno. Až v 2. roku sa celý, už dobre zakorenený stromček prihne, bez toho aby sme vytvorili oblúk. Špička prihnutých vetiev musí byť stále najvyšším miestom. Druhú etáž zakladáme v 60 cm výške od zeme prihnutím dvojročného výhonku. Ohýbanie vykonávame až vtedy, až vypestujeme dobre vyvinutú spodnú etáž. Ohýbanie druhej etáže prichádza do úvahy v 4. roku po výsadbe. Spomínané tvarovanie vykonávame motúzom, a to tak, že konáre priväzujeme k susednému stromčeku.
Lepage jednoramenné sú tiež ovocné steny s ohýbaním terminálnym výrastkom. Pri tvarovaní vychádzame z očkovanca alebo špičiakov. Spočiatku sa v našej praxi odporúčalo vysádzať stromčeky šikmo. Po nepriaznivých skúsenostiach s poliehaním celých stromčekov sa teraz odporúčajú sadiť stromčeky rovno a až po zakorenení ich ohýbame do oblúka. Z najvyššieho miesta oblúka, kde sa tiež tvoria najintenzívnejšie výhony, sa vždy vytvárajú protismerné oblúky. Nevýhodou tohto spôsobu pestovania je rýchle odumieranie špičiek oblúkov, ktoré smerujú k zemi. Tento nedostatok bol práve vhodne odstránený pri pestovaní techobuzické palmety, kde sa vetva len prihýba.
Bouche-Thomasov spôsob je založený zo špičiakoch, ktoré sa vysádzajú šikmo v uhle 30 °. Vysádzame vždy 2 stromčeky proti sebe a špičky stromčekov neskôr zväzujeme. Ostatné obrostové vetvy sa tvarujú v rovnakom uhle.
Delbardova palmeta pripomína svojím pestovaním dnes takmer zabudnutý francúzsky tvar "Tricroisillon". Základom je zákrpok, na ktorom odstránime terminálny výhon a ponecháme len 2 výhony proti sebe v tvare písmena "V"; najlepšie je vypestovať tento základný tvar už v škôlke. Pri tvarovaní sa vychádza z uplatnenia korelačných vzťahov medzi rastom a plodnosťou. Uhol nasadenie sa riadi podľa podpníka a odrody. U silnejšie rastúcich kombináciou podpníka a odrody sú hlavné vetvy zovretejšie. Obrast vyväzujeme a tvarujeme potom v kolmom nasadení na základné vetvy - vytvoríme tak ďalšie prekríženie. Tento umelo vytvorený tvar je pracný a nákladný.
Ovocné steny s terminálnym výrastkom pokračujúcim v kolmom rastu
Talianska palmeta sa zakladá zo zákrpkov, kde sa ponecháva terminálny výhon a 2 bočné vetvy proti sebe. Vetvy majú zvierať s kmeňom uhol 45 - 55 °. V rovnakom uhle odklonu zakladáme ďalšie 3 - 4 poschodia. Obrastové konáre vyrastajúce z bočných vetiev a terminálneho výhonku sa odporúča ohýbať.
Trojosá palmeta je obdobou Talianske palmety. Bola navrhnutá vo VÚO Holovousy a zaradená do novej technológie ovocinárstva ešte v čase ČSSR. Východiskovým tvarom je zákrpok, na ktorom ponechávame výhon a dva výhony do strán; z nich sa potom vypestuje obrast.
Schlosserova palmeta vyžaduje nutne drôtenku. Predvolené tvar je vretenovitý zákrpok. Výhony vyrastajúce z terminálneho výhonku vyväzujeme do vodorovnej polohy k drôtom. Je veľmi vhodná pre záhradkárov, ktorí môžu venovať starostlivosť vyväzovaniu konárov. Poskytuje však pravidelnú úrodu kvalitného ovocia.
Približne rovnakým spôsobom sa pestujú aj ďalšie ovocné steny, ktoré vychádzajú z vretenovitých zákrpkov. Sú to napr. belgická stena "Haag systém" a mnohé ďalšie.
Werderské steny pochádzajú z NDR. Tento typ steny bol používaný pri prestavbe hustých výsadieb vretenovitých zákrpkov, zákrpkov štvrťkmenných výsadieb. Východiskovým škôlkárskym tvarom pre špeciálne výsadby týchto stien sú zákrpky s výškou kmeňa 60 cm. V prvých rokoch sa vypestovávajú zhodne ako pásové výsadby, iba s tým rozdielom, že terminálny výhon zakracujeme hlbšie. Tým sa má maximálnou mierou posilniť rast stromčekov do šírky. V dostatočnej výške a to podľa odrody a podpníka, sa v 2 - 2,5 m výške terminálny výhon buď ohne, alebo ho úplne vyrežeme.
V poslednom období rozvoja ovocinárskej technológia sa vo svete začínajú vysádzať zahustené výsadby s vysokým počtom jedincov na 1 ha. Tieto husté výsadby sú rôzne označované; napr. v Anglicku tzv "Lúčne sady", v Holandsku "Záhonové výsadby" atď. Často sa vysádzajú do dvojriadkov. Účelom týchto výsadieb je dosiahnutie rýchlych, vysokých a akostných zberov. Tieto výsadby s hustým sponom sú podmienené rozvojom chemizácie (herbicídy), mechanizácie (portálové traktory, výsuvné plošiny, pneumatické nožnice) a najmä potom výkonnými odrodami, a to predovšetkým "Spur-typmi". Všetky tieto ako aj ďalšie typy výsadieb sú stále predmetom výskumu.