Choroby jadrovín - OVOCINÁRSTVO

Múčnatka jabloní

Múčnatka jablone - spôsobuje ju patogén - Podosphaera leucotricha - anamorfa: Oidium farinosum - ide o múčnatý povlak tvorený hustou spleťou povrchového mycélia s konídiami. Hostiteľské rastliny sú jabloň, hruška, dula a mišpuľa. Symptómy - na jar krátko po vypučaní sa objavia príznaky napadnutia po primárnej infekcii z púčikov, kde prezimuje patogén vo forme mycélia. Z napadnutých púčikov listy predčasne rašia a sú rozstrapatené. Listy na oboch stranách majú biely múčnatý povlak. Konídie mycélia klíčia pri teplotách 4-32 °C, s optimom 18-24 °C. Stačí im vysoká relatívna vlhkosť vzduchu na výkličenie, nepotrebujú vodu. Napadnuté listy sú deformované a stáčajú sa smerom hore, neskoršie vädnú a zasychajú. Múčnaté povlaky sa objavia aj na mladých vetvičkách, ktoré zaostávajú v raste a sú deformované. Letorasty sa sfarbia, majú belavú až striebristú farbu a v korune stromov sú vyditeľné aj cez vegetačný kľud. Napadnuté letorasty potom postupne usýchajú. Patogén napáda aj kvety.Tie neskoršie usychajú a opadnú.

Väčšina sekundárnych infekcii sa uskutoční v máji a začiatkom júna pri vyšších teplotách väčšinou nad dvadsať stupňov. Konídie klíčia nad 10 `C, optimum pre klíčenie je 15 `C pri relatívnej vlhkosti aspoň 40 %. Chladno a vlhko šírenie múčnatky jabloňovej takmer zastavuje. Inkubačná doba je asi 7 dní.
Múčnatka jablone je popri chrastavitosti jablone najnebezpečnejšou chorobou jabloní. V dôsledku vädnutia napadnutých časti stromy spomaľujú rast a sú náchylné k vymŕzaniu. Mladé napadnuté plody väčšinou opadávajú pri prvej redukcii násady v júni. Redukcia úrody býva 20-40%, ale môže byť aj viac.
Metódy ochrany - Z preventívnych opatrení sa odporúča pestovať odolnejšie odrody. Tiež je potrebné odstraňovať napadnuté výhonky, alebo už výhonky s napadnutými púčikmi. Tieto opatrenia redukujú ale neodstraňujú úplne zdroje infekcie. V súčasnosti sa uplatňuje chemická ochrana. Používame fungicídne prípravky s rôznymi účinnými látkami. Vzhľadom k možnému vzniku rezistencie patogéna je nutné striedať prípravky s rôznými účinnými látkami so systémovým a kontaktným účinkom.. Prvé chem. ošetrenie sa robí pred kvitnutím, ďalšie hneď po odkvitnutí a podľa rastu letorastov a infekčného tlaku choroby sa ďalšie ošetrenia robia podľa potreby v 7-14 dňových intervaloch približne do polovice júla.
Prvý postrek - tesne pred kvitnutím vo fenofáze zelený - rúžový púčik , - kontaktným prípravkom - Discus, systémovým - Clarinet-20 SC. Druhý postrek - tesne pred samotným kvitnutím systémovým prípravkom Topas C 50 WP, alebo kontaktným prípravkom Discus. Tretí postrek - o šesť až osem dní, bezohľadu na priebeh kvitnutia mimo náletu včiel, najneskôr po ukončení kvitnutia- Topas C 50 WP, Baycor 25 WP, Rubigan 12 EC, Vectra 10 EC, Systhane 12 EC... Štvrtý postrek - po úplnom odkvitnutí - Saprol, Score 250 EC, Score Top 20 WG. V ďaľších ošetreniach od polovice júna prechádzame k prípravkom kontaktným s preventívnym účinkom - Karathane LC, a k sírnatým prípravkom- Kumulus WG, Sulikol K, Thiovit. Posledný postrek, po ukončení vegetatívneho rastu, asi koncom júla, má zabraniť infekcii terminálnych pukov.
Ak pestujete odrody jabloní náchylné na múčnatku, musíte začať s preventívnymi postrekmi – podobne ako proti chrastavitosti – najneskôr tesne pred kvitnutím stromov. Tu však chemickú ochranu kombinujte s mechanickým odstraňovaním napadnutých listových ružíc a koncov výhonkov. Druhý postrek urobte ihneď po odkvitnutí, tretí o 10 až 14 dní neskôr. Prípravky proti múčnatke: Domark 10 EC, Karathane LC, Kumulus WG, Sulikol K, Thiovit, Topas 100 EC. Prípravky proti múčnatke a chrastavitosti: Discus, Punch 10 EW, Rubigan 12 EC, Systhane 12 EC, Talent, Trifmine 30 WP, Zato 50 WG.

Chrastavitosť jabloní

Patogén: - Venturia inaequalis, konídiové štádium Fusicladium dentriticum. Hostiteľské rastliny - jabloň; symptómy - patogén napáda listy, kvety, plody a výnimočne letorasty. Prvé symptómy sa tvoria na spodnej strane listu v podobe tmavých škvŕn, ktoré sa často prehliadnú. Postupne sa na vrchnej strane listu objaví zamatovohnedý povlak, dobre vyditeľný pri šikmom pohľade na list proti svetlu. Neskôr sa na listoch objavia ostro ohraničené, oválne, hnedočierne, 3-6 mm veľké škvrny. Stred škvrny, v ktorom mycélium postupne odumiera sa vydúva. Napadnuté listy postupne hnednú, usychajú a predčasne opadávajú. Podobné škvrny sa tvoria aj na kvetoch. Na plodoch sa od začiatku júna objavujú malé, tmavo zafarbené škvrny. V dôsledku nerovnomerného rastu napadnutých a zdravých pletív dochádza k deformáciám a praskaniu plodov. Napadnutie letorastov sa prejavuje na pokožke svetlými škvrnami a prasklinami.
Epidemiológia: - patogén prezimuje na spadnutých listoch, ktoré sú napadnuté. Chladné počasie po opadnutí listov, snehová pokrývka v zime a vlhké počasie na jar podporujú tvorbu plodníc. Ich vývin býva ukončený koncom februára. Askospóry dozrievajú pred pučaním púčikov. Počas dažďov sú hydromechanický vystreľované z vreciek a uvoľňujú sa v závislosti od počasia do konca mája až júna. Askospóry sú unášané hlavne vzdušnými prúdmi, ale aj vodou na listy jablone, kde spôsobujú primárnu infekciu. 90-95 percent askospór sa uvoľní od fázy ružového púčika do obdobia dva týždne po odkvete. Infekcie môžu vzniknúť v rozmedzí teplôt 0,5-30 °C. Optimálne podmienky pre vznik infekcie sú teploty od 17 do 24 °C a dlhotrvajúce, minimálne 9 hodinové ovlhčenie listov. Askospóry sú schopné vyklíčiť len v kvapke vody. Prvá vlna infekcií býva od mája do konca júna a druhá vlna nastáva spravidla ku koncu leta pri častejších zrážkach. Choroba je považovaná za najzhubnejšiu mykózu jabloní. Škodlivosť choroby spočíva v poškodení asimilačného aparátu a najmä plodov, ktoré nedosahujú potrebnú veľkosť.

Chrastavitosť hrušiek

Patogén: - Venturia pirina, hostiteľské rastliny - hrušky; je príbuzná predchádzajúcej chorobe. Napadá staršie i mladšie vetvičky hrušiek, ktorých kôra popraská a zdrsní. Škvrny sa tvoria najviac na rube listov. Škody na plodoch bývajú väčšie, než u jabloní. Plody sú rozpraskané a znetvorené. Huba prezimuje na opadaných listoch alebo v kôre stromu. Napadnuté vetvičky fyzicky odstránime.
Metódy ochrany - preventívne opatrenia - mechanické odstraňovanie napadnútych listov a vetvičiek. Účinnú ochranu proti infekciám spôsobených askospórami a konídiami poskytujú zatiaľ len fungicídy. Ochranu je možné vykonávať preventívne alebo kuratívne na základe sledovania priebehu infekcií. Pri preventívnej ochrane ošetrujeme priebežne počas celej doby nebezpečenstva vzniku infekcií/od fázy myšieho uška až zeleného púčika/, podľa lokality a podmienok, v intervaloch 7-14 dní. Uprednostňujú sa kontaktné fungicídy. Pri kuratívnej ochrane sa prvý postrek vykonáva na jar po vypučaní , ak sú zrelé askospóry a všetky ostatné postreky sa riadia podľa signalizácie na základe priebehu počasia. Na základe sledovania dížky ovlhčenia listov a teploty je možné robiť usmernenú ochranu kuratívne pôsobiacími fungicídmi, ktoré učinkujú aj 24 až 96 hodín po infekcii. Ošetrovanie sa aj kombinuje.
Postrek - tesne pred kvitnutím - Euparen Multi, Dithane M 45, Novozir MN 80, Discus (aj proti múčnatke). Pri odkvitaní, alebo tesne po odkvitnutí - Baycor 25 WP (aj proti múčnatke), Hattrick, Chorus 75 WG, Score 250 EC , Rubigan 12 EC (aj proti múčnatke), Zato 50 WG (aj proti múčnatke). Za daždivého počasia pokračujeme v ošetrovaní v 10-14 dňových intervaloch až do júla. Prípravky treba kombinovať, striedať aby sa zamedzilo vzniku rezistentných kmeňov huby.
Posledné ošetrenie jadrovín proti chrastavitosti. V prípade daždivého počasia sa odporúča koncom augusta alebo začiatkom septembra urobiť ešte jedno ošetrenie zimných odrôd jabloní a hrušiek proti chrastavitosti. Toto ošetrenie je zvlášť dôležité pri hruškách, lebo vzniknuté chrastičky často osídľuje huba Trichothecium roseum. Na povrchu chrastičiek vytvára ružovkastý hubový povlak a spôsobuje odporne horkú chuť dužiny, ktorá je úplne znehodnotená a nekonzumovateľná. Na toto ošetrenie vyberáme prípravky s kratšou čakacou lehotou.

Bakteriálna spála jadrovín - Erwinia amylovora

Listy počas niekoľkých hodín hnednú až černejú a zvinujú sa. Napadnuté kvety a listy ostávajú visieť na strome. Letorasty vodnatejú, neskôr menia farbu na hnedú až čiernu, usychajú, scvrkávajú sa. Vrcholy letorastov vädnú a hákovito sa ohýbajú. Infikované plôdiky sú vodnaté, svetlohnedé až čierne. Na koniec usychajú a scvrkávajú sa. Ostávajú visieť na strome. Ku infekcii sú náchylné mladé, nezrelé plody. Pri niektorých odrodách jabloní sa infekcia prejaví až v neskoršej fáze vývoja plodov. Ložiská spály na kmeni (rozlične veľké plochy chorého korkového pletiva) môžu dosiahnuť veľkosť niekoľkých decimetrov. Ak tieto lézie obkolesia celý konár, alebo kmeň, nasleduje odumretie celého konára, alebo stromu. Ak sú príčinou rozsiahleho odumierania v korune stromov nekrózy obopínajúce konáre, bývajú zoschnuté listy zvyčajne svetlejšie a opadávajú, v porovnaní z listami ktoré sú priamo infikované spálou. Lézie ktoré sú aktívne majú vodnatý vzhľad, povrch je lesklý, hladký, na povrchu sa môže objavovať sliz. Okraje nie sú ostro ohraničené, niekedy sú vyvýšené. Neskôr, keď sa množenie a šírenie baktérie zastaví, napadnuté korkové pletivo sa scvrkáva, je vpadnuté, na rozhraní so zdravým pletivom vznikajú praskliny. V prípade hrušky, duly a hlohu (do určitej miery) je typické, že napadnuté konáriky sú červenohnedé, zatiaľ čo pri skalníku a ostatných hostiteľských druhoch sú skôr svetlohnedé. Červenohnedé sfarbenie sa pri nich neobjavuje, alebo je menej nápadné. Typickým príznakom spály na letorastoch hlohyne (Pyracantha) a skalníka sú hnedočervené čepele listov s tmavými žilkami.

Obr. Bakteriálna spála jadrovín (Erwinia amylovora)

Príznaky (http://www.uksup.sk/download/diagnostika/spala_jadrovin_upravena.pdf):

• Na kvetoch – odumieranie jednotlivých kvetov alebo celých súkvetí, ktoré hnednú alebo červenejú, ale neopadávajú. Na kvetných stopkách vidno kvapôčky baktériového slizu.
  

• Na listoch – výrazné nekrózy listovej čepele, sú akoby „spálené“, neopadávajú.
  

• Na plodoch – na mladých plodoch a stopkách vidno kvapôčky baktériového slizu, infekcie starších plodov majú výrazné tmavohnedé alebo hnedočervené lemy.
  

• Na konároch – najmladšie pletivá – jednoročné výhonky sú typicky hákovito ohnuté (tvar pastierskej palice), kôra a kmeň starších konárov pozdĺžne praská a vyteká z nich baktériový sliz. Na konároch okolo listov, ale aj v miestach rozkonárovania sa tvoria „zimné ložiská“ baktérií, tzv. lézie.
  

• Na koreňovom krčku a koreňoch – choroba sa prejavuje načervenalým sfarbením dreva. Baktériový sliz v suchších klimatických podmienkach zasychá a na mladých výhonkoch, prípadne plodoch sa tvoria baktériové povrazce.
  

Dokumentáciu príznakov ochorenia a zameniteľnosti s inými ochoreniami a poškodeniami je možné nájsť aj na: http://www.uksup.sk/download/diagnostika/spala_jadrovin_priznaky.pdf http://www.uksup.sk/download/diagnostika/spala_jadrovin_porovnanie_priznakov_upravene .pdf
Hostiteľské rastliny: - ovocné druhy: jabloň (Malus spp.), hruška (Pyrus spp.), dula (Cydonia spp.), mišpuľa (Mispulus sp.), jarabina (Sorbus sp.); o  okrasné druhy: hlohy (Crataegus spp.), skalníky (Cotoneaster spp.), hlohyne (Phyracantha spp.), dulovec (Chaenomeles spp.), muchovník (Amelanchier spp.), Stranvaesia sp.
Spôsob prenosu a šírenia: Rozširovanie baktérií spály jadrovín je možné viacerými cestami. Na krátke vzdialenosti do 100 m sa baktérie rozširujú pomocou vetra, dažďových kvapiek, pričom osídľujú najmä poranené časti rastlín; do 5000 m pomocou hmyzu, najmä opeľovačov, pričom spôsobujú najmä primárne infekcie na kvetoch; dlhšie vzdialenosti nad 5000 m baktérie prekonávajú prilepené na vtáčích nohách. Významne napomáha rozširovaniu baktérií svojou činnosťou človek, najmä nekontrolovaným dovozom hostiteľských druhov spály a produkciou množiteľského materiálu, ktoré sú latentne infikované alebo majú nedetekované lézie.

 
Obr. Bakteriálna spála jadrovín (Erwinia amylovora)

Škody: Spála spôsobuje na hostiteľoch významné škody a neznižuje iba výnos, ale je mimoriadne nebezpečná pre rastliny samotné. Pri náchylných hostiteľoch sa infekcia šíri vo vnútri stromu veľmi rýchlo a silne infikované stromy nemôžu byť zachránené ani drastickým rezom vykonaným bezprostredne po infekcii a v krátkom čase hynú.
Ochrana: V ochrane proti spále sa odporúča kombinovať použitie chemických prípravkov so sanitárnymi opatreniami, rezom, eradikáciou, výživou a použitím rezistentných alebo tolerantných odrôd. Pre zabezpečenie účelnej a ekonomickej ochrany boli vyvinuté predpovedné systémy založené hlavne na meteorologických údajoch. Perspektívnym postupom je aj použitie niektorých antibiotík alebo biologických prípravkov na ochranu proti ochoreniu.
Biologická ochrana: Proti spále jadrovín bol pre rok 2009 na výnimku povolený prípravok Blossom Protect. Mechanizmus jeho účinku je založený na pôsobení huby Aureobassidium pullulans, ktorá po aplikácii do kvetov pôsobí antagonisticky proti baktériám Erwinia amylovora. Na zabránenie rozširovania baktérie spály jadrovín bolo Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym vydané aj opatrenie č. j. OOR/310/2009 http://www.uksup.sk/download/ochrana_rast/20090402_Opatrenie_Erwinia_amylovora.pdf.  V prípade podozrenia na výskyt spály jadrovín odporúčame pestovateľom hostiteľských rastlín, aby kontaktovali príslušných fytoinšpektorov vo svojom regióne a požiadali ich o posúdenie zdravotného stavu rastlín, prípadne o odber vzorky na diagnostiku tohto závažného ochorenia.

Hrdza hrušková

Väčšina pestovateľov hrušiek dobre pozná nápadné, niekoľko milimetrov veľké oranžovočervené škvrny na vrchnej strane listov hrušiek spôsobené hrdzou hruškovou. Naopak iba niektorí našli a videli príznaky hrdze hruškovej na konároch borievok, ktoré záhradkári poznajú aj pod názvami chvojka alebo jalovec.
Ochorenie spôsobuje huba Gymnosporangium sabinae, ktorá má zložitý vývinový cyklus. Jej zimnými hostiteľmi sú borievky, predovšetkým borievka netatová (Juniperus sabina) a borievka čínska (Juniperus chinensis), ktoré bežne nájdeme v záhradách i na verejných priestranstvách. Naša domáca borievka obyčajná (Juniperus communis) nie je hostiteľom hrdze hruškovej. Určovanie jednotlivých druhov borievok nie je jednoduché a navyše pre podobný vzhľad sa často zamieňajú aj s tujami. Najjednoduchšie ich rozlíšime podľa plodov.

Príznaky a vývinový cyklus. Na konároch borievok sa vytvárajú ložiská veľké 5 až 10 cm, ktoré sú za vlhka obalené rôsolovitou hmotou. V týchto ložiskách sa tvoria takzvané zimné výtrusy, ktoré sa v apríli a máji dostávajú do ovzdušia a ak dopadnú na ovlhčené listy hrušiek, vyklíčia a o niekoľko týždňov sa na líci listov objavia oranžové alebo karmínovočervené škvrny s plodničkami v podobe tmavých bodiek. V druhej polovici vegetácie sa v mieste týchto škvŕn na spodnej strane listov hrušiek pletivá najprv zduria a neskôr sa v nich objaví ecídiové štádium huby vo forme výrastkov. Z nich sa uvoľňujú spóry, ktoré môžu nakaziť konáre borievok, a tým sa celý vývinový cyklus huby uzatvára.
Čo je rozhodujúce na vznik infekcie. Intenzita výskytu hrdze hruškovej na listoch hrušiek z roka na rok kolíše. Prvým predpokladom vzniku infekcie je prítomnosť napadnutej borievky. Čím je bližšie k pestovaným hruškám, tým väčší počet škvŕn sa môže na listoch hrušiek vytvoriť. Druhým predpokladom sú časté zrážky v apríli a v máji, keď sa uvoľňujú zimné výtrusy z chorých borievok, pretože spóry vyklíčia len vtedy, ak sú listy hrušiek ovlhčené.
Škodlivosť . Na borievkach spôsobuje postupné odumieranie napadnutých konárov, čo môže trvať niekoľko rokov. Dovtedy však každoročne produkujú spomínané zimné výtrusy a nemusia sa znova nakaziť ako listy hrušiek. Ochorenie na hruškách znižuje asimilačnú plochu, aj to len za predpokladu, že všetky listy sú nakazené a na každom liste sa nachádza niekoľko škvŕn. Citeľnejšie môžu byť poškodené iba mladé stromčeky vysadené v tesnej blízkosti napadnutých borievok. Pri ojedinelom výskyte škvŕn na listoch starších hrušiek je škodlivosť hrdze zanedbateľná a v tomto prípade môžeme hovoriť len o chybe krásy.
Je potrebná likvidácia napadnutého lístia? Ak vychádzame z toho, že z výrastkov na spodnej strane listov hrušiek sa uvoľňujú spóry už od konca augusta, pričom napadnuté listy hrušiek zostávajú na stromoch až do konca vegetácie, je to veľmi dlhé obdobie na to, aby došlo k opakovaným nákazám borievok vysadených v blízkosti hrušiek. To znamená, že keď ich aj v novembri po opade pohrabeme a spálime, už vyprodukovali toľko spór, že mohli nakaziť všetky okolité hostiteľské druhy borievok. Preto opadané lístie môžeme bez obáv dať do kompostu, kde sa rozloží aj s ložiskami hrdze hruškovej.
Proti hrdzi hruškovej sa síce hrušky pravidelne neošetrujú, v miestach jej pravidelného výskytu a za daždivého počasia však môžete proti nej zasiahnuť po odkvitnutí hrušiek a o dva týždne neskôr. Použite prípravky určené proti chrastavitosti, napríklad Baycor, Dithane, Novozir alebo Polyram.

Hnednutie dužiny jabĺk (Hnedá dužina jabĺk)

Najviac sú postihnuté veľké plody. Hnednutie dužiny je fyziologická porucha jabĺk a súvisí predovšetkým s extrémnym priebehom počasia. Najčastejšie vzniká vtedy, ak v letných mesiacoch stromy trpia suchom a krátko pred zberom dostanú väčšie množstvo zrážok alebo ich výdatne zavlažíme. Po náhlom prívode väčšieho množstva vody plody rýchlo narastú, majú však redšiu dužinu. Hnednutie dužiny môžeme obmedziť jednak pravidelným zavlažovaním stromov v prvej polovici vegetácie a jednak včasným zberom a správnym skladovaním plodov (pri nižších teplotách!). Keďže táto porucha postihuje predovšetkým väčšie jablká, treba ich prednostne skonzumovať alebo spracovať.

Jonathanová škvrnitosť

V prípade ‘Jonathanu’ ide o špecifickú odrodovú reakciu, ktorú nazývame jonathanová škvrnitosť. Vzniká za podobných podmienok ako pehovitosť jabĺk. Hlavnú úlohu teda aj tu zohráva nedostatok prístupného vápnika v pôde a sucho v období intenzívneho rastu plodov, preto aj v tomto prípade pomôže harmonická výživa, pravidelné zavlažovanie stromov v období sucha a v júli až septembri opakované postreky stromov v dvojtýždňových intervaloch listovými hnojivami s vyšším obsahom vápnika.


Fyziologická škvrnitosť jablone - pehovitosť jablone

Príčinou poruchy je nedostatok vápnika (Ca) v pôde, alebo v pletivách rastliny. Nedostatok vápnika sa na plodoch prejavuje v podobe hnedastých škvŕn, vpadnutých do plodu. Farebnosť škvŕn záleží od sfarbenia plodu. Napadnuté plody majú horkastú chuť, preto tejto fyziologickej poruche môžme hovoriť aj horká pehovitosť jablone. Spravidla sa škvrny objavujú na plodoch ešte na strome. Môže sa však stať, že plod je pred zberom zdanlivo čistý a pehovitosť sa objaví až v sklade.
Na vzniku tejto fyziologickej poruchy sa podiela viacero faktorov. Môže to byť nedostatok pôdnej vlahy v súčinnosti s vysokou teplotou a nízkou vlhkosťou vzduchu, prebytok dusíka a nedostatok draslíka v pôde. Ale dôležitým je hlavne nedostatok vápnika v plodoch. Výskyt pehovitosti jabĺk je hlavne na veľkých a nedozretých plodoch, na plodoch slaborodiacích, alebo silno zrezaných stromoch. V skladoch sa pehovitosť prejaví hlavne pri vyššej teplote a nižšej vlhkosti vzduchu.
Ochrana: spočíva hlavne vo vyrovnanej výžive všetkými prvkami. Predovšetkým škodí prehnojovanie dusíkom. Dusík podporuje rast rastliny a obmedzuje pohyb vápnika v rastlinných pletivách. Najvhodnejší je liadok vápenatý, lebo nitrátový dusík nebrzdí príjem vápnika koreňmi. A naopak amoniakalný dusík brzdí príjem vápnika koreňmi. Po prirodzenom opade plodov začíname hnojenie stromov prípravkami z vyšším obsahom vápnika priamo na list- plod. Od augusta pokračujeme z prihnojovaním na list a plod v 10-14 dňových intervaloch.

Čierna hniloba jabĺk a hrušiek - choroba na uskladnenom ovocí.

Spôsobuje ju huba Monilia fructigena, ktorú poznáme ako pôvodcu moníliovej hniloby jabĺk aj hrušiek. Vyznačuje sa tvorbou charakteristických, koncentricky usporiadaných sivohnedých vankúšikov na povrchu plodov. V skladoch sa však opísané vankúšiky netvoria predovšetkým pre nedostatok svetla. O hubách rodu Monilia treba vedieť, že zdravé ovocie neinfikujú, veľmi ľahko však prenikajú do plodov poškodených hmyzom (predovšetkým obaľovačmi), alebo mechanicky (napr. krupobitím). Preto proti moníliovej hnilobe ovocia bojujeme nepriamo, predovšetkým dobre načasovanými postrekmi proti pôvodcom červivosti. Druhým veľmi dôležitým preventívnym opatrením je sústavné zbieranie hnilého ovocia a jeho okamžité zakopanie hlboko do pôdy, aby sa spóry huby z vankúšikov vytvorených na povrchu plodov nedostávali do ovzdušia, pretože mikroskopicky drobné spóry sú unášané vetrom aj na väčšie vzdialenosti a pokiaľ dopadnú na poškodené ovocie, v prítomnosti vody vyklíčia a spôsobia známu hnilobu.

Moníliová hniloba ovocia

V závislosti od priebehu počasia sa každý rok stretávame s moníliovou hnilobou ovocia. Preto proti nej mnohí záhradkári chcú ošetrovať ovocné stromy fungicídmi (prípravkami proti hubovým chorobám). Výskyt moníliovej hniloby však súvisí s poškodením povrchu plodov. Toto poškodenie môže spôsobiť krupobitie, ale najčastejšou vstupnou bránou pre spóry huby Monilia sú požerky húseníc obaľovačov spôsobujúcich červivosť plodov jednotlivých ovocných druhov. Preto musíme bojovať proti tejto červivosti. Ak plody nebudú poškodené, nepodľahnú ani moníliovej hnilobe.
Najčastejšími pôvodcami hniloby ovocia sú huby rodu Monilia. Hnilobu jadrového ovocia spôsobuje Monilia fructigena, kôstkového ovocia Monilia laxa, ktorá okrem plodov infikuje v jarných mesiacoch aj kvety a výhonky višní, marhúľ a sliviek a vyvoláva známe moníliové usychanie kvetov a výhonkov. O hubách rodu Monilia treba vedieť, že zdravé ovocie neinfikujú, veľmi ľahko však prenikajú do plodov poškodených hmyzom (predovšetkým obaľovačmi), alebo mechanicky (napr. krupobitím). Preto proti moníliovej hnilobe ovocia bojujeme nepriamo, predovšetkým dobre načasovanými postrekmi proti pôvodcom červivosti. Druhým veľmi dôležitým preventívnym opatrením je sústavné zbieranie hnilého ovocia a jeho okamžité zakopanie hlboko do pôdy, aby sa spóry huby z vankúšikov vytvorených na povrchu plodov nedostávali do ovzdušia, pretože mikroskopicky drobné spóry sú unášané vetrom aj na väčšie vzdialenosti a pokiaľ dopadnú na poškodené ovocie, v prítomnosti vody vyklíčia a spôsobia známu hnilobu. Okrem toho je potrebné najneskôr pri jarnom reze odstrániť z ovocných stromov infikované zoschnuté ovocie - tzv. moníliové múmie, ktoré sú zdrojom infekcie najmä v jarnom období.

Vírusová mozaika jablone

Patrí medzi pomerne rozšírené a známe ochorenia jabloní, pretože sa prejavuje nápadnými príznakmi buď vo forme nepravidelného žltnutia žiliek listov alebo v podobe drobných krémovožltých nepravidelne roztrúsených škvŕn (obr). Postihnuté časti listov neskôr zhnednú a odumierajú. Na vírusovú mozaiku sú niektoré odrody jabloní veľmi citlivé (napr. Lord Lambourne, Jonathan, Jonared, Jonagold, Golden Delicious, Goldspur, Dukát, Rubín), iné sú proti nej pomerne odolné (napr. Spartan, Priesvitné letné, Mac Intosh). Na rozdiel od iných vírusov, mozaiku jablone neprenášajú vošky. Šíri sa predovšetkým chorým množiteľským materiálom (očká, vrúble) a hotovými výpestkami. Postihnuté citlivé odrody zvyčajne slabšie rastú a dávajú menej kvalitnú a nižšiu úrodu. Vírusová mozaika jablone sa v praxi často zamieňa s chlorózou vyvolanou nedostatkom prístupného železa (obr. 3). Pri chloróze sú postihnuté predovšetkým listy na koncoch mladých výhonkov. Žltnutie listov je pri chloróze pravidelné a na rozdiel od vírusovej mozaiky je žilnatina zelená.
Možnosti ochrany: Nové výsadby jabloní treba zakladať zo zdravých výpestkov pochádzajúcih z testovaného množiteľského materiálu. Z chorých stromov sa nesmú brať očká a vrúble. Stromy, ktoré sú mozaikou silno postihnuté a dávajú menej kvalitné ovocie, treba prevrúbľovať alebo zlikvidovať.

Sklovitosť jabĺk

Obr. Sklovitosť jabĺk

Aj sklovitosť jabĺk je fyziologickou chorobou a na plodoch sa prejavuje často už pred zberom. Väčšinou začína okolo jadrovníka, no niekedy prenikne až pod šupku plodov vo forme tmavozelených olejových škvŕn (obr. 2). Ak sklovité jablká rozkrojíme, kvapká z nich voda, ktorá sa dostala do medzibunkových priestorov. Vznik sklovitosti podporujú veľké výkyvy teploty medzi dňom a nocou koncom leta, ako aj neskorý zber jabĺk. Keďže nepostihuje všetky odrody, je aj odrodovou vlastnosťou. Najčastejšie sa vyskytuje na odrodách Clivia, Dukát, Coxova reneta, Starking, Ontario a Gloster.
Ochrana: Včasný zber plodov a harmonická výživa stromov.

Chloróza ovocných drevín a viniča

Obr. Chloróza - príznaky na listoch

Na pôdach bohatých na vápnik sa často stretávame s chlorózou ovocných drevín a viniča. Vápnik totiž brzdí prijateľnosť železa, ktorého nedostatok spôsobuje chlorotické sfarbenie listov citlivých ovocných druhov. Chýbajúce železo dodávame ras-tlinám hnojivami s vyšším obsahom železa. Pred vypučaním ovocných drevín ich aplikujeme do pôdy, v jarných mesiacoch, keď už majú vyvinutú dostatočne veľkú listovú plochu, vo forme opakovaných postrekov v dvojtýždňových intervaloch. Hnojivá: Ferrovit, Florasin, Lignovit Fe.

OCHRANNÉ OPATRENIA proti chorobám  všeobecne

1. Proti chrastavitosti     

• po zbere ovocia spáliť spadnuté lístie (ak je choré, v opačnom prípade sa lístie dá skompostovať)
  

• na jeseň (prezimujúce askospóry) pohrabať, nie kompostovať
  

• udržiavať rezom vzdušnejšie (riedke) koruny
  

• podľa sily výskytu choroby urobiť chemický postrek, pričom prípravky každoročne striedame
  

• pestovať rezistentné odrody
  

2. Proti múčnatke     

• po zbere ovocia spáliť spadnuté lístie (ak je choré, v opačnom prípade sa lístie dá skompostovať)
  

• na jeseň (prezimujúce askospóry) pohrabať, nie kompostovať
  

• udržiavať rezom vzdušnejšie (riedke) koruny
  

• podľa sily výskytu choroby urobiť chemický postrek, pričom prípravky každoročne striedame
  

• pestovať rezistentné odrody
  

• viditeľné ochorenie na šupinatých pukoch v čase vegetačného pokoja ošetriť spätným rezom
  

• mechanicky odstraňovať každý jeden výskyt chorých (napadnutých) častí rastlín
  

• používať fungicídne prípravky s rôznymi účinnými látkami
  

• pri silnom výskyte používať chemické prípravky na báze lecitínu
  

• vzhľadom na možný vznik rezistencie patogénu s rôznymi účinnými látkami a so systémovým a kontaktným účinkom
  

Chemické prípravky   
- proti chrastavitosti:

• Baycor, Delan, Efuzin, Euparen Multi, Folpan, Mancosan, Merpan, Mythos, Polyram, Punch, Shavit, Tercel
  

- proti múčnatke:

• Domark, Karathane, Kumulus, Punch, Sulikol, Thiovit
  

- proti chrastavitosti a múčnatke:

• Anvil, Captan, Clarinet, Discus, Dithane, Chorus, Novozir, Trifmine, Vectra, Syllit, Systhane, Talent, Topas, Zato
  

Rezistentné odrody jabloní
► Julia, Prima, Angold, Florina, Flordika, Fragrance, Karneval, Melodie, Otava, Rosana, Rubinola, Selena, Tábor, Topaz a iné.
► Cactus, Moonlight (stĺpové odrody) a iné