Rez broskýň - OVOCINÁRSTVO

Pestovateľský tvar broskýň

Častým pestovateľský tvarom broskýň je: dutá koruna s výškou kmeňa 0,6 – 1,1 m.  
Postup pri zapestovaní dutej koruny: po 15. marci odstránime papierový obal a vykonáme výchovný rez. Odstránime stredník, vyberieme 3 - 4 základy kostrových konárov (ideálne v odstupe 0,1 m), ktoré skrátime do roviny maximálne na 5 až 6 vyvinutých púčikov. Počas vegetácie prvého roku vyberieme na každom základe kostrového konára jeden bujne rastúci letorast, ktorý zviera so zvislou osou 40o. Počas výchovného rezu v prvom a taktiež aj v ďalších rokoch  predĺženia kostrových konárov neskracujeme a neustále odstraňujeme letorasty rastúce do stredu koruny. Na každom kostrovom konári zapestujeme 5 – 7 polokostrových konárov v odstupe 0,2 – 0,3 m. Ich poloha je mierne šikmá až vodorovná a smerujú von z koruny. Na týchto polokostrových konároch letorasty prerieďujeme na vzdialenosť  0,1 m  a skracujeme ich v auguste alebo začiatkom apríla na 2 až 4 púčiky (vypestujeme na nich výhonky aj s kvetnými púčikmi) a predĺženia konárov na 6 až 10 púčikov.

Zvláštnosti rastu broskýň

- rýchly vývin a bujný rast po vysadení, skorý nástup plodnosti, rýchla tvorba konárov a rýchle vyčerpávanie a starnutie stromov
- náročnosť na svetlo
- tvorba letorastov vo viacerých rastových vlnách
- pomerne veľká regeneračná schopnosť
- rodivosť na jednoročnom dreve, najcennejšie sú tzv. zmiešané výhonky, hrubé 7 - 9 mm, na ktorých sú kvetné púčiky v skupinách s rastovými. Málo hodnotné sú bočné, tenké výhonky na staršom dreve - majú veľa jednotlivo uložených kvetných púčikov a málo vegetatívnych, ktoré po vypučaní nezabezpečia dostatočnú výživu plodov na nich, plody sú drobné alebo opadajú. Druhotné a terciárne výhonky sú z hľadiska rodivosti menej hodnotné, prinášajú malú úrodu.
Na výhonkoch broskýň, sa nachádzajú okrem listoch púčikov aj púčiky kvetné, preto tieto  výhonky na rozdiel od jabloní, môžeme na jar aj skrátiť alebo ponechať celé, ale bohaté rozvetvenie výhonkov musíme v tomto období upraviť tak, aby sa nám aj v tomto roku vytvorili nové letorasty. Ak ponechávame na broskyniach nadbytok výhonkov dochádza pri broskyniach v ďalších rokoch pestovania k vysýchaniu výhonkov a k vyhoľovaniu dreva, broskyne sa zoslabia a dochádza k ich postupnému odumieraniu. Všetky rezné rany sa snažíme zatrieť štepárskym voskom alebo latexom, čím urýchlime hojenie rezných plôch a obmedzujeme výskyt glejotoku.

Spôsoby rezu broskýň

Dvojvýhonkový systém rezu (systém Du Breuil)
Tento spôsob rezu bol navrhnutý s cieľom predísť prirodzenej tendencii broskýň vyhoľovať staršie konáre. Je výhodný najmä v prípade slabšieho rastu stromov.
Jeho princíp je podobný princípu Guyotovho rezu pri viniči. Bočný výhonok vyrastajúci na konáriku z dvojročného dreva sa skracuje na dva (maximálne 4 púčiky), čo spôsobí tvorbu silných výhonkov so skupinami púčikov. Na jar druhého roka, vyššie postavený výhonok skrátime na 4 až 5 (u nás sa uvádza na 6 až 10 púčikov) dobre vyvinutých skupín púčikov, nižšie postavený výhonok na dva dobre vyvinuté vegetatívne púčiky. Posledný púčik musí vždy byť rastový alebo skupina púčikov musí obsahovať rastový púčik. Horný výhonok prinesie úrodu, nižšie postavený, hlboko skrátený vytvorí silné výhonky pre odbobný rez v nasledujúcom roku.  
V ďalšom roku na jar vyrodený konárik odrežeme od základu a dva výhonky vyrastené zo záložného čapíka režeme ako dva výhonky v predchádzajúcom roku. V júni môžeme svetelný režim na konárikoch zlepšiť vylámaním prebytočných letorastov. Vylamujú sa tie, pri ktorých sa nenachádzajú plody. Niekedy je potrebná i prebierka plodov, pri ktorej na rodivom konáriku nechávame maximálne 3 plody, na kratších výhonkoch maximálne 1 plod a odstraňujeme plody, ktoré nemajú vlastný vyživujúci letorast.

Jednovýhonkový systém
Je alternatívou predchádzajúceho rezu, ktorej výhodou je menší počet rán po reze a menšia spotreba práce.
Princíp spočíva v kratšom reze, ktorý spôsobuje tvorbu silnejších výhonkov vrátane náhradných výhonkov slúžiacich ako základ rodivosti v ďalšom roku priamo na skracovanom rodivom výhonku. Bočné výhonky konárikov sa pritom skracujú na 5 až 6 skupín púčikov.  

Americký rez
Jednoročné výhonky pri tomto systéme zostávajú takmer celé (alebo sa len mierne skrátia), ostatné nepotrebné sa odstraňujú úplne. Pod hmotnosťou plodov sa výhonky ohnú do oblúkov, čo vyvolá vypučanie púčikov pri ich báze a z nich sa vyvinú náhradné výhonky.
Za vegetácie sa nerobí podlom ani zaštipovanie. Vyrodené konáriky sa na jar odstraňujú a nahradzujú jedným z vytvorených náhradných výhonkov. Pri bujnejšom raste sa ponechávajú dva náhradné výhonky a časť konárika, ktorý sa skracuje za 2. alebo 3. rodiacim útvarom. V 3. roku sa konárik zmladí úplne na 1 náhradný výhonok.
Rez sa dopĺňa prebierkou plodov. Neodporúča sa pri slabšie rastúcich odrodách a v horších pôdnoklimatických podmienkach.

Striedavý rez
Podstatou je zmladzovanie rodiaceho obrastu vždy na každom druhom (párnom alebo nepárnom) kostrovom konári. Koruna sa preto skladá z párneho počtu kostrových konárov (4 alebo 6).
Na párnych konároch sa výhonky režú na 1 - 2 alebo 3 - 5 púčikové útvary, nepárne sa rezu nepodrobujú, iba ak je obrast hustý, preriedia sa. Nasledujúci rok sa robí rez na nepárnych konárikoch a párne zostanú bez rezu, na úrodu.  

Metóda Ré
Podstatou metódy je každoročné obnovovanie kostrových konárov.
Po vysadení sa vyberú základy 3 kostrových konárov, ktoré sa v ďalších rokoch ponechajú bez rezu. Všetky 3 kostrové konáre sa na jar 3. alebo 4. roka ohnú do oblúkov, aby ich vrcholy boli čo najnižšie. Po ohnutí sa na ich vrchnej strane odstráni všetok obrast. Ostatné výhonky sa nerežú. V júni sa pri základe kostrových konárov vyberie 6 - 8 najhrubších, bujných výhonkov. Nerobí sa na nich žiadne zaštipovanie, ostatné sa od základu odstránia. Po zbere sa vyrodené konáre odrežú a náhradné výhonky sa na jar ohnú do oblúkov. Pokračuje sa každý rok rovnako, rodivý obrast sa nerežie.
Výhodou tohoto systému rezu je malá výška stromu (1,5 - 1,6 m). Potrebný je však rám na vyväzovanie konárov, ktorý môže prekážať pri obrábaní pôdy.

Augustový rez
V poslednej dekáde augusta skrátime letorasty o tretinu dĺžky, na bujnejšie rastúcich stromoch necháme časť letorastov nezrezaných, aby sme nepodporili tvorbu letorastov ďalšej rastovej vlny, ktoré by nevyzreli. Pri tom to reze okrem skrátenia letorastov možeme odstrániť zahusťujúce letorasty. Súčasne však môžeme pri skoršie dozrievajúcich cv. odstrániť aj vyrodené konáriky a zmladiť kostrové konáre.
Druhotné letorasty na ponechaných častiach skrátených silných letorastov preriedime na vzdialenosť asi 0,1 m (ponechávame najmä tie, ktoré rastú von z koruny) a môžeme ich i skrátiť za 4. listom. Vrchný predčasný letorast v takom prípade neskracujeme. Slabo rastúce letorasty obrastu neskracujeme.
V tomto období sa vo veľkovýrobe na niektorých miestach uplatňuje aj tzv. kontúrový rez stromov - rez vykonávaný strojom, kedy sa vrcholová časť koruny zreže do jednej roviny.

Zmladzovanie broskýň

I keď broskyne nemajú v našich podmienkach dlhú životnosť, niekedy sa objaví nevyhnutnosť zmladenia stromov. V dolnej časti koruny začnú konáre vyhoľovať (hlavne na zanedbaných stromoch) a objavujú sa na nich nekrotické miesta a glejotok.
Vzhľadom na veľmi dobrú regeneračnú schopnosť broskýň možeme ich zmladzovať do rôzne starého dreva (do 3 až 5 ročného, ale i na kýpte dlhé asi 0,3 m). Zmladzujeme až keď rastliny vstúpili do vegetácie. Zo spiacich púčikov na starom dreve vypučí v priebehu vegetácie veľa bujných letorastov, ktoré treba v priebehu prvej vegetácie niekoľkokrát zaštipovať, aby sa dopestovali konáre s dostatočným bočným obrastom.

Keď letorasty po zmladení dorastú do dĺžky 0,25 m vyberieme ich dostatočný počet a skrátime ich o polovicu. Na každom kýpti necháme len 2 - 3 letorasty. Len čo letorasty druhej generácie dosiahli opäť uvedenú dĺžku skrátime ich približne za 12. listom. Toto zaštipovanie podľa potreby ešte opakujeme jeden alebo dva razy. Prebytočné a zahusťujúce letorasty skracujeme aj hlbšie. Časť z nich odstránime až v priebehu nasledujúcej jari, lebo treba chrániť asimilačnú plochu (rovnováha medzi podzemnou a nadzemnou časťou).
Ďalej opakujeme postup ako pri výchovnom reze mladých stromov.
Zmladzovať musíme i namrznuté stromy po tuhých zimách, ktoré zmladzujeme až po vypučaní rezom až do zdravého dreva. V priebehu vegetácie potom odstraňujeme aj prípadné ďalšie odumierajúce konáre.

TVARY KORÚN BROSKÝŇ

Kotlovitá koruna

Spon 4,5 - 5 x 2,5 - 3 m (na dobrých pôdach i viac), výška kmienika 0,6 až 1,0 m.
Ak sme sadili hrotiak bez bočného obrastu, odmeriame zvolenú výšku kmienika, pripočítame 6 - 10 púčikov a skrátime terminál nad posledným púčikom. Vhodné je ak vrchný púčik (základ najvyššieho kostrového konára) smeruje na sever alebo severozápad. V prípade stromčeka so zapestovanou korunkou (čo býva častejšie), vyberieme 3 - 4 do priestoru pravidelne rozložené silné výhonky s dobrým uhlom odklonu a s určitým odstupom a stredník zrežeme nad najvyšším zo zvolených výhonkov. Ostatné výhonky v korunke, prípadne výhonky z kmeňa odstránime na konárový krúžok a rany ošetríme. Ponechané výhonky silne skrátime (maximálne na 5 - 6 púčikov) do jednej roviny, rez robíme na vonkajší púčik. Treba dať pozor na náchylnosť púčikov na vylamovanie.
Korunku môžeme v prípade nevyhnutnosti založiť i z bočného výhonka rastúceho aspoň mierne vzpriamene, na ktorý korunku zosadíme a výhonok skrátený na 6 - 10 zdravých púčikov vyviažeme ku kolíku zvislo.
V priebehu vegetácie uplatňujeme detailný letný rez, čím sa urýchli dopestovanie korunky. Predlžujúce letorasty kostrových konárov v polovici júna skrátime za 12. až 15. listom na rovnováhu na vonkajší púčik, prípadne hlbšie alebo skôr ako ostatné, aby sme oslabili ich rast. Bočné letorasty skrátime na vonkajší púčik za 6. až 10. listom. V druhej rastovej vlne zo zaštipnutých letorastov vyrastajú druhotné letorasty. Ak do konca druhej dekády júla dosiahnu dĺžku s 15 až 20 listami, zaštipujeme predlžujúce letorasty za 12. až 15. listom a ostatné za 4. až 6. listom. Ak sa začnú tvoriť letorasty 3. rastovej vlny, všetky zaštipneme za 2. - 4. listom
Pri reze v druhom roku na jar odstránime všetky časti narastené v 3. rastovej vlne. Na výhonkoch z druhej rastovej vlny zostane 6 - 8 dobre vyvinutých púčikov, predlžujúcim výhonkom ponecháme túto dĺžku a ostatné zrežeme na 4 púčikové útvary, ktoré budú základom rodivých silných rozkonárení. Výhonky v dolnej časti koruny a tie, ktoré smerujú nadol ponecháme bez podstatného krátenia.
Ak stromček nerástol dosť silne, skracujeme po časť narastenú v prvej rastovej vlne.
Následne v polovici júna zaštipujeme predlžujúce letorasty a základy polokostrových konárikov za 15. až 20. listom a ostatné za 6.-10. listom, previsnuté ponecháme bez zaštipovania. V júli predlžujúce sekundárne letorasty znova zaštipneme za 15. až 20. listom a ostatné za 6. až 10. listom. V auguste silné terciárne predlžovacie zaštipujeme za 12 až 15. listom a ostatné za 2.-4. listom.
V 3. roku na jar predlžujúce výhonky kostrových a polokostrových konárov zrežeme na 6 - 10 púčikov na rovnováhu. Pri ostatných použijeme dvojvýhonkový alebo jednovýhonkový systém (pozri nižšie).
V priebehu vegetácie už nezaštipujeme (s výnimkou silných letorastov), letný rez nerobíme s výnimkou prerieďovania prehustených letorastov ich vylamovaním v júni, prípadne silné letorasty v júni zosadíme na 3 až 5 najspodnejších letorastov druhej rastovej vlny. Odstraňujeme letorasty s príznakmi napadnutia hubovými chorobami.
V ďalších rokoch režeme predlžujúce výhonky dlhým rezom, rozkonárenia vzniknuté z čapíkov rezom najnižšieho výhonka ako 4 púčikovej zálohy (to je jedna štvrtina až jedna polovica výhonkov) a ponechaním jedného alebo dvoch útvarov so 6-10 skupinami púčkov na úrodu. Zo starších rozkonárení odstraňujeme vyrodené časti. Po fyziologickom, júnovom opade plody preberieme tak, že zostane na konáriku 3 - 5 plodov.
V rámci súčasných pohľadov na dlhý rez broskýň sa plodonosný obrast na kostrových a polokostrových konárov spravidla neskracuje. Skracuje sa len v prípade potreby zapestovania plodonosných rozkonárení.

Vreteno kôstkovín tvarované s použitím dvojstupňového sektorového rezu (rez podľa Brunnera)

Vreteno polointenzívneho typu, spon 4,0 x 2,6 - 3,0 m, použiteľné i pre iné druhy kôstkovín. Dvojstupňový sektorový rez nahrádza ohýbanie konárov robené klasickým spôsobom
Stromček má výšku kmeňa 0,50 až 0,70 m, po výsadbe sa stredný konár skráti o tretinu, v ponechajú sa 3 vhodne rastúce bočné výhonky (s polohou blízkou horizontálnej, rozložené do priestoru), v prípade potreby sa pomocou kolíkov vyviažu do takejto polohy bez tvorby oblúkov aby sa nepodporila tvorba silných výhonkov. Bočné konáriky sa skrátia o tretinu na horný púčik. V auguste prípadne pri jarnom reze v nasledujúcom roku sa bočné konáriky zrežú rezom na prevod na výhonok vyrastený zo spodnej strany konárika v polohe vodorovnej alebo mierne šikmej a tento sa tiež mierne skráti rezom na horný púčik. Takto sa na ňom postupuje aj ďalej, aby sa udržala viac-menej vodorovná až mierne šikmá poloha. Rodivé drevo sa ošetruje dvojvýhonkovým systémom. Každý rok sa zakladajú z bočných výhonkov nové 3 bočné konáre až do dosiahnutia výšky stromčeka 3 m.
V prípade silnejšieho rastu v hornej časti stromčeka je možné voliť skrátenie silných konárikov spätným rezom do staršieho dreva na vhodné vodorovne rastúce bočné konáre.

Malé vreteno broskýň

Malé vreteno broskýň je nízky intenzívny tvar - zákrpok so stredníkom budovaný s využitím druhotného rozkonárovania. Odlišuje sa od klasického vretena, ktoré sa buduje s využitím primárnych bočných konárov.
Spon výsadby je 5 x 3 m (677 stromov na hektár). Na výsadbu sa používajú okuláty, alebo stromčeky dopestované v škôlke. V druhom prípade sa stromčeky zrezávajú 150 mm nad povrchom pôdy, čím sa docieli tvorba silného vertikálneho výhonka produkujúceho v priebehu vegetácie druhotné letorasty. Pritom sa uplatňuje autoregulačný mechanizmus a počet vytvorených bočných prírastkov je určovaný množstvom zdrojov (živiny, vlaha), ktoré majú k dispozícii aj pre svoj rozvoj v ďalšom období. V priebehu vegetácie sa vytvorí silný vertikálny letorast s druhotnými letorastami, ktoré sa do výšky 0,5 až 0,7 m od pôdy odstránia (kmeň).
Na jar sa sekundárne prírastky preriedia na vzdialenosť 0,4 m. Ponechané výhonky sa tvarujú tak aby vypĺňali priestor. Ich takmer vodorovná poloha sa udržuje spätným rezom na spodný púčik alebo sa využíva dvojstupňový sektorový rez. Bočné konáre vo vyšších partiách koruny sa formujú kratšie, aby sa dosiahol kónický tvar a zabezpečil dobrí prístup svetla do spodných partií korunky. Výhonky na bočných konárikoch sa ošetrujú podľa princípov amerického rezu (možno však použiť i dvojvýhonkový systém), potrebná je prebierka plodov vykonaná bežným spôsobom.