Škodcovia drobného ovocia
Najrozšírenejšími škodcami ríbezlí a egrešov sú vošky (česky - mšice). Na červených ríbezliach sa najčastejšie vyskytuje voška ríbezľová (Cryptomyzuc ribis), na čiernych ríbezliach voška šalátová (Hyperomyzus lactucae) a na egrešoch voška egrešová (Aphidula grossulariae) - mšica srstková.
Obr. voška ríbezľová
Obr. voška šalátová a voška egrešová
Všetky tri druhy vošiek prezimujú vo forme vajíčok uložených v úžľabí pukov ríbezlí, alebo egrešov. V spôsobe života sú však, medzi nimi určité rozdiely. Prvé dva druhy sú dvojhostiteľské. To znamená, že prezimujú na ríbezliach, na ktorých sa vyvinú 3 pokolenia. V treťom pokolení (spravidla koncom mája) sa objavia krídlaté jedince, ktoré preletujú v prípade vošky ríbezľovej na rôzne byliny z čeľade hluchavkovitých, v prípade vošky šalátovej na mlieč. Na jeseň sa oplodnené samičky vracajú z týchto bylinných hostiteľov späť na ríbezle a nakladú prezimujúce vajíčka. Kolónie vošky egrešovej sa udržujú celý rok na tých rastlinách, kde vajíčka prezimovali, alebo preletujú na ďalšie kry egreša. S obľubou napádajú aj vrcholy výhonkov meruzalky, používanej ako podpník pre stromčekové ríbezle a egreše.
Škodlivosť vošiek sa neprejavuje iba v priamom cicaní rastlinných štiav a v znečisťovaní listov medovicou, ktorá je živnou pôdou pre rôzne černe, ale i v prenose vírusových ochorení ríbezlí a egrešov. Preto proti nim musíme zasiahnuť neúprosne a včas.
Najdôležitejším zásahom proti voškám je zimný postrek rastlín osídlených vajíčkami vošiek. V prípade vošky ríbezľovej a šalátovej dôkladne vykonaný zimný postrek úplne vylúči možnosť napadnutia týmito druhmi vošiek v nasledujúcom vegetačnom období. Voška egrešová nám však môže naletieť kedykoľvek počas vegetácie zo susedných záhrad, kde zimný postrek neurobili. V takom prípade musíme zasiahnuť čo najskôr po zistení príznakov napadnutia, ktoré sú dosť nápadné a jednoznačné. Listy napadnuté voškou egrešovou sa deformujú a vytvárajú zhluky na vrcholových výhonkoch ktoré sa tiež deformujú. Najväčšie škody môže spôsobiť na výhonkoch meruzalky, ktoré sa v mnohých prípadoch nemôžu použiť na štepenie. Počas vegetácie proti voškám aplikujeme Pirimor DP 50 (OL 7 dní), Diazinon 60 EC, alebo Basudin 60 EC (OL 14 dní).
Voška ríbezľová (Cryptomyzus ribis) - (Hemiptera, Sternorrhyncha: čeľaď Aphididae) je pôvodcom nápadných fialovočervených pľuzgierov na listoch červených ríbezlí. Začiatkom leta migruje na rastliny z čeľade hluchavkovitých.
Prejav poškodenia. Skoro na jar možno pozorovať nápadné červenofialové až žlté pľuzgiere na vrchnej strane listov predovšetkým červených odrôd ríbezlí. Je to vonkajší prejav poškodenia. Vošky na ríbezliach prezimujú v štádiu vajíčok, z ktorých sa v apríli liahnu larvy. Tie dospievajú na bezkrídle samičky. Bezkrídla živorodá samička je žltej, žltozelenej alebo oranžovej farby so štíhlym 1,2 – 1,8 mm dlhým telom. Rovnako ako aj ostatné štádiá vošiek cicia na spodnej strane listov.
Vývojová fáza vošiek. Vývoj vošiek prebieha na mladých listoch, z ktorých vyciciavajú šťavu. Vplyvom cicania, ako aj vylúčenými slinami rastlinné pletivo dráždia, reakciou pletiva listov je produkcia zvýšeného počtu buniek a nakoniec zdurenie a zafarbenie listov. V dutinkách zdureného pletiva sa usadzujú kolónie vošiek, ktoré tu žijú až do neskorého leta. Tu sa vyvíjajú aj okrídlené samičky, veľmi podobné bezkrídlym samičkám, ktoré odlietajú na sekundárne hostiteľské rastliny (hluchavka, čistec), kde sa rozmnožujú. Na jeseň sa vracajú na ríbezle, kde vznikajú pohlavné formy. Dospelé oplodnené samičky kladú vajíčka na ríbezle až k púčikom, kde vajíčka prezimujú.
Ochrana proti voškam. Ovocné dreviny sa ošetrujú proti prezimujúcim škodcom vždy až po vypučaní. V marci sa postrekujú zvyčajne len skôr pučiace druhy, napr. aj ríbezle. Týmto postrekom sa úspešne ničia najmä vošky, prípadne aj puklice a štítničky. V prípade napadnutia ríbezlí voškami ochrana spočíva buď v odstránení silno napadnutých vetví, čím sa zníži následný výskyt vošiek alebo v použití insekticídov, ako Calypso 480 SC, Karate Zeon 5 CS, Mospilan 20 SP, Neudosan, Pirimor 50 WG, Spruzit-Flussig a Vektafid A. ((RNDr. Helena Ivanová, CSc. (7.10.2009))
Zákerným a nebezpečným škodcom ríbezlí je roztoč vlnovník ríbezľový (Eriophyes ribis), ktorý spôsobuje zdurenie pukov hlavne čiernych, ale i červených kultivarov ríbezlí, pripadne i egrešov. Napadnuté puky sú v porovnaní so zdravými zväčšené a majú nápadný guľovitý tvar. Roztoč v nich prezimuje a opúšťa ich až po vypučaní za teplých a slnečných dní. Z napadnutých pukov spravidla nevyrastú výhonky či súkvetia, pretože krátko po vypučaní zasýchajú. Na rastlinách vznikajú veľké (až 1,5 cm v priemere), zdurelé a guľovité púčiky (hálky), ktoré na jar nepúčia, ale hnednú, zasychajú a opadávajú. Tento príznak je typický pre ríbezle čierne, ale aj červené a biele. Vtedy ale nedochádza k zdureniu púčikov, ale púčiky buď rašia oneskorene alebo nevyrašia vôbec. V oboch prípadoch sa u napadnutých rastlín postupne znižuje výnos vplyvom redukcie počtu zdravých púčikov.
Obr. vlnovník ríbezľový - príznaky
Škodlivosť roztoča ríbezľového zvyšuje skutočnosť, že je prenášačom nebezpečného vírusového zvratu čiernych ríbezlí. Proti roztočovi ríbezľovému tesne pred kvitnutím a po odkvitnutí ríbezlí môžeme použiť Diazinon 60 EC, alebo Basudin 60 EC. Prípadné ďalšie postreky vykonáme v 10-dňových intervaloch, pričom pri neskorších postrekoch dbáme na dodržanie 14-dňovej hygienickej ochrannej lehoty uvedených prípravkov. Podľa možností vždy striekame za teplého a slnečného počasia.
Nenápadným, ale nie bezvýznamným škodcom ríbezlí je aj podobník tipuľovitý (Aegeria tipuliformis) - nesytka rybízová, ktorého húsenica vyžiera, dreň dvoj až trojročných konárikov ríbezlí a môže spôsobiť ich postupné, alebo náhle odumieranie. Do roka má jedno pokolenia a prezimuje v štádiu staršej, ale ešte nie dospelej húsenice vo vyžratých chodbičkách. Na jar sa kuklí. Motýle sa liahnu približne od polovice júna, ale lietať môžu až do konca augusta. Vzhľadom na dlhé obdobie rojenia motýľov je chemická ochrana, ktorá by mala byť zameraná práve proti motýľom dosť problematická, lebo spadá do obdobia dozrievania ríbezlí. Z hygienických dôvodov preto chemické ošetrovanie výsadieb v čase dozrievania ovocia musíme vynechať. Striekať by sme mohli až po zbere úrody, no v tom čase je už dosť vajíčok nakladených a z nich sa už v mnohých prípadoch vyliahli aj húseničky, ktoré sa vžierajú do výhonkov. Preto ťažiskom boja bude odstraňovanie napadnutých výhonkov počas jarného rezu ríbezlí. Ak nájdeme konárik s vyžratým stredom, skracujeme ho dovtedy, kým nenarazíme na zdravú časť. Odrezané kúsky spálime, pretože v nich sa nachádzajú zimujúce húsenice.
Obr. piliarka ríbezľová (imago, larva), piadivka egrešová (imago, húsenica, vajíčka)
Menej častým škodcom ríbezlí a egrešov je piliarka ríbezľová (Pteronidea ribesii) - pilatka rybízová a piadivka egrešová. (Abraxas grussulariata) - píďalka angreštová. Larvy oboch škodcov ožierajú listy ríbezlí a egrešov, niekedy môžu spôsobiť aj holožery hlavne v mladých výsadbách. Proti nim chemicky zasahujeme iba výnimočne. Aj tu môžeme použiť Diazinon, alebo Basudin, ale iba proti mladým larvám.
V posledných rokoch sa na čiernych ríbezliach čoraz častejšie stretávame s byľomorom ríbezľovým (Dasyneura tetensi) - bejlomorka rybízová, ktorého oranžové beznohé a bezhlavé larvy spôsobujú výrazné deformácie listov na vrcholoch výhonkov. Do roka máva 2 až 3 pokolenia a prezimuje v štádiu lariev v pôde. Chemická ochrana vo väčšine prípadov nebýva potrebná.
Obr. byľomor ríbezľový - príznaky
Nešpecifickým škodcom ríbezlí a egrešov je puklica slivková (puklice švestková) a štítnička nebezpečná (štítenka zhoubná). Ich výskyt signalizuje, že často zabúdame na chemické ošetrenie drobného ovocia v záhradkách a preto sa môžu uvedení škodcovia z roka na rok na nich udržovať a rozmnožovať. Pritom by stačilo ríbezľové a egrešové kry, resp. stromčeky dôkladne ošetriť v zimnom období nitrosanom, alebo Arborolom, ktoré spoľahlivo ničia zimujúce larvy oboch škodcov.
Puklica slivková (Parthenolecanium corni) sa vyznačuje výrazným pohlavným dimorfizmom. Typické znaky hmyzu totiž majú len samčeky škodcu. Samičky sú 4-6 mm dlhé a majú pologuľovito klenuté telo zrastené s červenohnedým voskovým štítom. Podobne ako štítnička nebezpečná, aj puklica slivková škodí cicaním rastlinných štiav na kôre napadnutých drevín. Najviac poškodzuje slivky, ale nájde sa aj na ďalších ovocných či okrasných drevinách (napr. na viniči, ríbezliach, orechoch, agáte, lieske a pod.). Za rok má len jednu generáciu a prezimuje v štádiu lariev druhého vývinového stupňa na kôre napadnutých drevín. Dlhodobo napadnuté a neošetrované ovocné dreviny zaostávajú v raste, dávajú nižšie úrody a postupne usychajú.
MOŽNOSTI OCHRANY: Vzhľadom na to, že sa puklica slivková (podobne ako štítnička nebezpečná) zdržuje na kôre ovocných drevín, aj ju môžeme účinne ničiť len vtedy, keď sú napadnuté stromy a kríky bez listov. Puklicu slivkovú v súčasnosti ničíme predjarným postrekom. Postrek musí byť výdatný a treba ho urobiť krátko po vyrašení ovocných drevín, najneskôr však tesne pred ich kvitnutím.
Obr. puklica slivková (na vetvičke), štítnička nebezpečná - detail, na plode (jablko)
Roztočec chmeľový (Tetranychus telarius)
Obr. roztočec chmeľový
Roztočec chmeľový žije na listoch okolo 200 druhov rastlín. Škodí na veľkom počte poľných, skleníkových a izbových rastlín, ale aj na burinách, z ktorých môže prejsť na pestované plodiny (napr. chmeľ, fazuľa, uhorka). Nepatrí medzi hmyz, ale medzi pavákovce so štrymi pármi končatín, preto sa ľudovo nazýva aj červeným pavúčikom. Je veľmi drobný (meria iba 0,2-0,4 mm), voľným okom nie je takmer viditeľný. Na jeho prítomnosť nás upozorní jemná pavučinka na silnejšie napadnutých častiach rastlín. Tráviaca sústava je slepo zakončená bez análneho otvoru. Vylučuje vlákna, po ktorých sa pohybuje. Nabodáva listy a vyciciava z nich rastlinné šťavy. Na chmeli napríklad spôsobuje chorobu medenku, pri ktorej sa listy zafarbia na hnedo-červeno, uschnú a opadnú. Roztočec chmeľový je oddeleného pohlavia. Z oplodnených vajíčok sa vyvinú larvy, ktoré sa počas výninu zvliekajú. Počas leta býva roztočec zafarbený nasatým chlorofylom do zelena, na jeseň je červenkastý. Na ríbezliach sa zvyčajne premnožuje v letných mesiacoch, spravidla až po zbere úrody. Pri silnejšom výskyte škodcu striekame Diazinonom, alebo Basudinom, prípadne špeciálnymi akaricídmi (Plictran 25 W, Milbol EC, Omite 57 E) Ďalšie prípravky: Floramite 240 SC | Nissorun 10 WP | Omite 30 W | Omite 570 EW | Ortus 5 SC | Raptol Schädlingssprei | Sanmite 20 WP | Spruzit af Schädlingsferi | Talstar 10 EC | Vertimec 1.8 EC. 
Roztoč ríbezľový (Cecidophyes ribis)
Roztoč ríbezľový spôsobuje zdurenie púčikov najmä čiernych ríbezlí. Prezimuje v napadnutých púčikoch, ktoré sa na jar síce rozvinú, ale neskôr prestávajú rásť a usychajú. Ochrana spočíva v odrezaní výhonkov so zdurenými púčikmi. V prípade silného napadnutia môžeme kry totálne zmladiť.
Chemická ochrana sa vykonáva krátko po vypučaní rastlín. Prípravok: Omite 30 W.
Roztočík jahodový (Tarsonemus fragariae)
Zákerným a pomerne nenápadným škodcom jahôd je roztočík jahodoyý (Tarsonemus fragariae). Nenápadný je hlavne pre svoju nepatrnú veľkosť (meria iba 0,1 až 0,2 mm), ako i pre skrytý spôsob života, pretože žije medzi srdiečkovými listami, ktoré poškodzuje cicaním. Poškodené rastliny zaostávajú v raste, srdiečkové listy sú nahlučené a pripomínajú hlávky šalátu. Roztočík jahodový prezimuje medzi srdiečkovými listami v štádiu dospelých samičiek. Ochrana proti roztočíkovi jahodovému spočíva v používaní nenapadnutej sadby a v prípade podozrenia na výskyt škodcu vo vykonávaní postrekov buď na jar ešte pred vytvorením kvetných pukov, alebo v lete po zbere plodov. Na postreky možno použiť Metation E 50 (0,4%), Basudin 60 EC (0,15 %), alebo Diazinon 60 EC (0,15 %). Pri postreku, ktorý má byť výdatný sa snažíme zasiahnuť predovšetkým srdiečkové listy jahôd.
Nosánik vajcovitý (Otiorrhynchus ovatus)
Málo známym škodcom jahôd je nosánik vajcovitý (Otiorrhynchus ovatus). Je to čiernohnedý, 4 až 5 mm chrobák, ktorý sa liahne spravidla v júni. Po krátkom úživnom žere začínajú samičky klásť vajíčka k rastlinám na pôdu. Chrobáky nevedia lietať, pretože blanité krídla majú zakrpatené. V čase dozrievania jahôd vyžierajú malé jamky do plodov, no oveľa významnejšie škody spôsobujú larvy. Chrobáky sa liahnu z kukiel v pôde zvyčajne v júni a onedlho začnú samičky klásť vajíčka do pôdy. Vyliahnuté larvy zaliezajú do pôdy, spočiatku sa živia organickými látkami, ale neskôr ohryzujú korienky jahôd. Napadnuté rastliny v letných mesiacoch náhle zvädnú a odumierajú. Približne do polovice júna ešte môžeme pod poškodenými rastlinami nájsť aj larvy, alebo kukly škodcu. Larvy sú krémovobiele, beznohé a ohnuté. Kukly sú tiež krémovobiele a sú na nich viditeľné základy končatín, tykadiel i krídel budúceho chrobáka. Boj proti nosánikovi vajcovitému zatiaľ nie je vyriešený, preto ani Metodická príručka ochrany rastlín neuvádza žiadne prípravky, ktoré by sa mohli proti nemu použiť. Ak je pod rastlinou viac ako 8 až 10 lariev, nastáva značné poškodenie koreňov a napadnuté rastliny začínajú rýchlo vädnúť a usychať už v druhej polovici mája alebo začiatkom júna. Pod vädnúcou rastlinou sa nachádzajú žltobiele beznohé pandravovité larvy, často v počte 30 až 40 kusov. Po pomerne krátkom čase od vädnutia možno nájsť kukly nosánika. Škodca má za rok jednu generáciu.
Ochrana je veľmi ťažká. Poškodenia totiž vidno neskoro a ich výskyt nemožno predpovedať. Pri zistení vädnúcich rastlín pomôže už len ich vykopanie a dôkladná likvidácia nájdených lariev alebo kukiel. Keďže chrobáky nelietajú, rozširujú sa veľmi pomaly.