Rez čerešní a višní - OVOCINÁRSTVO

Pestovateľský tvar čerešní

Pre čerešne je charakteristický pomerne silný rast a preto sa často tvarujú ako štvrťkmene alebo zákrpky s pyramidálnou korunou.
Postup pri zapestovaní:
V prvom roku po výsadbe stromčeka s pravidelnou korunkou  uplatníme v jari krátky rez- bočné výhonky skrátime skrátime na 2 - 3 púčiky a vypestujeme z nich 4 rovnomerne rozmiestnené kostrové výhonky. Pri výsadbe hrotiaka odmeriame výšku kmeňa a ponecháme nad ňou 6 – 10 zdravých púčikov, z ktorých vypestujeme základy kostrových konárov. Ak je korunka nepravidelná, vyberieme jeden najvhodnejší a najvzpriamenejší výhon a vyviažeme ho do vertikálnej polohy, ostatné výhonky odstránime. Potom postupujeme ako v prípade hrotiaka. V prvom roku sa snažíme zapestovať 4 kostrové výhonky s uhlom odklonu aspoň 45 o, v lete odstraňujeme výhonky nepotrebné a rastúce pod ostrým uhlom.
V druhom roku na jar výhonky kostrových konárov skrátime do jednej roviny o polovicu, stredník tak, aby presahoval túto rovinu o 0,15 m. Počas vegetácie odstraňujeme konkurenčné letorasty.
V treťom roku môžeme nechať na stredníku vhodne rozložené 3 letorasty na založenie druhého poschodia vo vzdialenosti 0,70 – 0,80 m nad prvým poschodím. Po treťom roku výchovný rez skončíme a necháme korunku voľne rásť.

Čerešne sú citlivé na rez. Udržiavací rez robíme koncom augusta a obmedzíme ho na najnevyhnutnejšie zásahy. Po nesprávne vykonanom reze  z hľadiska termínu a techniky, sa objavuje glejotok a časti koruny odumierajú.

Čerešne sa tvarujú ako štvrťkmene alebo zákrpky s pyramidálnou alebo pyramidálno dutou korunou v spone 6,0-8,0 x 3,5-6,0 m. Pre stromy pestované vo forme ovocných stien sa používajú slabo rastúce podpníky - Colt, P-HL-A a tie sa vysádzajú v spone 5,0-6,0 x 3,0-4,5 m a používa sa tvar voľne rastúcej palmety. Čerešne neznášajú prísne tvarovanie ani príliš hlboký rez, najmä nie ak ho robíme v nevhodnom termíne. Základné konáre majú mať uhol odklonu aspoň 45 o a majú byť v dostatočnom odstupe od seba, inak hrozí nebezpečenstvo ich vylamovania a tvorby glejotoku.

Čerešňa vytvára krátky postranný obrast spravidla dobre i bez rezu a zakladá vo väčších vzdialenostiach poschodia. Hlbší rez neznáša a reaguje naň glejotokom. Po zbere môžeme robiť odstránenie poškodených konárikov. Taktiež čo najskôr vylamujeme všetky nepotrebné letorasty rastúce vzpriamene do koruny. Ich rast tiež možno zamedziť Lorettovym rezom. Pri zmladzovaní znižujeme staré koruny, rezom na prevod na vhodné konáre, pričom rany dôkladne ošetríme. Zmladzovanie celej koruny ako pri jadrovinách sa nerobí.

Zahnova metóda rezu

Vychádza z princípu, že bočný konár nesmie v žiadnom prípade presahovať polovicu hrúbky konára z ktorého vyrastá (v mieste rozkonárenia). Predpokladom takého stavu je dodržiavanie správnej podradenosti a nadradenosti konárov, aby bočné konáre príliš nemohutneli a neobmedzovali rozvoj materských konárov.
Pri odstraňovaní hrubších konárov niekedy musíme použiť metódu postupného zosadenia rezom na dlhý "relatívne oslabene aktívny čapík". Pri tomto postupe konár, ktorý zamýšľame odstrániť najprv skrátime rezom na prevod na nadol smerujúci konár. Ponechaný útvar rastie relatívne slabšie (hrubne pomalšie ako materský konár), nesmie byť však príliš krátky aby nezaschol. Ponechaná vetvička na "čapíku" ho udržuje natoľko aktívny, že strom tento zásah prežije bez následkov. Dĺžka "čapíka" závisí od jeho pomeru k hrúbke odstraňovaného konára. Čím hrubší a aktívnejší je odstraňovaný konár, čím kolmejšie je jeho postavenie, čím vlhkejšie je stanovište, tým dlhší "čapík" nechávame. Princíp je potom v postupnom prevedení funkcie a pomeru dĺžky na vybraný konár. Konár, ktorý chceme odstrániť najprv oslabíme skrátením, čím sa ponechávaný konár posilní a priemer nakoniec odrezaného konárika je menší ako polovica materského konára. "Čapík" potom odrežeme rezom na konárový krúžok.
Na zachovanie vhodného pomeru hrúbky konárikov treba dbať už v škôlke a silnejšie bočné letorasty treba oslabiť v raste zaštipovaním.

Voľne rastúca koruna

Spon výsadby 6,0-8,0 x 5,0-6,0 m, výška kmeňa 0,9-1,1 m. Výchovný rez voľnejších tvarov trvá 2 až 4 roky. Cieľom je zapestovať pevnú a relatívne riedku korunu s 3 až 4 kostrovými konármi a terminálom, ktorý možno neskôr zosadiť rezom na prevod na vhodný kostrový konár.
Pri výsadbe hrotiaka odmeriame výšku kmeňa a ponecháme nad ňou 6 - 10 zdravých púčikov, z ktorých zapestujeme základy kostrových konárov. Pri použití stromčeka so zapestovanou korunkov pri nepravidelnej korunke možeme konáriky zosadiť na jeden najvhodnejší, vzpriamený a postupovať ako v predchádzajúcom prípade. Ak máme korunku s dvoma bočnými konárikmi, zrežeme ich na prvý vonkajší púčik a stredník na 6 púčikov.
V prvom roku zapestujeme 4 kostrové výhonky, v lete vyštipneme nepotrebné a rastúce pod ostrým uhlom odklonu. V druhom roku pri jarnom reze výhonky kostrových konárov zrežeme do rovnováhy, v priebehu vegetácie vylomíme konkurenčné letorasty. Ak sú konáriky rovnomerne rozložené, tak sa výchovný rez končí a zasahujeme len v nevyhnutných prípadoch. Druhé poschodie sa spravidla založí samo, odporúča sa však vhodným rezom predísť tvorbe kostrových konárov blízko seba (praslenovito usporiadaných).

Dutá koruna čerešní podľa Sargerovej metódy

Spon 4,6 x 4,6 m, výška tvaru 3 m, podpník vtáčnica alebo mahalebka. Výsadba sa zakladá s použitím hrotiakov.
V prvom roku sa hrotiak skráti vo výške 0,9 m. Z hľadiska potreby oslabenia rastu sa odporúča robiť rez po napučaní púčikov. Ponechané púčiky vyprodukujú vertikálne rastúce prírastky. V ďalšom roku na jar stromček zrežeme pod týmito vertikálnymi prírastkami, čím sa podporí zmohutnenie bočných konárikov s väčším uhlom odklonu, z ktorých založíme korunku. V lete ponecháme 3 základy kostrových konárov vzdialené 0,25 m od seba. Pri jarnom reze v ďalšom roku tieto skrátime do roviny 1,2 m nad pôdou. Z vytvorených letorastov v lete ponecháme 2, ostatné úplne odstránime. Na jar 4. roka nižšie postavený, von z koruny smerujúci výhonok yviažeme do vodorovnej polohy, neskracujeme ho, horný výhonok, ktorý bude pokračovaním kostrového konára skrátime vo výške 0,7 m nad rozkonárením. Rovnako pokračujeme v ďalších rokoch do dosiahnutia výšky 3 m, kedy predlžovanie kostrových konárov ukončuejeme rezom na prevod na vhodný bočný konár.

Štíhle vreteno čerešní
Použitie štíhleho vretena aké je známe pri jabloniach je v prípade čerešní komplikované silným rastom odrôd čerešní a podpníkov a výrazným akrotonický charakter rastu. Spon 4-4,5 x 1,5-2,5 m (1000 až 1650 stromov na 1 ha), výška stromu je 2,0 až 3,0 m. Na výsadbu sa používajú hrotiaky alebo stromčeky s predčasným obrastom. Pri tomto type vretena sú vhodné sú i stredne silno rastúce až silnejšie rastúce podpníky
Odporúčané spony pre čerešne v tvare vretena:
- Prunus mahaleb SL 64, Dunabogdány: 4-4,5 x 2,5m
- Prunus mahaleb, PiKu 4.20: 4 x 2-2,5m
- Mahaleb x Mazzard hybrid MaxMa 14, MaxMa 97, Prob hybrid, Tabel Edabriz, Gisela 5: 4 x 1,5-2m
Základom štruktúry tohoto typu vretena sú trváce bazálne konáre a dominantný stredný konár. Konáriky rodivého obrastu sa nachádzajú na bazálnych konároch a na stredníku. Rozkonárené bazálne konáre, ktoré vyvažujú silný vrcholový rast stredníka a akrotonické rozkonárovanie.
Vyvažujúce bazálne konáre sa ohýbajú 80 až 90 o od vertikály, v prvom roku pomocou rozperiek, neskôr použitím dvojstupňového sektorového rezu počas jedného až dvoch rokov. Stredník počnúc druhým rokom zostáva bez rezu. V blízkosti vrcholového púčika sa na ňom spravidla vytvárajú silné letorasty, ktoré sa však koncom júna zaštipujú na 3 až 4 listy. Tenké, horizontálne prírastky vyrastajúce zo stredníka sú základom rodivých konárikov v nasledujúcich rokoch v prípade, že sa neodstránia ich vrcholové púčiky. Dvojstupňový sektorový rez sa na nich používa iba jeden krát, kvôli jeho dobrému vplyvu na rozkonárovanie.

Pestovateľský tvar višní

Višne sa často pestujú v tvare zákrpka, štvrťkmeňa alebo polokmeňa s pyramidálnou korunou, v prípade použitia slabo rastúcich podpníkov aj v tvare vretena.
Postup pri zapestovaní pyramidálnej koruny je zhodný ako pri čerešniach.
Na rozdiel od čerešní, majú višne väčší sklon k zahusteniu koruny, preto sa rez v prvých rokoch po výsadbe zameriava na odstraňovanie obrastu, ktorý zahusťuje korunku. Niektoré odrody typu Morely neskorej, majú naopak tendenciu k vyhoľovaniu konárov, previsnutému charakteru rastu a prevahou rodivosti  na jednoročnom dreve. V takom prípade je rez a tvarovanie zamerané na podporu sily rastu ( krátky rez), čím dosiahneme menší podiel kvetných púčikov na výhonkoch a lepšie rozkonárovanie.
Počas udržiavacieho rezu výhonky previsnuto rastúcich odrôd s tendenciou vyhoľovania skracujeme  na vnútorný púčik.

Ako regulujeme rodivé drevo pri višniach?

Pre višne je typické vyhoľovanie kostrových výhonkov, ktoré sa prejavuje tak, že výhonky sú bez rodivého dreva, často veľmi dlhé a rodivé drevo sa nachádza len na koncoch výhonkov. Višne sú veľmi prehustené, takže pri takýchto stromov je potrebné urobiť hlboký zmladzovací  rez a takto dosiahnuť nové letorasty a obnoviť životaschopnosť višní. Všetky ovisnuté a choré konáre je potrebné odstrániť ešte teraz a nečakať na rez až po zbere úrody. Vysoké stromy znížime tak, aby sme do konca roka získali nové letorasty a tak za 2 – 3 roky postupne nahradili staré konáre za mladšie rodivé drevo. Pri rezoch vždy zohľadňujeme vzájomný vzťah koruny stromov a koreňov tak, aby sme príliš hlbokým zmladením nenarušili ich vzájomný vzťah, to znamená dodávanie živín a asimilátov.

Višne majú podstatne väčšiu potrebu udržovacieho rezu v porovnaní s čerešňami. Vytvárajú väčší počet slabších polokostrových konárov a výhonkov zahusťujúcich korunu. Vzhľadom na to, že je pre necharakteristické zakladanie generatívnych púčikov v dolnej časti výhonkov, najmä v prípade slabšieho rastu dochádza často k vyhoľovaniu konárov a pre niektoré odrody je charakteristický previslý rast v staršom veku. Vhodným opatrením na zamedzenie vyhoľovania je rez zameraný na podporu sily rastu, čím sa dosiahne menší podiel generatívných púčikov na výhonkoch a lepšie rozkonárovanie.
V prípade odrôd s prevahou rodivosti na jednoročnom dreve (´Morela neskorá´) sa odporúča pravidelné odstraňovanie vyrodených konárikov spätným rezom na nahor rastúci konárik. Používa sa tiež tzv. Zahnova metóda rezu.  

Voľne rastúca koruna

Spon 4,0- 4,5 x 2,0-3,0 m, zákrsok alebo štvrťkmeň na podpníku vtáčnica alebo mahalebka. Výsadba sa zakladá spravidla s použitím stromčekov s predčasným obrastom. Na jar po výsadbe vyberieme 3 - 4 vhodne rozložené výhonky ako základ korunky a zrežeme ich na rovnováhu, čím založíme základ prvého poschodia. V ďalšom roku predlžujúce výhonky skrátime o tretinu až štvrtinu a odstránime konkurenčné výhonky a nahor rastúce konáriky. Podľa charakteru rastu režeme vždy na vonkajší (vzpriamene rastúce odrody) alebo vnútorný púčik. Po zmohutnení prvého poschodia založíme v dostatočnom odstupe druhé poschodie. Celkove výchovný rez trvá 4 až 5 rokov a vybrané výhonky sa pri ňom skracujú pomerne hlboko, aby sa zabezpečil silný rast a pravidelné rozkonárovanie. Okrem toho sa odstraňujú prebytočné, zahusťujúce výhonky. Keď začína intenzita rastu klesať, začneme s pravidelným detailným zmladzovaním na pevnejšie rozkonárenia na báze vyhoľujúcich konárikov.