Podpníky pre ovocné druhy

VÝZNAM PODPNÍKOV

Podpníky významne ovplyvňujú celý rad dôležitých pestovateľských vlastností ovocných drevín. Pri niektorých ovocných druhoch sa zúčastňujú až 50 percentami na celkovej úrode. Podpník je neoddeliteľnou súčasťou ovocného stromu a je rovnako dôležitý ako odroda. Upevňuje svojimi koreňmi strom v pôde a umožňuje príjem živín a vody z pôdy. To isté možno povedať i o preprave asimilačných látok z koruny do podzemných orgánov. Významne ovplyvňuje aj rast navrúbľovanej alebo naočkovanej odrody, začiatok rodivosti, celkovú úrodnosť a výkonnosť stromu. Ovplyvňuje tiež odolnosť proti nízkym teplotám, kvalitu i množstvo ovocia a iné.

Rovnako dôležitý je tiež spôsob rozmnožovania podpníkov, kvalita ich koreňovej sústavy a hĺbka vysadenia. Stabilita ovocného stromu (jeho upevnenie - zakotvenie v pôde) je predovšetkým charakteristikou použitého podpníka. Veľké rozdiely v raste jednotlivých typov podpníkov umožní pestovanie rozličných pestovateľských tvarov a to od veľmi slaborastúcich zákrpkov až po bujne rastúce kmeňové tvary.

Šľachtenie podpníkov sa zameriava na slabú intenzitu rastu, ľahkú rozmnožovateľnosť, odolnosť proti celému spektru škodlivých činiteľov a toleranciu voči rozličným pôdno-klimatickým podmienkam. Okrem toho podpník musí mať dobrú afinitu k naštepeným odrodám. Dôležité je pripomenúť, že podpník a ovocný druh (jabloň, hruška, čerešňa a iné), ktorý naň chceme naštepiť musia byť vzájomne pribuzné. Niekedy spolu nezrastú ani dosť blízko pribuzné druhy. Hovoríme, že im chýba vzájomná znášanlivosť (sú inkompatibilné).
Opakom je dobrá afinita (kompatibilita - znášanlivosť).

V zimnom období sa pre korene vegetatívnych podpníkov uvádza v pôde ako kritická teplota mínus 7 až mínus 15,5 °C, pričom sú rozdiely v citlivosti jednotlivých podpníkov na mrazy, aj rozdiely v ich regeneračnej schopnosti po namrznutí. Citlivým podpníkom je M9, M4 a niektoré podpníky radu MM. Väčšina podpníkov radu M je pomerne odolná a má dobrú regeneračnú schopnosť. Podpníky množené generatívne - zo semena - sa stavbou koreňového systému i odolnosťou proti zimným mrazom odlišujú od podpníkov množených vegetatívne. Koreňová sústava má výrazne vyvinutý hlavný koreň, často kolovitý (hruška, orech kráľovský a iné), postranných koreňov je menej a sú dosť hrubé, vláskových korienkov je tiež menej. Korene sa vyvíjajú rýchlejšie a mohutnejšie, lepšie zakoreňujú a tieto stromy na týchto podpníkoch rastú bujnejšie ako na podpníkoch vegetatívnych. Koreňovej sústave vegetatívne rozmnožovaných podpníkov veľmi často chýba hlavný koreň, postranné korene sú husté, bohato rozkonárené a tenšie. Šľachtením a výskumom podpníkov sa v SR i v zahraničí zaoberajú mnohé šľachtiteľsko-výskumné pracoviská. V Európe patrí medzi najzmámejšie Výskumná stanica v East Mallingu v Anglicku. Z tohto pracoviska pochádzajú vegetatívne pdpníky radu M. Známe sú podpníky pre jablone M1 až M27, pre hrušky MA až MG. Zo sliviek vytriedili a pomenovali 20 typov. Medzi podpníky jabloní novšej generácie patria tzv. MM typy 101 až 115 (sú výsledkom spolupráce Výskumnej stanice v East Mallingu a Innesovho výskumného ústavu v Mertone).

NAJČASTEJŠIE POUŽÍVANÉ PODPNÍKY

M9 - Pomaly rastúci podpník pre jablone. Je vhodný pre bujne rastúce kultivary, pretože spomaľuje rast, čím núti k skorej a vysokej rodivosti. Vhľadom na malý koreňový systém sa mu darí len v kvalitných pôdach. Korení plytko, preto hlavne v období sucha vyžaduje zavlažovanie a oporu. Je odolný mrazom. Stromy vstupujú do rodivosti veľmi skoro. Vďaka svojím vlastnostiam prináša veľmi vysoké úrody. Hodí sa pre nižšie tvary stromčekov (zákrsky).

M26 – Stredne bujne rastúci podpník. Stromčeky na tomto podpníku rodia skoro, bohato a pravidelne. Ich rast je bujnejší ako na podpníku M9 a o 30 až 35 percent slabší ako na semenáči. Koreňová sústava je silnejšia a bohatšia ako pri podpníku M9. Do rodivosti vstupuje veľmi skoro. Je mrazuvzdorný. Oporná konštrukcia nie je nevyhnutná. Hodí sa pre zákrsky aj pre štvrťkmene. V posledných rokoch sa rozšíruje stále častejšie.

M7 - Stredne bujne rastúci podpník pre jablone, s vlastnosťami ako M9, ale vzhľadom k tomu, že má bohatý koreňový systém, hodí sa aj do chudobnejších pôd na živiny a menej bohatých na vlahu. Podpník nevyžaduje oporu. Je vhodný do všetkých oblastí, podobne ako podpník MM106. Používa sa najmä pre polokmene a štvrťkmene. Do rodivosti vstupuje naštepená odroda stredne skoro.

MM 106 - Stredne bujne rastúci podpník, využíva sa často na svahovitejšom teréne. Nevyžaduje oporu. Tento podpník zoslabuje rast naštepenej odrody o 20 - 25 %. Urýchľuje nástup do rodivosti. Hodí sa pre stredne veľké tvary, vhodný je pre steny, vretená a voľne rastúce zákrpky. Pri zbere je treba rátať s používaním rebríka. Podpník je odolný voči voške krvavej. Neobľubuje sucho.

plánka - Podpník pre hrušky. Je odolný a dobre sa prispôsobuje každým pôdnym podmienkam. Oproti dule má neskorší štart rodivosti, ale zato strom má dlhšiu životnosť a silnejší rast. Nakoľko má silný kolový koreň, je menej vhodný do pôd s vysokou hladinou podzemnej vody.

dula - Podpník pre hrušky. Má plytko rozloženú koreňovú sústavu, a preto mu viac vyhovujú úrodnejšie pôdy s dostatkom vlahy. V naštepenej odrode indukuje slabší rast, ale zato urýchľuje skorší nástup rodivosti. Priaznivo ovplyvňuje aj chuť a veľkosť plodov.

broskyňový semenáč - Podpník pre broskyne. Je to univerzálny podpník vhodný do všetkých oblastí, kde sa pestujú broskyne.

GF 677 (broskyňomandľa) – kríženec Prunus persica x Prunus amygdalus, vyšľachtený vo Výskumnom Inštitúte Grand Farad vo Francúzsku. Je to stredne (na kvalitných pôdach až bujne) rastúci podpník vhodný najmä pre broskyne, ale aj pre mandle, marhule a slivky. Je vzrastnejší oproti broskyňovému semenáču o 20%. Znesie až 12%-ný obsah vápenca v pôde bez toho, aby sa na listoch objavili príznaky chlorózy. Koreňový systém je silný a dobre ukotvuje strom v pôde. Je prispôsobivý chudobným a suchým pôdam. Podpník neznáša premokrenie. Na výživných pôdach má príliš bujný rast. Je vhodný aj do ťažších pôd, aj do pôd bohatých na vápnik. Podpník sa dobre adaptuje aj na suché podmienky. Strom veľmi dobre znáša rez.
colt - podpník pre čerešne a višne, tvorí pomyselný most medzi bujne rastúcou vtáčnicou a ostatnými vegetatívne množenými podpníkmi, rastie stredne bujne a nie je príliš náročný na pôdne podmienky, je odolný mrazom, hodí sa tak pre nízke ako aj pre vyššie pestovateľské tvary. Naočkovane stromčeky na tomto podpníku, podobne ako na mahalebke, nastupujú do rodivosti pomerne skoro a pritom nevytvárajú také veľke koruny ako vtáčnica.

mahalebka - podpník pre čerešne a višne. Je prispôsobivý na pôdne podmienky, no neznáša trvalo zamokrené pôdy. Je vhodný skôr pre ľahšie a piesčité pôdy s nízkou zásobou vody. Pomerne značne oslabuje rast stromov, čo sa ale priaznivo prejavuje na skorej rodivosti. Na kvalitných a výživných pôdach rastie bujne.

BSB-1 – bujne rastúci podpník vhodný pre marhule, broskyne a mandle, hlboko korení a nevyžaduje oporu, má väčšiu mrazuvzdornosť, je tolerantný voči zásaditým pôdam.

myrobalán - Podpník pre marhule, slivky a ringloty. Má dlhú vegetačnú dobu. Najlepšie je ho očkovať až na konci očkovacej sezóny. Afinita s naštepenými kultivarmi je dobrá. Červenolistý myrobalán je univerzálny podpník najmä pre horšie pôdne a klimatické podmienky. Dobre sa rozmnožuje a po dvoch až troch rokoch už rodí. Netrpí glejotokom a nevytvára odnože. Je nenáročný na pôdu a môže byť zasadený aj do vlhšej a ťažšej pôdy. Je veľmi mrazuvzdorný. Odoláva šárke. Po naštepení ušľachtilých odrôd kôstkovín (marhule aj broskyne) rastie zhruba o tretinu slabšie než obyčajný myrobalán. Je mrazuodolný, nenáročný na pôdne podmienky, ani na agrotechniku. Netvorí koreňové výmladky.

meruzalka - Podpník pre ríbezle a egreše. Má veľa typov (vzrastné, nižšie, hladké, rozkonárujúce), ktoré sa líšia tvarom a zafarbením listov. Výhonky sú silné, s menším obrastom vo vrcholovej časti. Pri štepení sa vyžadujú hrubšie vrúble ríbezlí alebo egrešov.

Pre lepšie pochopenie významu jednotlivých podpníkov je potrebné poznať - aký je rozdiel medzi kultivarom a odrodou.

Odroda - je rastlina, ktorá má svoje typické vlastnosti, vrátane veľkosti, farby, chuti atď, ale ku ktorým došlo prirodzene - teda bez zásahu človeka. O odrodách hovoríme, že "boli" vytvorené prírodou a môžu byť rozmnožované aj semenom, pričom výsledné rastliny (potomstvo) majú vlastnosti zhodné s rodičovskými rastlinami (len výnimočne ide o drobné odlišnosti).

Kultivar - je rastlina, ktorá bola vyšľachtená človekom za účelom dosiahnutia žiadúcich vlastností, ako je veľkosť, farba, výnos, odolnosť proti chorobám atď, a to pomocou hybridizácie t. j. krížením dvoch alebo viacerých rôznych odrôd rastlín, z ktorých každá má svoje žiadúce špecifické vlastnosti. Napríklad jedna odroda má dobrú farbu, druhá má výbornú chuť, zatiaľ čo tretia odroda dobre odoláva chorobám. Akonáhle sa pri krížovom opeľovaní - v procese, ktorý môže trvať celé roky usilovnej práce - dosiahla požadovaná kvalita a získali sa správne vlastnosti pri šľachtení daného kultivaru - tieto novo vyšľachtené kultivary ešte musia byť schopné aj takej reprodukcie (takého spôsobu rozmnožovania), aby boli zachované ich jedinečné vlastnosti. Spravidla ide o vegetatívne rozmnožovanie.

To zn., že ak majú byť kultivarové vlastnosti zachované aj na potomstve, docielíme to iba vegetatívnym spôsobom rozmnožovania, nie pri generatívnym.

Podpníky pre jablone

Generatívne podpníky pre jablone

J-KL-1 (Citrónka - K - 21) - podľa vzrastnosti možno hodnotiť tento podpník ako stredne až bujnejšie vzrastný. Je odolný proti chrastavitosti a múčnatke i proti zimným mrazom. Koreňovú sústavu má bohatú. Na tomto podpníku odporúčame dopestovať stromčeky v tvare rastúceho štvrťkmeňa alebo polokmeňa. Uplatňujú sa aj vo vyšších polohách. Vhodné sú do väčších záhrad alebo do alejových výsadieb.

J-KL-2 (Antonovka - K 30) - patrí medzi stredne až bujne vzrastné podpníky s dobrým koreňovým systémom. Drevo i kvety veľmi dobre odolávajú mrazu a chorobám.Stromčeky na tomto podpníku sú vhodné na tvar štvrťkmeň, polokmeň i vysokokmeň. Hodia sa aj do najdrsnejších polôh. Pravdaže pri tomto podpníku i pri ďalších z Klčovského šľachtenia je dôležitá i voľba vhodnej odrody pre určitú pestovateľskú oblasť.

J-K-L-3 (Jadrovnička moravská K 92) - patrí medzi podpníky stredne bujného vzrastu s bohatým koreňovým systémom. Hodí sa najmä pre pôdy s chudobnou, kamenistou i štrkovitou spodinou. Je veľmi odolný proti chrastavitosti, múčnatke i proti mrazom. Stromčeky na tomto podpníku sú vhodné najmä na tvar štvrťkmeň.

J-KL-4 (Jabloň lesná - K 2) - tento podpník dosahuje stredný vzrast, hodí sa na výrobu osiva, na pestovanie generatívnych podpníkov na škôlkárske účely. Veľmi dobre odoláva mrazu nielen drevo, ale i kvety, a tiež chorobám, najmä chrastavitosti a múčnatke. Stromčeky na tomto podpníku sa pestujú najčastejšie v tvare štvrťkmeň, ale aj polokmeň.

J-TE-1 - semenáče majú veľmi vhodné škôlkárske vlastnosti. Je prechodým typom medzi plánkou a ušľachtilou odrodou. S naštepenými odrodami jabloní má veľmi dobrú afinitu a dobrý rast v ovocnej škôlke.

J-TE-2 - má veľmi dobre klíčivé semená, veľkú výťažnosť podpníkov I. triedy, veľmi dobrú afinitu. Semenné potomstvo vyniká vyrovnanosťou porastu v ovocnej škôlke.
Generatívne podpníky sa všeobecne vyznačujú vysokou odolnosťou proti mrazom, sú menej náročné na stanovište a stromy na nich veľmi dobre rastú. Generatívny spôsob rozmnožovania má oproti vegetatívnemu rozmnožovaniu výhodu lepšieho stavu ovocných výpestkov, najmä pokiaľ ide o vírusové ochorenia. V ovocinárskej praxi sa okrem uvedených podpníkov ešte stále stretávame s jabloňovými plánkami.

Jabloňová plánka /Malus silvestris (L.) NULL./ - rastie ojedinele vo voľnej prírode. Je známa pod názvom plánka (planá lesná jabloň). Stromy sa vyznačujú bujným a zdravým rastom. Plody sú drobné, vyrovnané. Semená sú veľmi drobné. Výťažnosť semien býva viac ako 1 percento. Získané semenáčiky sú v prvom roku slabé a menej vhodné na škôlkovanie. Jabloňovú plánku si nezamieňajme za prechodné hybridné formy s väčšími plodmi.

Jabloňový semenáč - pochádza z osiva vybraných kultúnych odrôd (´Jadernička moravská´, ´Antonovka´ a pod.). Získané podpníky sú vyrovnanejšie ako pri jabloňovej plánke.
Použitie generatívnych podpníkov jabloní odporúčame najmä vo vyšších polohách a vo väčších záhradkách. Neodmysliteľné sú aj na pestovanie stromčekov do alejí aj do záhrad v kombinácii s veľmi slabo rastúcimi odrodami. Ich nevýhodou je neskorší nástup do rodivosti. Naopak, ich výhodou je dlhšia životnosť 80 až 100 rokov.

Vegetatívne rozmnožované podpníky jabloní

Z vegetatívne množených podpníkov pre jablone prichádzajú v ovocinárskej praxi do úvahy vybrané typy z najstaršej eastmallingskej série M1, M2, M4, M7, M9, M11 a iné, z novšej série MM iba MM 104, MM 106, MM 111, švédska A2 a z najnovšej série českého šľachtenia J-TE-B, J-TE-C, J-TE-G, J-TE-F, J-TE-H, J-TE-E a iné. Väčšinu z nich zaradili do našej Listiny povolených odrôd. Pomocou správneho výberu podpníkov môžeme regulovať vhodne tvar, vzrast i rodivosť stromu. Znášanlivosť podpníkov s jednotlivými odrodami u nás pestovanými je dobrá a odrodové rozdiely sú nepatrné.

Slabo rastúce podpníky

M 9 (Žlté Metzké jánča) - patrí medzi najslabšie rastúce typové podpníky. Koreňovú sústavu má slabšiu, korene sú krehké. Stromčeky upevňuje v pôde nedostatočne, vyžaduje oporu po celý čas života stromu. Hľbka zakorenenia býva spravidla 300 až 350 milimetrov. Znášanlivosť s naštepenými odrodami je dobrá. (Zhrubneliny v mieste očkovania neznamenajú neznášanlivosť). Rastie o 40 až 50 % slabšie ako generatívne množené podpníky. Priaznivo ovplyvňuje a urýchľuje rodivosť a kladne pôsobí aj na veľkosť a vyfarbenosť plodov i na ich neskoršie dozrievanie. Odolnosť kultúrnych odrôd proti zimným mrazom je na podpníku M9 malá až stredná. Podpník samotný je stredne odolný. Vzhľadom na malú vzrastnosť umožňuje hustejšie spony výsadieb jabloní. Dĺžka rodivosti trvá až 25 rokov. Vyžaduje však teplejšie polohy, výživné pôdy a komplexnú agrotechniku.

P 60 - poľský podpník (hybrid A2 x B9), ktorý rastie stredne bujne (má silnejší rast ako M 9 a slabší ako M 26). Priaznivo vplýva na skorú rodivosť a vyššiu úrodnosť. Vyznačuje sa vysokou odolnosťou proti mrazu a strednou odolnosťou proti chrastavitosti a múčnatke. Podpník je určený pre odrody s vyššou pevnosťou v dreve, stromy však vyžadujú opornú konštrukciu. Podpník priaznivo vplýva aj na dobrú chuť plodov. Dobre znáša suchšie a piesočnaté pôdy, naopak - neznáša zamokrené pôdy.

J-TE-G (M9 x Croncelské) - rastie asi o 40 percent slabšie ako podpník M9. Viacerí autori ho prirovnávajú k veľmi slabo rastúcemu podpníku M 27. Hodí sa do menších záhradiek i do zahustených výsadieb vo veľkovýrobe. Stromčeky na tomto podpníku vyžadujú malý priestor, rodiť začínajú veľmi skoro, rodia bohato. Vyžadujú opornú konštrukciu.

J-TE-F (M9 x Croncelské) - je vzrastnejší ako podpník J-TE-G ale oproti podpníku M9 rastie o 10 až 20 percent slabšie. Hodí sa do zahustených výsadieb v záhradkách i vo veľkovýrobe. Do rodivosti nastupujú naštepené odrody už v ovocnej škôlke. Vyžaduje opornú konštrukciu.

J-TE-H (M9 x Anízové české) - intenzitou rastu sa vyrovná podpníku M9. Koreňovú sústavu má väčšiu. Je vhodný pre záhradkárov, farmárov i pre veľkovýrobu. Stromčeky na tomto podpníku rastú spočiatku bujnejšie, neskoršie slabšie. Do rodivosti nastupujú skoro a rodia pravidelne.

J-TE-E (M9 x Croncelské) - rastie asi o 10 percent bujnejšie ako podpník M9. Naštepené odrody nastupujú do rodivosti v prvom až v druhom roku po výsadbe, často už v ovocnej škôlke. Vyžadujú opornú konštrukciu.

M 27 (M13 x M9) - je to veľmi slabo rastúci podpník. Túto vlastnosť prenáša aj na naštepené odrody jabloní (rastú slabšie o 40 percent ako na podpníku M9). Koreňová sústava je slabá. Rodivosť začína veľmi skoro. Má nároky na pôdu a závlahu. Vyžaduje opornú konštrukciu.

Stredne bujne rastúce typové podpníky pre jablone

M26 (M16, M19) – stredne bujne rastúci podpník. Stromčeky na tomto podpníku rodia skoro, bohato a pravidelne. Ich rast je bujnejší ako na podpníku M9 a o 30 až 35 percent slabší ako na semenáči. Koreňová sústava je silnejšia a bohatšia ako pri podpníku M9. Oporná konštrukcia nie je nevyhnutná.

M7 – u nás pomerne rozšírený podpník vo všetkých ovocných škôlkach. Stromčeky na tomto podpníku rastú o 25 až 35 percent slabšie ako na semenáči. Podpník ukotvuje stromček veľmi dobre vzhľadom na dobre vyvinutý koreňový systém, čiže nevyžaduje oporu. Podpník sa hodí do všetkých oblastí. Podobne ako podpník MM106 je prednostne odporúčaný pre polokmene a štvrťkmene Do rodivosti nastupuje stredne skoro.

J-TE-B (M1 x Anízové české) – hodí sa aj do vyšších polôh. Vzrastom sa podobá podpníkom M1 a M4. Stromčeky na tomto podpníku rodia skoro, pravidelne a bohato.

MM106 (M1 x Northern Spy) – veľmi rozšírený stredne rastúci podpník. Rastovo ho zaraďujeme medzi podpníky M9 a M7. Využíva sa vo svahovitejších terénoch. Koreňovú sústavu má lepšiu ako podpník M4. Stromčeky nevyžadujú opornú konštrukciu. Hodí sa pre odrody slabšie až stredne rastúce (napríklad ´Lord Lambourne´, ´Šampión´, ´Goldspur´, ´Wagnerovo´, ´Oldenburgovo červené´ a iné), ľahko sa množí. Vzrastnosť naštepených odrôd ovplyvňuje stredne.

MM 111 - stredne rastúci podpník, nevyžaduje oporu. Je vhodný do ľahších a suchších pôd. Má dobrú stabilitu v pôde. Používa sa najmä pre odrody stĺpovitých jabloní. Rast naštepených odrôd je o 20 % slabší ako na plánke.

M4 (Holštýnsky žltý duzén) – stále ešte patrí u nás medzi rozšírené podpníky, najmä pokiaľ ide o už vysadené stromčeky. Tieto na ňom rastú o 10 až 20 percent slabšie ako na jabloňovom semenáči. V súčasnosti sa už stráca z ovocných škôlok. Nahradil ho podpník MM106, ako aj ďalšie slabšie rastúce podpníky. Vyžaduje skoré očkovanie, pretože skoro stráca miazgu. Potrebuje prostredie s častými zrážkami.

Bujne rastúce podpníky pre jablone

M1 (širokolisté anglické jánča) – aj keď patrí medzi bujne rastúce podpníky, stromčeky na ňom rastú o 10 až 20 percent slabšie ako na jabloňovom semenáči. Do rodivosti nastupujú v 3. až 4. roku po výsadbe. Je vhodný najmä pre spurtypy (ako napríklad odroda ´Goldspur´ a iné) v tvare štvrťkmeň. Zakoreňuje dobre v matečnici i na stanovišti. Znášanlivosť s naštepenými odrodami je veľmi dobrá. Trvalo suché pôdy neznáša.

A2 (švédsky mrazuvzdorný podpník) – vyšľachtený v Alnarpe okolo roku 1920. Rastie bujne. Koreňová sústava je bohatá. Nevyžaduje opornú konštrukciu. Ľahko sa rozmnožuje nakopcovaním alebo lúčovitým potápaním. Dobre zakoreňuje aj pri rozmnožovaní z odrezkov. Naštepené odrody nastupujú do rodivosti v 4. roku. Osvedčili sa najmä odrody ´Coxova reneta´, ´Laxtons superb´, ale aj ´Goldspur´.

J-TE-C (M2 x Anízové české) – rastom sa podobá podpníku M2. Naštepené odrody vstupujú do rodivosti v 4. roku. Nevyžadujú opornú konštrukciu.

Roztriedenie vegetatívne rozmnožovaných podpníkov jabloní do rastových skupín.

Skupina	Charakteristika	Podpník	Minimálny spon pri výsadbe (m)	Optimálny spon pri výsadbe (m)
I	Veľmi bujne rastúce	A2, J-TE-C	4,0 x 3,0	6 x 4
II	Silne rastúce	M1, J-TE-A	3,5 x 2,5	5 x 3
III	Stredne rastúce	M4, M7, MM106, MM111, J-TE-B	3,0 x 2,5	5 x 3
IV	Slabo rastúce	M26, J-TE-D	2,5 x 2,0	5 x 2,5
V	Veľmi slabo rastúce	M9, J-TE-E, J-TE-H, J-TE-F	2,0 x 1,5	4 x 1,5
VI	Zakrpatene rastúce	M27, J-TE-G	2,0 x 1,0	3 x 1,5

Podpníky pre hrušky

Generatívne podpníky pre hrušky

Hruška ako ovocný druh je vhodná do klimaticky teplých a stredne teplých oblastí. Vyžaduje hlbšie pôdy ako jabloň a stredne ťažké. Semená na generatívne množené podpníky vyberáme z plánok alebo aj z kultúmych odrôd hrušiek, napríklad staré miestne odrody. Z ušľachtilých odrôd na to vyhovuje Hardyho maslovka.

Hrušková plánka - vo voľnej prírode sa s jej stromčekmi stretávame, žiaľ už len ojedinele. Úlohou výskumu i odborného školstva je takéto stromy označiť a chrániť pred poškodením. Stromy rastú bujne, zdravo, prostrediu sa dobre prispôsobujú, majú vysokú odolnosť proti nízkym teplotám, dlhú životnosť a dobrú afinitu s naštepenou odrodou. Nevýhodou je neskorší nástup do rodivosti.

H-TE-1 - vyšľachtil ho A. Dvořák výberom z plánok. Semeno má vysokú klíčivosť. Podpníky sú vyrovnané. Afinita s naštepenými odrodami je veľmi dobrá.

H-TE-2 - aj tento vyšľachtil Ing. A. Dvořák výberom z odrôd svetového sortimentu a z plánok. Semeno má vysokú klíčivosť. Afinita s naštepenými odrodami je veľmi dobrá. Obidva podpníky sú významné najmä pre škôlkársku výrobu. Osvedčujú sa pri odrodách hrušiek, ako napríklad ´Wiliamsova čáslavka´, ´Parížanka´ a iné.

H-BO-1 - podpník sa používa ako generatívny podpník vhodný pre hrušky. Vyznačuje sa vysokou mrazuvzdornosťou v dreve aj v kvete, čo zaručuje stabilitu výnosov osiva aj v poveternostne menej priaznivých rokoch. Má dobré škôlkárske vlastnosti a dobrú afinitu s odrodami hrušiek zaradených do LPO. Je výrazne kmeňotvorná a preto nevyžaduje medzištepenie kmeňotvornými odrodami. Pri naštepených odrodách indikuje stredne silný rast. Naštepené odrody vstupujú do rodivosti v 4. roku po výsadbe.

Vegetatívne podpníky pre hrušky

V SR nemáme z vegetatívne rozmnožovaných podpníkov hrušiek taký výber, ako napríklad pri podpníkoch jabloní. Doteraz u nás ÚKSÚP i výskumné pracoviská preskúšali a v škôlkárskej praxi overili podpníky duly mallingskej série a dva podpníky vyšľachtili v Šľachtiteľskej stanici v Těchobuziciach. Z podpníkov duly, ktoré vyšľachtili v Anglicku vo Výskumnej stanici East Malling, sú v škôlkárskej praxi známe najmä:

MA (dula Angerská) - u nás je najrozšírenejšia

MB (dula obyčajná) - u nás menej rozšírená

MC (v Nemecku známa pod menami Rheiniandonitte a Stroops Ideal) u nás málo rozšírená.

MA - v ovocných škôlkach sa uplatňuje najmä klon, ktorý vyselektovali a ozdravili v šľachtiteľskej stanici v Těchobuziciach. Stromčeky na tomto podpníku zavčasu rodia. Je vhodný pre zákrpky alebo vretená. Pôdy vyžaduje ľahšie, neznáša prebytok vápna. Je citlivý na tuhé zimné mrazy. Afinita s ušľachtilými odrodami hrušiek je rôzna. Dobrá je napríklad s odrodami ´Drouardova´, ´Konferencia´ a ´Madame Verté´.

Pôvodný podpník dula MA - bol vyšľachtený v šľachtiteľskej stanici East Malling. Rast naštepených odrôd je o 35% až 40% slabší ako na hruškovom semenáči. Odrody na podpníku MA dosahujú dobré výnosy kvalitných plodov (vrátane problémových odrôd). Je to pomerne mrazuvzdorný a tolerantný podpník aj k prebytku vlahy. Nie je však vhodný do lokalít s častejším silným mrazom. Na pôdach s vyšším obsahom vápnika sa často u naštepených odrôd objavuje žltačka. Afinita s odrodami (okrem odrôd všeobecne pokladaných za neznášanlivé s dulou) je veľmi dobrá. Stromy vyžadujú opornú konštrukciu. V matečnici sa rozmnožujú celkom dobre. Možno ju rozmnožovať aj bylinnými odrezkami.

MB - vzrastnosťou, rodivosťou a inými vlastnosťami sa podobá duli MA. Do rodivosti vstupujú naštepené odrody hrušiek v 4. roku.

MC - naštepené odrody hrušiek na podpníku MC vstupujú do rodivosti skôr ako na podpníku MA a MB a v prvých rokoch prinášajú aj väčšie úrody. Do rodivosti vstupujú v treťom roku. Vzrast je menší a životnosť stromov kratšia.

Z podpníkov duly, vyšľachtených v Těchobuziciach, sú známe:

K-TE-B (Halenkovická x Angerská) - do Listiny povolených odrôd tento podpník predbežne povolili v roku 1971. Vyznačuje sa dobrou množiteľnosťou. Rastie stredne bujne. Jeho nevýhodou je, že má dobrú afinitu len s odrodou ´Hardyho maslovka´, ktorá sa s úspechom používa na medzištepenie (ako medzikmeň).

K-TE-E (semenáč Halenkovickej) - do Listiny povolených odrôd ho predbežne povolili v roku 1971. Vyznačuje sa pomerne dobrou mrazuvzdornosťou. Rastie slabšie až stredne silno. Afinita s naštepenými odrodami je stredne dobrá. Dobre sa rozmnožuje aj bylinnými odrezkami. Tieto podpníky neznášajú pôdy s vyšším obsahom uhličitanov a vyžadujú dôkladnú agrotechniku.

Podpníky pre čerešne a višne

Generatívne podpníky pre čerešne a višne

V záhradkárskej praxi i vo veľkovyrobe sa u nás používali a miestami ešte používajú pre čerešne a višne vtáčnice z voľnej prírody (na polokmene a vysokokmene alebo semenáče mahalebiek (na zákrpky a štvrťkmene). Pri rozmnožovaní čerešní a višní v ovocných škôlkach sa používali do roku 1963 prevažne generatívne podpníky vtáčnice. Okrem merkantilného osiva vtáčnic vo Východoslovenskom kraji vysievali aj osivo mahalebky. Pravidelnú výrobu podpníkov však ohrozovalo to, že úrody ovocia vtáčnic a mahalebiek boli a sú vplyvom neskorých jarných mrazíkov nepravidelné. Aj preto niektoré pracoviská, medzi nimi aj Šľachtiteľsko-výskumná stanica v Klčove, sa začali zaoberať vyšľachtením generatívnych podpníkov pre čerešne a višne s cieľom získať odolnejšie podpníky proti mrazom a tiež s možnosťou ich vegetatívneho rozmnožovania. V Listine povolených odrôd (LPO) máme predbežne povolené semenné podpníky P-TU-1, P-TU-2, P-TU-3 a MH-KL-1.

P-TU-1 - je podpník vyselektovaný v Šľachtiteľskej stanici v Turnove z bielokôrovej vtáčnice s dobrou klíčivosťou. Podpníky sú vyrovnané. Koreňová sústava je stredne bohatá. Afinita s naočkovanými odrodami čerešní a višní je dobrá. Osvedčilo sa aj štepenie vo výške koruny, a to aj pri ďalších generatívnych podpníkoch.

P-TU-2 - podpník pochádza zo selekcie tmavokôrovej vtáčnice zo Šľachtiteľskej stanice v Turnove. Má dobrú klíčivosť semien. Podpníky sú vyrovnané, vyrovnanosť sa prejavuje aj po naočkovaní kultúrnych odrôd v škôlke.

P-TU-3 - podpník vyselktovali v Turnove z tmavokôrovej vtáčnice s dobrou klíčivosťou. Podpníky sú vyrovnané. Afinita s naočkovanými odrodami je dobrá. Všetky tri podpníky z turnovského šľachtenia sú v LPO predbežne povolené od roku 1971.

MH-KL-1 (generatívna mahalebka) - podpník vyšľachtil Ing. M.Župník v Šľachtiteľskej stanici v Klčove. Je vhodný pre horšie pôdne, stanovištné a klimatické podmienky. Vyznačuje sa veľmi dobrou mrazuvzdornosťou. Ovplyvňuje slabší rast ušľachtilých odrôd čerešní a višní. Vo výsadbách nevytvára koreňové odkopky. Osivo má veľmi dobré biologické hodnoty. V LPO je od roku 1983.

Vegetatívne podpníky pre črešne a višne

V menších záhradkách sa stále viac vyžadujú aj pri čerešniach a višniach podpníky rozmnožované vegetatívnou cestou. Stromčeky na nich majú menší vzrast a skôr nastupujú do rodivosti. V LPO sú predbežne povolené podpníky MH-KL-A a P-HL-A.

MH-KL-A (vegetatívna mahalebka) - je vhodný pre horšie pôdne a klimatické podmienky. Rozmnožuje sa zelenými i drevnatými odrezkami. Má dobrú mrazuvzdornosť. Ovplyvňuje slabší rast ušľachtilých odrôd. Má bohatú koreňovú sústavu. Nevytvára koreňové odkopky vo výsadbách. Podľa údajov šľachtiteľa je tento podpník vhodný pre kultúrne odrody čerešní a višní až na odrodu višne 'Morella neskorá'. V LPO je predbežne povolený od roku 1983.

P-HL-A (Rtyňská vtáčnica č. 84) - podpník vyšľachtili vo Výskumnom a šľachtiteľskom ústave ovocinárskom v Holovousoch. Vzácny je svojím slabým vzrastom. Odporúča sa pre kultúme odrody čerešní do menších záhradiek. Rozmnožuje sa pomocou explantátových kultúr. Koreňová sústava je pomerne plytko rozložená pod povrchom pôdy. Žiada sa jeho väčšie rozšírenie.

Okrem týchto generatívne i vegetatívne rozmnožovaných podpníkov sa rozširujú i ďalšie, a to najmä zahraničné podpníky.

Podpníky pre slivkoviny

Generatívne podpníky pre slivkoviny

Myrobalán - je podpníkom s dlhou vegetačnou dobou. Môže sa očkovať až na konci očkovacej sezóny. Prejavuje sa nevyrovnanosťou podpníkov. Afinita so slivkovinami je dobrá. Podľa výsledkov výskumu v Juhoslávii má nižšiu vnímavosť na vektory šárky.

MY-BO-1 - má slabší vzrast ako merkantilný myrobalán. Semeno má výbornú klíčivosť, vyžaduje však dlhšiu stratifikáciu. Dáva vyrovnané potomstvo. Afinita so slivkovinami je veľmi dobrá. Má vyššiu toleranciu k šárke slivkovej.

MY-BO-2 - rastie slabšie ako merkantilný myrobalán. Semeno má výbornú klíčivosť. Pre stratifikáciu vyžaduje kratšiu dobu ako MY-BO-1. Afinitu s naočkovanými slivkovinami má veľmi dobrú. Pre vyššiu citlivosť k šárke bol tento podpník reštringovaný.

Žltý špendlík - vhodný do vlhších, hlbších a výživných pôd. Výťažnosť stromčekov na tomto podpníku je len priemerná.

Zelená ringlota - dáva pomerne málo vyrovnané potomstvo. Ako podpník sa odporúča zvlášť pre vlhšie, hlbšie a výživné pôdy.

Wangenheimova slivka - generatívne potomstvo je dosť variabilné. Je odolné proti tuhým zimným mrazom.

S-BO-1 - bol získaný výberom považskej okrúhličky (Saint Julien-Pávov výber z Považia). Rastie slabšie a má dobrú afinitu so slivkovinami. Je vhodný pre zahustené výsadby na stredných hlinitých pôdach. Vplýva na tvorbu malých korún a skorú úrodnosť.

St. Julien – stredne rastúci podpník (cca o 30% slabší rast ako myrobalán), vhodný pre slivky, marhule a broskyne.

V obmedzenom množstve sa používa aj rad lokálnych slivkovín (duranzia, červená sliva, zelená ringlota a i.).

Vegetatívne podpníky pre slivkoviny

V ostatných rokoch sa dostávajú do ovocinárskej praxe tiež vegetatívne podpníky vhodné pre slivkoviny, aj keď nie v takom rozsahu ako generatívne.

MY-BO-1 - veľmi dobre sa rozmnožuje z letných aj zimných odrezkov, ujateľnosť môže byť i nad 90 percent. Táto shopnosť sa využíva pri slabšej úrode semien.

MY-KL-A (červenolistý myrobalán) - vyšľachtený zámernou selekciou v porastoch rodiacich myrobalánov z hromadného výsevu a okrasnej formy červenolistého myrobalánu. Do Listiny povolených odrôd ho predbežne povolili v roku 1983. Je to univerzálny podpník pre horšie pôdne a klimatické podmienky. Odoláva šarke. Rozmnožuje sa zelenými i drevnatými odrezkami. Po rozmnožení odrezkami kvitne už v druhom až treťom roku. Po naštepení ušľachtilých odrôd kôstkovín tieto rastú v priemere o tretinu slabšie. Je to veľmi mrazuvzdorný podpník, netrpí glejotokom. Vo výsadbe nevytvára koreňové oddelky. Jeho zavedením do škôlkárskej praxe získala sa istota pravidelnej výroby podpníkov. Je vhodný aj pre marhule a broskyne.

S-BUPR-1 (zelená ringlota x st. Julien) - v škôlkárskej praxi je menej rozšírený. Podobne ako podpník zelená ringlóta (semenáč) je vhodný do ťažších a vlhkejších pôd.

M Damascena C - podpník vhodný najmä pre bystrickú slivku a jej variety. Mrazuvzdornosť je stredná až menšia. Naočkované odrody majú stredný vzrast, V ostatných rokoch sa v praxi menej používa.

Ackermanova sliva (Marunka) - nevýhodou tohoto "starého" podpníka (známy od roku 1920) je slabšia afinita s naočkovanými odrodami. Vzrast naštepených odrôd je stredný. Mrazuvzdornosť je malá. Odporúča sa v menšom zastúpení do teplejších oblastí pre bystrickú slivku.

Pri slivkovinách, ale aj ostatných kôstkovinách musíme venovať mimoriadnu pozornosť otázke zdravotného stavu. Doslova nám to prikazuje vážna vírusová choroba šárka sliviek. Už aj preto odporúčame výsadbový materiál, vrúble, prípadne podpníky získavať z výskumných ústavov ovocných drevín alebo zo šľachtiteľských pracovísk. Cenný materiál majú aj niektoré ovocné škôlky. Výrobnú činnosť ovocných škôlok počas vegetácie kontrolujú pracovníci ÚKSÚP-u, ktorí bez platných uznávacích listov ako osvedčenia akosti nedovolia dať do predaja chorý alebo neštandardný biologický materiál.

St. Julien "A" – stredne silno rastúci podpník, ide o vegetatívne množený slivkový podpník. Je dostatočne plastický, vhodný aj pre ťažké hlinité a stredne vlhké pôdy. Slivka má na tomto podpníku 70%-ný vzrast oproti semenáčom myrobalánu. V dospelosti dosahuje výšku 3 m. Slivka na tomto podpníku nastupuje do plnej rodivosti už v 3. - 4. roku.

Podpníky pre marhule

Marhuľový semenáč sa v minulosti a často aj dnes všeobecne uznáva za podpník pre marhule najmä v teplejších oblastiach s hlbokými, priepustnými pôdami, bohatými na prístupné živiny. Problémy s takýmto biologickým materiálom boli a sú známe. Preto sme v ovocinárskej praxi uvítali v roku 1971 v Listine povolených odrôd (LPO) štyri generatívne podpníky pre marhule, a to M-VA-1 až M-VA-4, ďalej M-LE-1 v roku 1986, MY-BO-1 v roku 1988.

M-VA-1 až M-VA-4 - vyselektoval v šľachtiteľsko-výskumnej stanici vo Valticiach K. Jašík z miestnych marhuľoých semenáčov. Po ich zaradení do LPO ich postupne vysadili do "semenného hája" aj v šľachtiteľskej výskumnej stanici vo Veselom pri Piešťanoch s cieľom produkovať semená pre ovocné škôlky. Vyznačujú sa výbornou klíčivosťou a dobrou afinitou s naočkovanými odrodami. Na základe hodnotenia výskumných pracovníkov i samotných vedúcich ovocných škôlok je z tejto série najvhodnejší podpník M-VA-2.

M-LE-1 - pochádza z MZLU - Záhradníckej fakulty Lednice na Morave. Vznikol selekciou zo semenáčov zahraničných, geograficky vzdialených odrôd marhúľ. Vyznačuje sa vel'kou odolnosťou proti mrazom. V ovocných škôlkach ho používajú tiež ako kmeňotvornú odrodu. Na kmeňoch doteraz nespozorovali mrazové dosky. Žiada sa jeho väčšie rozšírenie.

MY-BO-1 - popísali sme ho podrobne pri slivkovinách. Pri pestovaní marhúľ ho odporúčame pre ťažšie pôdy. Má dobrú afinitu s kultúrnymi odrodami. Rodivosť marhúľ ovplyvňuje priaznivo. Menej priaznivo ovplyvňuje habitus korún. Sú previsnuté, čo sa považuje za nevýhodu najmä vo veľkovýrobe. Rozmnožuje sa generatívne, ale aj vegetatívne.

MY-VS-1 - do LPO bol zaradený v roku 1991. Je to vhodný podpník pre marhule a všetky slivkoviny pestované na stanovištiach so stredne ťažkou až ťažšou suchou až vlhšou pôdou s vyšším obsahom vápenca. Cennými hospodárskymi vlastnosťami sú čiastočná autofertilita kvetov, pravidelná rodivosť, vysoká mrazuvzdornosť a tolerancia voči najzávažnejším chorobám. Je množiteľný vegetatívnymi spôsobmi, vrátane "in vitro".

MY-KL-A - je vhodný aj ako podpník pre marhule. V záhradkárskej praxi sa však pomerne často okrem marhuľového semenáča a tiež povolených podpníkov stretávame ešte aj s ďalšími podpníkmi. Sú to napríklad:
- duranzia - osvedčila sa v hlbokých a dostatočne vlhkých pôdach - odporúčame na ňu štepiť kultúme odrody marhúľ do zapestovanej korunky
- kozlienka - vhodná ako podpník získaný vegetatívne
- zelená ringlóta - podobne ako duranzia je tento podpník vhodný najmä do ťažších pôd.

Mnohé miestne slivky a myrobalány nemajú s marhuľami dobrú znášanlivosť a afinitu. Vtedy sa dobre uplatní medzikmeň z M Damas C, zelenej ringlóty alebo aj zo slivky odrody ´Stanley´. Ako podpník neodporúčame bielu slivku.

Podpníky pre broskyne

Broskyne sa majú pestovať v teplejších oblastiach v SR i ČR a na vhodných stanovištiach. Záhradkári ich však pestujú úspešne i v severnejších, ba často i v severných oblastiach. Hodia sa predovšetkým na mierne svahy, nevhodné sú stanovištia s pravidelnými teplotnými zvratmi v predjarí a na jar. Z pôd sú najlepšie stredne hlinité spraše, černozeme a slienovatky, primerane vlhké a zásobené humusom. Z podpníkov ešte aj v nedávnej minulosti ovocinári všeobecne uznávali broskyňový semenáč najmä v oblastiach vhodných na pestovanie broskýň. V praxi, predovšetkým záhradkárskej, sa s nim stretávame i dnes. Listina povolených odrôd (LPO), platná od roku 1989 pre broskyne predbežne povoľuje podpníky B-VA-1, B-VA-2, B-VA-3, B-VA-4, BD-SU-1, BM-VA-2.

B-VA-1, B-VA-2, B-VA-3 a B-VA-4 - v LPO predbežne povolené už od roku 1971. Uplynulý čas vytvára priestor na ich vyhodnotenie v praxi. Vyšľachtili ich na ŠVS vo Valticiach v okrese Břeclav. Podpníky sa od seba odlišujú niektorými škôlkárskymi vlastnosťami. Pre záhradkárov i pre veľkovýrobu je najlepší podpník B-VA-2, najmenej vyhovuje podpník B-VA-4. Vhodné sú najmä pre záhradné, priepustné pôdy s obsahom vápna do 5 percent.

BD-SU-1 - pochádza zo selekcie zo semenáčov broskyne Davidovej. V LPO je od roku 1976. Hodí sa do pôd s vyšším obsahom uhličitanu vápenatého. Počas kvitnutia ho môžu poškodiť neskoré mrazíky. To spôsobuje malú výťažnosť semien. S kultúrnymi odrodami broskýň má dobrú afinitu.

BM-VA-1 (Broskyňomandľa) - pochádza zo ŠS vo Valticiach z medzinárodného kríženia mandle Sultán s broskyňovým semenáčom z Kalifornie. Hodí sa do suchších pôd s vyšším obsahom uhličitanu vápenatého. Afinita s kultúrnymi odrodami je veľmi dobrá.

BM-VA-2 (Kando) - vyšľachtili ho v ŠS vo Valticiach zámerným krížením mandle Sultán s kalifornským broskyňovým semenáčom. Afinita s naočkovanými odrodami broskýň je veľmi dobrá. Hodí sa aj do pôd s vyšším obsahom uhličitanu vápenatého (nad 5 percent). Z ostatných podpníkov pre broskyne sa používajú už popisované napríklad MY-BO-1 (najmä pre odrodu Redhaven) alebo MY-KL-A. Na tieto podpníky pri horšej afinite odporúčame použiť medzištepenie za použitia M Damas C.

MN-VS-1 - do LPO zaradený v r. 1991. Je vhodný podpník pre broskyne a mandle pestovaných na dostatočne úrodných a priepustných záhrevných pôdach s vysokým obsahom vápenca. Má priaznivý vplyv na pestované odrody aj na trvalom stanovišti - rýchly nástup rodivosti, odolnosť voči nepriaznivým vonkajším faktorom a ekonomická životnosť stromov.

Podpník vhodný pre marhule, broskyne a slivkoviny

VVA-1 KRYMSK® - pôvodom z Ruska (K.B.S), je to kríženec P. tomentosa x P. cerasifera. Podľa morfologických znakov sa podobá na višňu plstnatú, ale rastie o niečo bujnejšie. Vzrast podpníka je veľmi slabý, zhruba o 40% slabší než u podpníka St. julien. To zn., že aj stromy na tomto podpníku rastú veľmi slabo a pomaly. Podpník má bohatý koreňový systém a teda veľmi dobre kotví v pôde. Je citlivejší k chlorózám a rakovine koreňov. Netvorí koreňové výmladky. Kompatibilita podpníka s ušľachtilou časťou je veľmi dobrá. Životnosť naštepených odrôd na tomto podpníku je menšia ako na semenných podpníkoch (množených generatívne). Jeho odolnosť voči mrazu je vysoká, korene znesú až -15 ° C. Podpník má vysokú adaptabilitu (je prispôsobivý), v teplých južných oblastiach sa však odporúčajú výsadby pod závlahou. Podpník je menej suchovzdorný, zato však viac je viacej odolný voči premokreniu i voči zhutnenej pôde. Taktiež sa vyznačuje včasným nástupom do plodnosti, úrody sú kvalitné, vysoké (až dvojnásobne vyššie ako u štandardných podpníkov, napr. ako je u myrobolánu). Stromy začínajú rodiť už v druhom roku pestovania. Pre maximálne zvýšenie produktivity je však dôležité udržiavať stromy v menšom tvare, čím sa podstatne uľahčuje aj zber. Použitím tohto podpníka sa obmedzí aj potreba rezu. Slabý rast stromov na tomto podpníku vôbec neovplyvňuje produkciu, ani kvalitu, ani veľkosť plodov. Rodivosť je stabilná aj u starších stromov. Sila rastu a veľkosť plodov sú dve vlastnosti, ktoré sú v priamej závislosti. Spravidla platí, že čím je viac plodov, tým sú plody menšie. No v prípade použitia podpníka VVA-1 sa dosahuje opak: čím je vyššia úroda, plody sú rovnako veľké ak nie väčšie než pri použití podpníka St. Julien. Tento podpník sa množí všetkými spôsobmi odrezkovania a horizontálnymi oddelkami. Jeho priemerná výťažnosť pri bylinných odrezkov je okolo 85% a z drevitých odrezkov 60 %. V škôlke má dobrú afinitu s mnohými skúšanými odrodami sliviek, myrobolanu, marhúľ a broskýň. Hodí sa aj pre husté výsadby s počtom do 2 500 ks / ha.

Podpníky pre ríbezle a egreše

Podpníky pre stromčekové tvary ribezlí a egrešov

Pre stromčekové tvary bobuľovín sa ako podpník používa najčastejšie meruzalka zlatá /Ribes aureum P./. Má veľa typov (vzrastné, nižšie, hladké, rozkonárujúce), ktoré sa líšia tvarom a zafarbením listov. V šľachtiteľskej stanici vo Velehrade a následne šľachtiteľskej stanici vo Veľkých Losinách urobili vhodný výber typov a sústavnú selekciu s cieľom vybrať najvhodnejšie podpníky pre stromčekové tvary ríbezlí, egrešov ale aj josty. V Listine povolených odrôd sú predbežne povolené od roku 1987 tieto podpníky:

ME-LS-A - je vyšľachtený v Šľachtiteľskej stanici vo Velehrade a vo Veľkých Losinách výberom zo semenáčov meruzalky zlatej. Vzrast má vzpriamený (priemerná výška 1,0) výhony sú silnejšie s malým obrastom. Listy sú stredne veľké, zelenožlté, s výraznejšou svetlozelenou žilnatinou. Na konci vegetácie šarlátovo-červené. Jeho nevýhodou je dlhšia vegetácia. Je vhodný do teplejších oblastí.

ME-LS-B - vyšľachtili ho vo Velehrade a vo Veľkých Losinách. Vzrast má vzpriamený (priemerná výška 1,0 m), má hustejší habitus. Výhonky sú silné, s menším obrastom vo vrcholovej časti. Pri štepení sa vyžadujú hrubšie vrúble ríbezlí alebo egrešov. Zdrevnatené výhonky majú tmavšiu šedohnedú farbu. Listy sú stredne veľké, so stredne širokým stredným lalokom. Farba listov je v lete sýtozelená, v jeseni oranžovočervená.

ME-LS-C - pochádza z Velehradu a Veľkých Losín. Rastie stredne silno (priemerná výška
0,8 m), vzpriamene. Výhonky sú stredne hrubé, šedohnedé, s menej početným obrastom. Listy sú stredne veľké, s užším, stredne dlhým lalokom. Stopka je červenofialová. Farba listov je sýtejšia zelená, na konci vegetácie jasnejšia červená. Výhonky sú vyrovnané, v dĺžke aj v hrúbke majú rovnomerné a veľmi dobré vyzrievanie dreva, výťažnosť výhonkov je však menšia ako pri predchádzajúcich podpníkoch. Otázka vhodných podpníkov pre stromčekové tvary bobulovín je mimoriadne dôležitá na získanie ich dostatku najmä pre záhradkárov a farmárov. Ich vysadenie má celý rad výhod (väčšie plody, rovnomerné dozrievanie, ľahký zber a šetrenie priestoru. V ostatných rokoch sa na podpníku meruzalka rozširuje v stromčekovom tvare aj josta, čierne ríbezle a iné. Popri popísaných výhodách treba uviesť, že životnosť stromčekových tvarov bobuľovín je ňižšia (10 až 12 rokov, ale i viac). Pri pestovaní v tvare kra je to 15 až 20 rokov, no sú aj 25 až 30 ročné kry najmä červených ríbezlí a egrešov.

Podpníky pre škrupinové ovocie

Škrupinové ovocie (orech kráľovský a lieska veľkoplodá) sa stávajú stále vyhľadávanejšie, dokonca často aj nedostatkové. Svedečí o tom veľký záujem pestovateľov,ktorí už aj pri týchto druhoch požadujú biologický materiál dopestovaný na vhodných podpníkoch alebo získaný cestou priameho vegetatívneho rozmnožovania (odrezkami, odkopkami, nakopcovaním a pod.). Stromčeky orechov získané generatívnou cestou sa využívajú najmä vo veľkovýrobe (stromoradia, v rámci hospodárskych dvorov RD).

Orech kráľovský /Juglans regia L./ - dorastá do výšky 10 až 15 metrov. Je to najväčší ovocný druh (veľkosť koruny a iné), ktoý sa u nás pestuje. Kultúrne odrody orecha kráľovského zaradené v Listine povolených odrôd ako napríklad ´Jupiter´, ´Mars´, ´Saturn´, ´Magdon´a iné štepíme na podpníky získané zo semena zdravých drobnoplodých typov s plným jadrom. Semeno musí mať dobrú klíčivosť a s naštepenou odrodou dobrú afinitu. Ako semenný strom sa najčastejšie používa v ovocinárskej škôlkárskej praxi orech kráľovský, orech popolavý a orech čierny. Menej známy z nich je orech čierny. Je to perspektívny podpník pre kultúrne odrody orecha kráľovského. Stromy na tomto podpníku hlboko zakoreňujú. Odporúčame ho ako podpník na dopestovanie stromčekov určených pre suchšie, teplejšie a vápenisté pôdy. Podpníky orecha čierneho sa používajú dvoj až trojročné. Na Slovensku sa zaoberajú výskumne problematikou orecha kráľovského na Šľachtiteľsko-výskumnej stanici vo Veselom pri Piešťanoch. Na Morave je to Šľachtiteľská stanica vo Valticiach.

Lieska obyčajná /Corylus avelana L./ - rozširovanie ušľachtilých odrôd liesky veľkoplodej, ako sú ´Hallská obrovská´, ´Lombardská biela´, ´Webbova´ a iné, je na Slovensku len sporadické. Záhradkári sú v tomto smere značne vpredu pred veľkovýrobou, aj keď naše ovocné škôlky nestačia vždy pokryť ich požiadavky. Veľkoplodé odrody liesky rozmnožujeme priamym vegetatívnym množením (nakopcovanie, zelené odrezky) alebo nepriamym vegetatívnym množením (štepenie na liesku obyčajnú alebo na liesku tureckú), a to najmä vtedy, keď ich chceme pestovať v tvare stromčekov. V zimnom období sa osvedčilo v skleníkoch spojkovanie na oddelky liesky obyčajnej alebo na podpníky liesky tureckej.

Lieska turecká /Corylus colurna L./ má stromovitý vzrast. Je to prakticky okrasná drevina (oriešky sú veľmi malé), vhodná najmä do stromoradí. Semenáče liesky tureckej sú vhodné ako podpníky pre stromčekové tvary liesky veľkoplodej. Cenné je, že stromčeky liesky veľkoplodej, dopestované na podpníku liesky tureckej, netvoria koreňové výmladky. Problematikou šľachtenia a výskumu liesky veľkoplodej sa zaoberá Výskumný ústav ovocných a okrasných drevín v Bojniciach.

Podpníky pre menej rozšírené ovocné druhy

Záujem záhradkárov a farmárov o niektoré menej rozšírené ovocné druhy je veľký. Často sa však stretávame s otázkou, ako ich rozmnožovať a na akých podpníkoch sa odporúčajú pestovať.

Jarabina obyčajná - môže sa pestovať skoro vo všetkých oblastiach a polohách našej republiky. Najrozšírenejšia je vo vyšších polohách. Má krátke vegetačné obdobie a drevo dobre vyzrieva. Neznáša vysokú hladinu spodnej vody. Je najvhodnejší podpník na pestovanie jarabiny sladkoplodej moravskej v tvare štvrťkmeňa alebo polokmeňa. V záhradkárskej praxi sa táto odroda štepí aj na semenáče hrušky alebo aj na hloh. Plody sú drobné, pomarančové až červené malvičky, bohaté na vitamín C.

Áronia čiernoplodá - rozmnožuje sa priamym vegetatívnym rozmnožovaním (zelené odrezky) alebo naštepením na semenáče jarabiny obyčajnej. V praxi rozmnožujeme odrodu Nero.

Mišpuľa nemecká - rastie najčastejšie ako ker alebo strom vysoký až 5 metrov. Ušľachtilá odroda ´Holandská´ sa rozmnožuje naštepením na semenáče mišpule obyčajnej alebo semenáče jarabiny obyčajnej. Stretávame sa aj s naštepovaním do hlohu alebo do hruškovej plánky.

Dula - vyžaduje teplejšie oblasti. U nás je to na južnom a východnom Slovensku. Má krovitý až polostromovitý vzrast. Plody sú malvice hruškovitého alebo jablkovitého tvaru. Majú vysoký obsah pektínov a trieslovín. Ušľachtilú odrodu Champion (v Listine povolených odrôd od roku 1954) štepíme na podpníky K-TE-B a K-TE-E. Vyššie kmeňové tvary štepíme na hruškové plánky alebo hruškové semenáče.

Do chudobnejších pôd sa osvedčil ako podpník hloh /Crateagus L./. Neznáša vápenisté pôdy. Dula má význam aj ako podpník pre hrušky. Problematikou šľachtenia duly na Slovensku sa zaoberal Ing.F.Hnídzik, CSc. z VÚOOD Bojnice.

Moruša - vegetatívne sa rozmnožuje pomerne ťažko, najmä veľkoplodá moruša čierna. Podpníky moruše množíme zo semena. Semeno vysievame hneď po dozretí plodov do pareniska alebo fóliovníka. Dobré výsledky sa dosahujú aj pri výseve na voľný záhon. Po vzídení semenáčiky presadíme na vzdialenosť 250 x 100 mm. Druhý rok môžeme na ne očkovať ušľachtilú morušu čiernu, prípadne v treťom roku vrúbľovať vo výške predpokladanej korunky. Vrúbľovance majú dosť zlú afinitu. Morušu čiernu môžeme množiť tiež koreňovými odrezkami, potápaním alebo niektorými inými spôsobmi.