Výsadba ovocných rastlín
Kedy sadiť
Najvhodnejším obdobím na vysádzanie je jeseň. Sadíme od októbra až do príchodu celodenných mrazov, ktoré by už mohli vážne poškodiť korienky stromčekov. Vysadené stromčeky blahodarne využívajú zimnú vlahu, cez zimu sa zemina v jamách uľahne a na jar tieto stromčeky začnú skôr pučať. V jarnom období začíname sadiť hneď, len čo pôda preschla natoľko, že nie je blatová. Čím neskoršie na jar stromčeky sadíme, tým väčšiu pozornosť im potom musíme venovať (dôkladnejšie zalievanie, mulčovanie a pod.). Toto isté platí aj pre drobné ovocie.
Na čo nezabudnúť pred výsadbou
Je vhodné, ak stromčeky po zakúpení hneď nevysádzame, ale najprv si ich pre výsadbu dobre pripravíme. Ak sú niektoré korene zreteľne poškodené, čo najskôr ich ošetríme a poškodené časti odstránime. Dávame však pozor, aby sme zbytočne neodstránili koreňové vlásočnice. Pre osvieženie nielen koreňov, ale aj celej rastliny je dobre namočiť celý koreňový systém na niekoľko hodín do vody (najlepšie do mäkkej zrážkovej vody - nie studničnej).
Ešte pred výsadbou si vopred musíme dobre premyslieť spon výsadby, stanovištné podmienky (miesto výsadby, svetelné a pôdne podmienky, zásobné hnojenie a pod.), veľkosť jám, kolíky ku kmeňom, kvalitný substrát na prisýpanie koreňov a ostatný potrebný materiál k výsadbe.
Spon výsadby (vzdialenosť medzi stromčekmi)
Vo veľkých produkčných výsadbách odporúča literatúra nasledujúce spony výsadby: jablone - zákrpok 3 - 4 m, vreteno 2 - 2,5 m; hrušky - zákrpok 4 - 5 m, vreteno 2 - 2,5 m; slivkoviny 5 - 6 m; čerešne 8 -10 m; višne 4 - 5 m; broskyne 4 - 5 m; marhule 5 - 6 m; duly 3 - 4 m; orechy 10 -15 m; lieska 5 - 6 m; ríbezle, egreše 1,5 - 2 m. Rady od seba je traba voliť podľa toho, aký druh mechanizácie chceme v medziradí používať (bez toho, aby sme poškodzovali konáre stromov aj v čase plnej rodivosti) a taktiež s ohľadom na svetelné pomery (dostatok svetla).
Ak pestovateľ (záhradkár) chce využiť čo najintenzívnejšie plochu v záhrade (v snahe šetriť miesto), može použiť nasledujúce spony: 
jablone pestované v stenovej výsadbe na slaborastúcich podpníkoch (M9, M26) 1,5 m
jablone na podpníku M7 2 m
hrušky v tvare steny na podpníku dula 1,5 m; na podpníku hruška planá 3 m
broskyne 3 m
marhule, slivky, ringloty 4 m
čerešne a višne na podpníku mahalebka 3 m, na podpníku vtáčnica (čerešňa vtáčia) 5 m
stĺpovité formy vyššie uvedených druhov sadíme v spone od 0,5 m
stromčekové ríbezle a egreše v spone 0,80 m
Zásobné hnojenie
je základom úspechu. Hnojiť a vápniť treba podľa výsledkov agrochemických pôdnych rozborov. Keď pôda nebola vyhnojená v rámci prípravy na výsadbu a agrochemický rozbor nemáme, na dno jamy dáme pôvodnú vrchnú vrstvu prihnojenú 0,30 kg síranu draselného a 0,30 kg superfosfátu a aspoň 20 kg kompostu (alebo špeciálnej zeminy (
), ktorá je predurčená na tento účel). Na kyslých pôdach pridáme aj 1,5-3 kg mletého alebo dolomitického vápenca. Priemyselné hnojivá nikdy nedávame priamo ku koreňom, lebo by ich mohli poškodiť.
Predvýsadbová úprava výpestkov
spočíva v obnovení rezných rán na koreňoch a vyrezať silnejšie poškodené korene. Skracujeme aj korene neúmerne dlhé, tenké korene neskracujeme. Rez musí byť hladký a čo najmenší. Podľa potreby môžeme korene močiť vo vode 12 - 24 hodín. Povýsadbový rez urobíme až na jar budúceho roku.
Namáčanie koreňového systému
je jedno z najúčinnejších opatrení, ako zabezpečiť, aby sa prostokorenný stromček (t. j. stromčeky, ktorých koreňový systém je bez zeminy) v pôde dobre ujal. Čím je ovocný stromček slabší alebo čím je stromček starší a tiež aj čím je čas od jeho vybratia z ovocnej škôlky dlhší - tým viac je namáčanie stromčekov pred sadením dôležité. U stromčekov vykopaných na jeseň a vysádzaných až na jar je namáčanie koreňového systému nevyhnutnosťou. Akonáhle nesadíme stromčeky v ten istý deň, kedy boli vyberané z pôdy, vždy korene takýchto stromčekov je treba namočiť do vody a čím táto doba bola dlhšia, o to dlhšie trvá aj čas namáčania. Stromčeky v kontajneroch (s koreňovým balom) postačí namočiť do vody tesne pred výsadbou na 2 - 5 hodín. Zálievka stromčeka po výsadbe je nevyhnutná preto, aby sa dosiahol lepší kontakt zeminy s koreňmi.
Vlastná výsadba stromčekov
je ľahšia, ak sú pri tom dve osoby. Stromček umiestňujeme zo severnej strany od kolíka (chránime tak kmienik pred slenčnými lúčmi v predjari). Sadíme do takej hĺbky, v akej boli výpestky v škôlke. Len bobuľoviny sadíme o 10-15 cm hlbšie. Zvlášť dbáme o to, aby miesto štepenia bolo aspoň 5 cm nad zemou (ináč by zakorenila aj ušľachtilá časť). Korene zasypávame úrodnou pôdou zmiešanú s kvalitným kompostom. Dobré prepadávanie zeminy medzi korene zabezpečíme ráznym pohybom výpestkom hore-dolu. Po čiastočnom zasypaní korene zľahka prišliapneme a zalejeme mäkkou vodou. Až po vsiaknutí vody zasypanie ukončíme, okolie výpestku nakopcujeme a priviažeme špagátom k opore (osmičkovým spôsobom). Tam, kde hrozí nebezpečenstvo poškodenia zverou, kmieniky obalíme pevnejším papierom alebo chráničmi. Pri jarnom sadení nerobíme pri kmeni kopček, ale okolo stromčeka urobíme misu pre neskoršie zaliatie stromčeka vodou.
Vhodné stanovište je také, ktoré poskytne stromčekom slnečné a ničím nezatienené miesto. Vyššie stromy sadíme zo severnej strany, nižšie z južnej strany, čím dbame na to, aby vysoké stromy netienili nízkym. Jamu kopeme asi o 10 až 20 cm hlbšie pod korene. Aj šírka jamy by mala byť asi o 10 cm väčšia ako sú široké korene. Pri kopaní jamy dávame vrchnú kvalitnejšiu vrstvu zeminy na jednu stranu a spodnú, nekvalitnú zem dávame na druhú stranu. Dno jamy podsypeme umelým hnojivom s obsahom draslíka, napr. síran draselný a s obsahom fosfóru, napr. superfosfát (nie NPK ani draseľná soľ) a potom dno aj s hnojivom rýľom prekypríme. Do vykopanej jamy najskôr zatlčieme kôl a až potom k nemu dávame stromček. Ak by sme najskôr osadili stromček, potom by sme mu mohli pri zatĺkaní kolíka poškodiť korene. V ďalšej časti postupu upravíme korene stromčeka tak, že jemne zakrátime zdravé korene (asi 0,5 až 1 cm) a poškodené alebo suché korene zrežeme až do zdravého pletiva. Snažíme sa uchrániť tenučké vlásočnicové korienky - ak sú tieto zdravé. Stromček umiestnime zo severnej strany kola tak, aby určitý čas dňa bol jeho kmienok v tieni, teda chránený pred vysúšajúcim slnečným žiarením. Korene najskôr zasypávame vrchnou vrstvou zeminy, ktorú môžeme ešte pred tým zmiešať s vyzretým kompostom alebo so špeciálnou zeminou určenou pre tento účel (rešelinová zemina: ; kyslá rašelina: ). Do pripravených jám nedávame čerstvý maštaľný alebo slepačí hnoj! Pri zahrabávaní koreňov občas stromčekom potrasieme, aby sa zem dostala aj medzi korene. Korene v jame nenásilne rovnomerne rozprestrieme a usmerníme tak, aby konce nesmerovali hore. Pôdu utlačíme nohou iba zľahka (niektorí odborníci radia vôbec neutláčať pôdu, nakoľko korene taktiež potrebujú dýchať)! Po zahrabaní koreňov stromček poriadne polejeme vodou, minimálne 10 alebo 20 litrov vody postupne lejeme do jamy. Po vsiaknutí vody jamu dosypeme pôvodne spodnou menej kvalitnou zeminou. Pri jesennej výsadbe nahrnieme kopček zeminy ku kmieniku stromčeka. Takto ho ochránime pred zimnými mrazmi. Na jar zeminu okolo stromčeka odhrnieme a upravíme do tvaru misky na vodu. Miska by mala mať kapacitu aspoň na 10 litrov vody. Miesto zaočkovania musí na jar zostať nad zemou. Nakoniec stromček priviažeme ku kolu nenásilne, aby sme ho nezlomili a primerane hrubým špagátom tak, aby sa nezarezával do stromčeka. Pri jesennej výsadbe konáriky nestriháme, iba odstránime suché, poškodené alebo choré, ktoré dorovna zrežeme a zatrieme voskom, alebo latexovou farbou. Na jar, alebo pri jarnej výsadbe ostriháme stromček do požadovaného tvaru.