Zakladanie ovocného sadu

Zakladanie ovocného sadu je náročnou prácou porovnateľnou s akoukoľvek inou stavbou (je tu obdobný postup). Preto aj pri zakladaní ovocného sadu sa hovorí o prípravných prácach, o projektovej dokumentácii, o vytýčovaní, o vlastnej realizácii výsadby a pod.

PREDVÝSADBOVÁ PRÍPRAVA PÔDY

Obr. Rigolovanie pôdy

Od toho, ako pripravíme pôdu pred výsadbou stromov, bude závisieť náš ďalší úspech. Ak si dáme záležať a do pôdy dáme maximum, očakávajme aj maximum návratu. Je to ako stavba domu – ak sú základy pevné, ak sme nešetrili na materiále, robili všetko podľa projektu, dom bude po dlhé desaťročia stáť. To isté platí v ovocinárstve, predvýsadbová príprava pôdy je vlastne budovanie základov, na ktorých bude sad stáť.
Pri predvýsadbovej príprave môže nastať dva prípady. Sad bude vysadený na tzv. zaťaženej pôde, kde už predtým nejaká ovocná kultúra bola a druhý prípad je budovanie sadu na tzv. panenskej pôde, teda na pôde, kde predtým nebola vysadená žiadna kultúra. Oba predvýsadbové procesy sa budú odlišovať v dĺžke prípravy pôdy pred výsadbou a pestovanými kultúrami.

Obr. Rozmeranie a vykolíkovanie pozemku

Výsadba na zaťaženú pôdu

V prvom rade si treba uvedomiť, čo bolo na pôde pestované predtým. Je nutné dodržať pravidlo, že po kôstkovinách by sme mali pestovať jadroviny, alebo drobné ovocie, po jadrovinách kôstkoviny, alebo drobné ovocie a po drobnom ovocí jadroviny, alebo kôstkoviny.
Na jeseň likvidujeme starú výsadbu, spravíme rozbor pôdy a na základe neho upravujeme pH (vápnenie na úpravu pH, ale má aj dezinfekčné účinky), a nakoniec pôdu zrigolujeme a ponecháme cez zimu v hrubej brázde, kvôli zachyteniu maximálneho množstva vlahy. Prvý rok na jar vysievame hlboko koreniace plodiny, alebo kukuricu, po zbere ktorej robíme výsev na zelené hnojenie. Na jeseň túto hmotu zaorieme do pôdy a taktiež ju ponecháme v hrubej brázde. Na jar druhého roka pestujeme koreňovú zeleninu, na jeseň zaorieme 40-60t maštaľného hnoja na hektár. Na jar tretieho roka pestujeme zeleninu prvej trate, alebo zemiaky. Na jeseň môžeme prikročiť k dohnojeniu pôdy na základe pôdneho rozboru, ale nespôsobíme škodu, ba naopak, keď do pôdy zaorieme 80-100t maštaľného hnoja. Po zaoraní hnoja môžeme vysádzať buď ešte na jeseň, alebo až na jar nasledujúceho roka.

Obr. Ovocný sad (v čase kvitnutia)

Výsadba na panenskú pôdu

V jesennom období spravíme taktiež rozbor pôdy a prípadne vápnime a hnojíme fosforom a draslíkom do zásoby. Nasleduje rigolácia, resp. hlboká, alebo stredne hlboká orba, ak sadíme drobné ovocie, ktoré nemá tak hlboký koreňový systém, ako veľké ovocie.
Prvý rok na jar sejeme plodiny, ktoré obohacujú pôdu o zelenú hmotu a dusík a zároveň zlepšujú štruktúru pôdy (hrach, bôb, strukoviny, kukurica). Po zbere týchto plodín sejeme plodiny na zelené hnojenie. Na jeseň zelenú hmotu zaorieme so 40-60 t maštaľného hnoja na hektár.
Druhý rok na jar sadíme zemiaky, alebo zeleninu, ktorú pozberáme až na jeseň. Po zbere týchto plodín môžeme taktiež pridať ešte 40-60 ton hnoja a po zaoraní môžeme ešte na jeseň, alebo až nasledujúcu jar prikročiť k výsadbe ovocných kultúr. Počas celého cyklu robíme opatrenia na likvidáciu burín.

Podmienky vhodné pre založenie sadu

Či už ako ovocinár - profesionál alebo záhradkár, pri zakladaní perspektívneho sadu musí brať do úvahy v prvom rade ekologické faktory jednotlivých ovocných druhov, t. j. ktoré ovocné druhy sú vhodné do tej-ktorej lokality a na tú-ktorú pôdu. Ak sa budú rešpektovať vonkajšie podmienky, ktoré sú vhodné pre rast a vývoj jednotlivých druhov ovocných rastlín a niekedy aj vonkajšie podmienky pre konkrétne odrody ovocných druhov, vtedy budú tieto ovocné stromy a kry rásť optimálne a budú prinášať očakávanú úrodu.

Svetlo

Najnáročnejšie ovocné stromy na svetlo sú broskyne. Z ostatných druhov ovocných rastlín sú náročné na svetlo orechy, marhule, čerešne, jablone, hrušky a slivky.

Najnáročnejšie ovocné kry na svetlo sú čierne ríbezle. Z ostatných krov sú náročné na svetlo najmä maliny a egreše. Čiastočné zatienenie znesú ostružiny a ríbezle.

Teplo

Najnáročnejšie ovocné stromy na teplo sú mandle. Z ostatných ovocných druhov sú náročné na teplo v poradí - broskyne, marhule, hrušky, orechy, slivky, jablone, drobné ovocie. Najmenej náročné sú niektoré druhy jabloní a višne. Z krov majú najmenšie nároky na teplo biele a červené ríbezle.

Voda

Najdôležitejšiu úlohu majú vodné zrážky, pričom najnižší ročný úhrn zrážok by nemal klesnúť pod 450 mm. Najviac vody potrebujú ovocné rastliny na začiatku vegetácie a počas kvitnutia.

Najnáročnejšie na zrážky sú jablone (900 - 1200 mm), ďalej v poradí - slivka (na plánke), drobné ovocie, jahody, liesky, orechy, hrušky, čerešne, broskyne, marhule, višne a vinič. Najmenej náročné na vodu sú skoré slivky, skoré hrušky a skoré jablone.

Na vysokú hladinu podzemnej vody je najcitlivejší orech (200 cm), ďalej sú citlivé v poradí višňa (180 cm), čerešňa (160 cm), hruška (140 cm), marhuľa (120 cm), broskyňa (120 cm), jabloň (80 cm), slivka (60 cm), jabloň na podpníku typu M (60 cm), dula (60 cm), egreš (60 cm), ríbezľa (60 cm), malina (60 cm), jahoda (40 cm).

Pôda

Mimoriadny význam pre úspešné pestovanie má pôda. Pôda kotví jednotlivé ovocné rastliny a poskytuje priestor pre koreňový systém. Veľmi dôležité sú aj fyzikálne vlastnosti pôdy a prirodzená zásoba živín. Najhlbšie korenia orechy (2 m), potom nasledujú hrušky (na plánke), čerešne, višne, marhule a broskyne (160 - 170 cm). Jablone korenia do hĺbky 100 - 130 cm. Bobuľoviny korenia do hĺbky 70 - 100 cm, jahody do hĺbky 40 - 60 cm.

Vzduch

Vzduch obklopuje rastliny, ovplyvňuje fotosyntézu a dýchanie. Preto má značný vplyv na rastliny, a to pokiaľ ide zloženie vzduchu, vlhkosť vzduchu a pohyb vzduchu.

Nepriaznivo pôsobia na ovocné rastliny emisie a imisie a ďalšie škodlivé látky, ktoré sú prenášané vzduchom, napr. oxid uhoľnatý, oxid siričitý, popolčeky.

Silné vetry lámu konáre, ohýbajú koruny (menia tvar korún), v čase kvitnutia bránia opeleniu kvetov.

Poloha

Poloha je charakterizovaná zemepisnou šírkou, nadmorskou výškou, vzdialenosťou od mora, tvarom zemského povrchu a sklonom svahu. Na Slovensku sa ovocné rastliny pestujú do 600 m nadmorskej výšky (vo Švajčiarsku narp. až do 1200 m). Nížinné polohy sú do 250 m nad morom. Stredné polohy 250 - 350 m, podhorské a horské polohy 350 - 600 m. Slovensko má vnútrozemský charakter (klímu). Ďalej je treba zvážiť polohu z pohľadu - či ide o chránenú, uzavretú alebo o veternú polohu. Nevhodné sú mrazové kotliny.