Rez hrušiek
Osobitosti rezu hrušiek
Vzhľadom na podobnosť v charaktere rodivého dreva môžeme pri reze hrušiek uplatniť podobné zásady ako pri reze jabloní. Odlišnosť je vo vzpriamenom charaktere rastu a silnej apikálnej dominancii v prípade niektorých odrôd a bohatej tvorbe vlkovitých prírastkov zo staršieho dreva po narušení rovnováhy medzi podzemnou a nadzemnou časťou.
Odlišný je vrcholový uhol - stredník má presahovať rovinu koncov kostrových konárov o 0,1 m a vrcholový uhol má byť cca 70 až 80 o. Pri voľnejšie rastúcich tvaroch má byť skracovací rez iba mierny a hlbší rez používame iba ak chceme dosiahnuť správnu podriadenosť konárov, lebo inak sa tvorí v blízkosti seba veľa vzpriamených výhonkov.
Ak sa tvorí veľa vlkov - napr. po namrznutí časť z nich odstránime včasným vylomením a časť premeníme na obrastové konáriky (zaštipovaním) alebo nimi nahradíme chýbajúce časti konárov. Výhodou hrušiek je výborná regeneračná schopnosť, a preto môžeme zmladzovať i do staršieho dreva, a to i staré stromy (70 ročné).
Zákrpok a štíhle vreteno
Kedysi boli u nás jedným z najrozšírenejších ovocných druhov. Dnes sa opäť stávajú populárnymi a nájdeme ich dokonca aj vo vyššie položených regiónoch. Umožňujú to nové odrody, ale aj efektívnejšie pestovateľské tvary. Tie v súčasnosti vychádzajú z jednoduchej zásady – znižovanie výšky koruny na úkor kmeňa. Výhodou je lepší kontakt so stromom, čím sa uľahčuje jeho rez a tvarovanie, ale i ochrana proti chorobám a škodcom. V neposlednom rade je pohodlnejší aj zber. Takmer celý strom totiž máme takpovediac „na dosah ruky“ rovno zo zeme. Výhody sú teda jednoznačné.
Ako však znížime výšku koruny? Odpoveď je jednoduchá – použitím slabo rastúcich podpníkov. V súčasnosti môžeme hrušky pestovať v celkovej výške do 2,5 – 3 m a prevažnú väčšinu prác urobiť zo zeme. Takáto výška nám navyše umožní mať celý strom pod kontrolou. Výsledkom sú nielen nádherné, kvalitné a zdravé plody, ale aj úspora miesta. Vďaka tomu môžeme vysadiť väčší počet odrôd. Najčastejšie používanými slabo rastúcimi podpníkmi sú duly. V škôlkach si vyberáme stromčeky, ktoré majú označenie podpníka dula MA alebo dula MC. Podpník dula MA má o niečo silnejší rast ako dula MC. V porovnaní s hruškovou plánkou oslabuje rast o 30 – 50 %. Dula MC má najslabší rast spomedzi hruškových podpníkov bežne dostupných v našich škôlkach. V porovnaní s plánkou oslabuje rast o 40 – 65 %. Ak by sme však chceli mať vo svojej záhrade vzrastnejší strom, k dispozícii sú aj odrody na hruškových semenáčoch. Vhodný tvar do záhradiek i menších výsadieb sú stromčeky v tvare zákrpkov, teda také, ktorých kmeň dosahuje výšku 60 – 80 cm. Môžeme ich pestovať samostatne alebo v pásovej výsadbe. Vzdialenosť medzi stromčekmi v rade volíme podľa vzrastnosti podpníka. Pri dulových typoch je to 4,5 – 5 m, pri semenáči 6 m. Vzdialenosť medzi radmi sa pohybuje od 3 až 3,5 m (dula) až po 5 m (semenáč). Celková výška stromčeka by nemala presiahnuť 3 m (dula) a 5 m (semenáč).
ZÁKRPOK
Tvarovanie
Celkový tvar stromčeka by mal byť pyramidálny, no koruna by mala byť oválna. Preto formujeme jedno výrazné spodné poschodie tvorené štyrmi až piatimi kostrovými konármi. Ďalej môžeme na stredníku vypestovať tenšie polokostrové konáre nesúce rodivý obrast, nemali by však dosahovať hrúbku ani dĺžku kostrových konárov.
Výchovný rez ukončíme v 4. až 5. roku po výsadbe a strom vstúpi do plnej rodivosti približne v šiestom roku života. So zmladzovacím rezom začíname približne v 18. roku. Životnosť stromčekov je totiž v porovnaní s tvarom štíhle vreteno oveľa dlhšia.
Pravidelný rez
Podmienkou kvalitnej úrody je presvetlenie koruny. Iba v presvetlených častiach dochádza k optimálnemu zakladaniu kvetných pukov a dôkladnému vyzretiu plodov. Je dôležité rezať aj konáre znútra koruny a prednostne odstraňovať zahusťujúce a poškodené konáre práve z tejto časti. Často sa zanedbávajú letné rezy.
V polovici až na konci júna odstraňujeme kolmo rastúce letorasty, najlepšie ručným vylamovaním. Ponechávame viac-menej horizontálne rastúce, ktoré budú základom na zakladanie kvetných pukov. V zimnom období sa nesmieme báť odstraňovania hrubších konárov rezom na konárový krúžok.
ŠTÍHLE VRETENO
Pestovanie štíhleho vretena hrušiek sa neodlišuje od pestovania štíhleho vretena jabloní ani od rezu v ďalších rokoch. Dôležité je však vziať do úvahy fakt, že hrušky majú veľmi silnú apikálnu dominanciu, to znamená, že letorasty majú tendenciu rásť vzpriamene, čo spôsobuje problémy pri tvarovaní. Od prvého roka je preto veľmi dôležité, aby sme ich donútili k horizontálnemu rastu. Je to možné ohýbaním a vyväzovaním alebo dvojstupňovým sektorovým rezom.
Tvarovanie a rez
Pri ohýbaní dbáme, aby ohnutý letorast nevytvoril oblúk, ale smeroval približne horizontálne, mierne nad rovinou. Princíp dvojstupňového sektorového rezu spočíva v zimnom reze na vnútorný púčik a v následnom reze v lete alebo nasledujúcu zimu toho letorastu, ktorý z neho vyrástol, rezom na púčik smerujúci von z koruny. Dĺžka rezu na vnútorný púčik závisí od celkovej dĺžky letorastu, ale všeobecne na účely výchovného rezu je to asi 15 – 20 cm od bázy.
Ďalšia starostlivosť
Zvláštnosťou hrušiek je veľkosť a hmotnosť ich plodov, ktorá v priebehu vegetácie rapídne narastá. Najmä pri mladých stromčekoch môže spôsobiť neželanú tvorbu oblúkov, zabrzdenie rastu, ale aj zlomenie mladého rodiaceho konárika.
Veľmi dôležitá je preto prebierka plodov približne v polovici júna. Na 20 cm dĺžky konárika ponechávame vždy iba jeden plod. Pri vretenách v plnej rodivosti, čo býva od štvrtého roka po výsadbe, možno stromček zaťažiť viac. Celkový počet plodov na stromček štíhleho vretena by však nemal prekročiť sto.
Ktorá hruška je tá naj? Aj samotní šľachtitelia ťažko hľadajú odpoveď na otázku, aká je najvhodnejšia hruška do záhradky. V každom období je niektorá hruška najlepšia, iná je prezretá, prípadne nezrelá a ďalšie ešte len v dobrých skladoch dozrievajú do vynikajúcej chuti. Z jesenných odporúčame do menších záhrad ‘Nitru’ a zimnú ‘Bohemicu’. Kto má viac miesta, tak vianočnú odrodu ‘Dicolor’ pre výborné chuťové vlastnosti, pre tvar štíhle vreteno odrodu ‘Dekora’ a pre výbornú šťavnatú dužinu odrodu ‘Jana’.