REZ OVOCNÝCH RASTLÍN
Ten, kto ovocný stromček okopáva, prosí ho, aby rodil;
ten, kto ovocný stromček prihnojuje a zavlažuje, ten mu pomáha, aby rodil;
ten, kto ovocný stromček správne reže a tvaruje, ten mu prikazuje, aby rodil.
(Hričovský)
Rez a tvarovanie sú takmer vždy uvádzané spoločne, ale je medzi nimi veľký rozdiel, každý z nich má jednoznačnú funkciu. Rez sa používa na zlepšenie tvaru stromu, vplýva na rast, kvitnutie a násadu ovocia. Robí sa s cieľom zlepšiť kvalitu plodov, nápravy mechanického poškodenia stromu, podporiť prenikanie svetla do vnútra koruny. Tvarovanie v kontraste s rezaním sa odkazuje na smer rastu alebo formy stromov a vývoj štruktúry kostry koruny stromu. Rez je len jedna z techník používaných pri tvarovaní.
REZ je ošetrovateľský zásah do rastu a vývoja stromu (rastliny) za účelom dosiahnutia čo najvyššej a pokiaľ možno, aj pravidelnej úrody. Teoreticky povedané - rezať by sme nemuseli vôbec, ak by sme pestovali rastlinu od semena a neodstránili by sme z nej ani jeden výhon. Vtedy si rastlina sama vytvára optimálny tvar, veľkosť koruny i pravidelne rodí. Akonáhle však zasiahneme do tejto harmónie odstránením alebo zakrátením čo i len jedného výhonu - od toho času už musíme túto harmonizáciu regulovať my - pestovatelia. Fyziologická rovnováha je optimálny stav, pri ktorom vnútorná regulačná kapacita vývinových procesov a podmienky prostredia sú v takom vzťahu, že rastlina sa potom vyvíja normálne, t.j. prejavuje sa normálny rast a pravidelná rodivosť.
Rez je jednoduché odstránenie alebo skrátenie výhonkov alebo konárov, ktoré nevyhovujú zámerom pestovateľa. Snahou pestovateľa je optimalizovať aktivity stromu alebo kra (ich rast a rodivosť) tak, aby boli v harmónii s vonkajšími a vnútornými podmienkami (s klímatickými podmienkami, zásobou živín, vlahou, agrotechnikou, výberom správnej odrody, podpníka, vekom rastliny a pod.)
Rezom sa označuje aj činnosť, pri ktorej vykonávame zásahy do tela ovocnej rastliny, z dôvodu hľadania rovnováhy pri odstraňovaní fytomasy vytvorenej rastlinou a usmerňovaní rastu tak, aby ponechané zásobné látky a neskôr vytvorená rastlinná hmota bola smerovaná ku požiadavkám pestovateľa.
Rez je teda hľadanie akejsi rovnováhy medzi množstvom odstránenej hmoty vytvorenej rastlinou (odstránenie alebo skrátenie výhonov alebo celých konárov) na jednej strane a na druhej strane množstvom ponechanej hmoty (obsahujúcej zásobné látky), vrátane aj neskôr novovytvorenej hmoty v takej miere, aby sa naplnili očakávané požiadavky pestovateľa. Pestovateľ ak pozná prirodzené vlastnosti danej dreviny (odrody) a má jasnú predstavu o ideálnom tvare a objeme koruny, vie správnym rezom harmonizovať jednak množstvo novovytváraného dreva (drevnej hmoty) a jednak množstvo násady kvetov, neskôr plodov. Teda v rukách pestovateľa je, či strom zarodí viac dreva alebo či zarodí viac plodov, alebo v krajnom prípade nezarodí ani jedno ani druhé. A práve až spoznanie týchto zákonitostí a hlavne dlhoročné praktické skúsenosti urobia z pestovateľa pravého odborníka - ovocinára.
Ovocinár sa učí po celý život. Pozoruje prírodu, rastliny, snaží sa porozumieť nielen biológii rastlín, ale aj fyziológii, genetike a pod. Z roka na rok si potom svoje poznatky utrieďuje, postupne osvojuje a následne uplatňuje priamo v praxi (v ovocnom sade). Len takto si z roka na rok skutočne prakticky overuje svoje získané poznatky a nadobudnuté vedomosti.
Hlavné úlohy rezu:
- vytvarovať korunu stromu do požadovaného tvaru,
- vytvoriť podmienky pre skorý nástup rodivosti,
- udržať koruny v rozmeroch, ktoré zodpovedajú schéme výsadby a zabezpečeniu čo najlepšieho využitia priestoru na produkciu ovocia,
- zabezpečiť dobré svetelné pomery vo všetkých častiach koruny,
- udržať fyziologickú rovnováhu medzi rastom a rodivosťou počas všetkých životných období,
- dosahovať optimálne a pravidelné úrody vysokokvalitného ovocia,
- priaznivo ovplyvňovať zdravotný stav, dĺžku produkčného obdobia, životnosť výsadby a pod.
Druhy rezu
(podľa veku a kondície ovocného stromu)
Vzhľadom na to, že ovocný strom prechádza v priebehu svojho života od vysadenia až po zánik rôznymi životnými obdobiami, ktoré sa od seba odlišujú utváranými časťami, intenzitou rastu, vzťahom medzi rastom a rodivosťou, kvalitou produkcie atď., k rezu nemožno počas celého obdobia pestovania pristupovať rovnako. Podľa životného obdobia, kedy sa rez robí a toho aké poslanie má, hovoríme o nasledovných druhoch rezu:
1. výchovný (tvarovací)
2. udržovací (regulujúci rodivosť)
3. zmladzovací (obnovovací)
Výchovný rez
Robí sa v prvých rokoch po výsadbe (v 1.-2. prípadne 3.životnom období podľa Šitta), prípadne pri nahrádzaní odumierajúcich konárov vlkmi (na extenzívnych tvaroch a druhoch ovocných drevín). Jeho cieľom je vytvorenie pevnej kostry koruny, ktorá bude v nasledovnom období niesť úrodu. Na slaborastúcich podpníkoch pri jadrovinách a niektorých ďalších druhoch skoro vstupujúcich do rodivosti (napr. broskyne) uskutočňovanie tohoto rezu zasahuje do obdobia keď strom rodí, pri extenzívnych tvaroch a druhoch končí pred obdobím rodivosti. Začína sa rezom korunky stromčeka a koreňov po výsadbe. Pritom zabezpečujeme tvorbu požadovaného počtu kostrových konárov (resp. základných konárikov koruny) a ich rozmiestnenie, alebo tvorbu kostry koruny požadovaného tvaru (pri umelých korunách). Rez po výsadbe je spravidla najhlbší (odstraňuje sa veľká časť dreva). Výnimku tvoria stromčeky vysádzané s koreňovým balom z kontajnerov. Neskôr sa hĺbka rezu podstatne zmierňuje, aby sa nepodporil príliš intenzívny rast a neoddialila sa tým rodivosť. Mení sa i význam použitia jednotlivých spôsobov rezu (skracovanie, prerezávanie).
Udržovací rez
Robí sa od obdobia, keď bola vytvorená kostra koruny až do konca života ovocného stromu, kedy býva v dôsledku starnutia koruny doplnený zmladzovacím rezom. Jeho cieľom je zabezpečiť každoročnú optimálnu rodivosť a oddialiť prejavy stanutia koruny. Reguluje sa teda vzťah medzi rastom a rodivosťou, aby strom v dobrej kondícii dosiahol čo najvyšší vek a zároveň neklesala kvalita produkcie. V rámci udržovacieho rezu sa odstraňujú bujné výhonky, ktoré rastú dovnútra koruny a zahusťujú ju (najmä v prvých rokoch), konkurenčné výhonky a všetky výhonky narúšajúce rovnováhu koruny a neskôr je potrebné i prerieďovanie rodivého obrastu a nepotrebných, prípadne poškodených konárikov, takže dochádza k miernemu lokálnemu zmladzovaniu koruny, Silu rastu možno podporiť rezom na nahor smerujúce púčiky a výhonky. Všeobecne je sila rastu konkrétneho stromu alebo kríka faktorom, ktorý je určujúcim pri rozhodovaní sa o hĺbke rezu.
Zmladzovací rez
Charakteristický je pre dlhoveké ovocné stromy, na ktorých sa začali prejavovať príznaky starnutia - skrátenie prírastkov, veľké úrody drobnejších plodov, nižšia kvalita ovocia, striedavá rodivosť, previsnutý rast, odumieranie konárikov, nižšia odolnosť voči mrazu ap. V intenzívnych výsadbách ovocia sa spravidla pri nástupe týchto prejavov stromy likvidujú, lebo obnovenie kondície a kvality úrod je menej ekonomické ako získanie úrody z novovysadeného sadu. Cieľom zmladzovacieho rezu je obnovenie intenzity rastu, celkovej kondície a zabezpečiť tak opätovne úrody kvalitného ovocia. Podstatou zmladzovacieho rezu je odstránenie časti dreva, a to podľa potreby (na základe kondície stromu) do menšej alebo väčšej hĺbky. Pritom dochádza k porušeniu rovnováhy medzi podzemnou a nadzemnou časťou stromu. Pri plytkom zmladzovacom reze vzniká veľa rán, rodivosť sa takmer alebo vôbec nepreruší, ale jeho účinok je krátkodobejší. Pri hlbokom reze sa znižuje množstvo rezných plôch, ktoré sú ale väčšie, rodivosť sa v jeho dôsledku môže prerušiť na niekoľko rokov. Náhradu odrezaných častí môžu zabezpečiť vhodne rastúce bočné konáre alebo vlky vytvorené zo spiacich púčikov. Pri zmladzovacom reze ponechávame tzv. ťažné konáre, ktoré budú náhradou odstránenej časti alebo dočasne preberú jej funkciu. Ide spravidla o vzpriamene rastúce konáre (najmä v dolnej časti koruny), v zóne najbujnejšieho rastu môžu smerovať šikmo, pri druhoch s menším počtom spiacich púčikov (kôstkoviny) sa odporúča zrezať najskôr miernejšie a po vytvorení vlkov zmladiť hlbšie, po vhodné vlky, ktoré budú náhradou odstránených konárov. Tiež pri potrebe veľmi hlbokého zmladenia sa neodporúča zásah v jednom termíne, lebo by došlo k prílišnému narušeniu vzťahu medzi podzemnou a nadzemnou časťou a zásah sa má rozložiť na dlhšie obdobie, pričom sa snažíme chrániť listovú plochu (nerobí sa letný rez). Vytvárajúce sa nové konáre ošetrujeme podobným spôsobom ako pri výchovnom reze a po dosiahnutí rovnováhy ako pri udržovacom reze. Pri zmladzovaní korunu zrezávame zhruba do tvaru kužeľa, pričom berieme ohľad na pravidlo podriadenosti a nadriadenosti konárov. Vrcholový uhol priemetu kužeľa by mal zodpovedať charakteru rastu druhu resp. odrody. Pri stromoch s prirodzene guľovitou korunou sa odporúča uhol viac ako 100 o, pri stromoch s ihlanovitou korunou, so vzpriameným charakterom rastu uhol 70 - 80°. K zmladzovacím zásahom môžeme zaradiť i znižovanie korún ovocných stromov, pri ktorom sa dosiahne zlepšenie prenikania svetla dovnútra koruny, podmienok pre ošetrovanie koruny a skvalitnenie produkcie, alebo zásah spojený s prevrúbľovaním ovocných stromov.
Základné spôsoby rezu
Základné spôsoby rezu tvoria podstatu bežného rezu realizovaného pri akomkoľvek druhu OD. Sú súčasťou zimného resp. predjarného rezu ovocných drevín, avšak v niektorých prípadoch sa používajú i počas vegetácie. Zaraďujeme k nim:
- skracovanie
- prerezávanie
- rez na prevod
a) skracovanie – podstatou je odstránenie časti výhonka alebo konára, čím sa znižuje dĺžka jeho osi. Pri skracovaní sa odstraňuje časť zásobných látok výhonka, zmenšuje sa počet púčikov, medzi ktoré sa na začiatku vegetatívneho rastu rozdeľujú zásobné látky zo staršieho dreva, skracuje sa vzdialenosť medzi najvyššie a najnižšie postaveným púčikom na výhonku resp. konáriku a odstránením vrcholového púčika sa narušuje autoregulačný systém. Prejavuje sa to tzv. regeneračnou vlnou t.j. prebudením veľkého množstva púčikov, ktoré nie sú pod vplyvom apikálnej dominancie ako je tomu pri neskrátenom výhonku a tvorbou silných prírastkov, ktoré majú za následok zahustenie koruny. Takýto účinok má skracovanie predovšetkým ak sa realizuje pred vypučaním prípadne na konci vegetačného obdobia. Skracovanie môže byť rôzne hlboké a podľa toho je rôzna i reakcia stromu naň Mierne skracovanie (do 30 % dĺžky) nespôsobuje rast veľkého množstva bujných výhonkov a nenarušuje rodivosť. Preto sa odporúča pri mladých stromoch počas prvých rokov pestovania. Silné (hlboké) skracovanie (viac ako 50 % dĺžky) podporuje tvorbu väčšieho množstva bujných prírastkov, ak sa neuplatňuje vhodným spôsobom, môže viesť k prehusteniu koruny a narušeniu rodivosti.
Skracovanie sa používa v nasledovných prípadoch:
na dosiahnutie premeny silnejších prírastkov na obrast (rez v zimnom období i zaštipovanie v lete)
aby sa predišlo tvorbe holých konárov bez obrastu a rozkonárení (najmä pri odrodách s horším prebúdzaním púčikov) a aby sa pásmo tvorenia obrastu premiestnilo bližšie k báze konárika
na podporu hrubnutia konárikov
aby sa predišlo vzniku a ďalšiemu vývoju ostrých, vidlicovitých rozkonárení a dosiahla sa správna podriadenosť konárov – skracuje sa výhonok alebo konár, ktorý sa má dostať do podriadeného postavenia
vo väčšej miere pri starnúcich stromoch na obnovenie dynamiky rastu a zabezpečenie vhodného pomeru medzi rastom a rodivosťou
pri zmladzovaní broskýň a marhúľ sa robí hlboké skracovanie kostrových konárov na kýpte.
Okrem cieleného detailného skracovania sa robí tzv. slepé skracovanie bez ohľadu na umiestnenie rezných rán na konáriku, a to pri mechanizovanom (tzv. kontúrovom) reze. Vzhľadom na to, že rany na koncoch konárov nie sú veľmi nebezpečné, netreba mať pri takomto reze veľké obavy o ich vplyv na vitalitu stromu.
b) prerezávanie - pri tomto spôsobe rezu sa odstraňuje celý výhonok alebo sa odrezávajú konáriky rezom na konárový krúžok (v mieste základu konára). Tým sa zhoršuje zásobovanie jemu prislúchajúcich koreňov asimilátmi, v dôsledku čoho sa oslabuje ich aktivita a prúd vody a živín do nadzemnej časti. Zmenšený tok látok potrebných pre rast využíva síce nižší počet konárov, ale s nenarušeným autoregulačným mechanizmom (ich vrcholové púčiky zostávajú zachované), takže nedochádza k zosilneniu rastu ani k podpore prebúdzania púčikov . Ďalším dôvodom, prečo nedochádza k zosilneniu rastu je fakt, že sa odrezávajú spravidla vzpriamené výhonky, kým ponechané majú spravidla šikmú polohu s rôznym uhlom odklonu od vertikály.
Prerezávaním sa zabezpečuje zlepšenie osvetlenia vnútra koruny a zmena smeru rastu konárov. Používa sa v nasledovných prípadoch:
na presvetlenie koruny, kedy sa odstraňujú rezom na konárový krúžok prebytočné výhonky resp. konáriky
na odstránenie nežiadúcich, neperspektívnych výhonkov – vlkov, konkurenčných výhonkov, výmladkov, vzpriamených výhonkov na hornej strane konárikov, ktoré sme neodstránili počas ich rastu
na odstránenie výhonkov a konárikov napadnutých chorobami prípadne s prezimujúcimi štádiami škodcov v prípade, že je napadnutie nepresahuje do ďalších častí stromu alebo kríka
na odstránenie konárikov a obrastu, na ktorých hrozí pokles kvality plodov v prípade intenzívneho ovocinárstva, ktoré sa periodicky obmieňajú
pri drobnom ovocí na odstránenie vyrodených konárikov rezom tesne nad povrchom pôdy v prípade rodu Rubus (po zbere úrody) a pri ďalších druhoch po dosiahnutí určitého veku v závislosti od dynamiky starnutia konárikov v konkrétnom prípade
často však ide skôr o radikálne skrátenie na krátky čapík
c) rez na prevod – podstatou tejto metódy je odstránenie časti konára rezom nad bočným konárikom z neho vyrastajúcim vhodným smerom bez ponechania čapíka alebo kýpťa. V dôsledku takéhoto rezu sa zmenší veľkosť nadzemnej časti a počet rastových bodov (púčikov), ale na ponechanej časti zostanú zachované vrcholové púčiky, preto sa menej narušuje rovnováha a môže sa uplatniť autoregulačný mechanizmus. Zmenší sa i zásobovanie koreňovej časti asimilátmi, čo má vplyv na jej rozvoj (podobne ako pri prerezávaní), takže sú obmedzené i stimuly podporujúce silu rastu nadzemnej časti. V blízkosti vytvorenej rany sa síce môžu objaviť regeneračné výhonky zo spiacich púčikov, avšak ich výskyt je menší ako v prípade skracovania, kedy sa ponecháva kýpeť konára. Rez na prevod spája niektoré z efektov skracovania a prerezávania. Používa sa v nasledovných prípadoch:
na zmenu smeru rastu konára pri potrebe vyplnenia prázdneho miesta v korune
na podporu alebo oslabenie rastu konára rezom na nahor resp. nadol smerujúci bočný výhonok alebo konár
pri zmladzovaní ovocných stromov sa robí rez na nahor smerujúce bočné tzv. ťažné konáre
na presvetlenie koruny najmä v prípade starších stromov, ak nechceme odstrániť celé konáre a chceme zachovať rozkonárenia v starších častiach koruny
Ako ovplyvňuje vyväzovanie výhonkov úrodu ovocných stromov?
Ovocné stromy (hlavne jadroviny) často pestujeme v tvare štíhleho vretena, to znamená jednotlivé výhonky vyväzujeme do vodorovnej alebo mierne šikmej polohy k drôtenke. Týmto vyväzovaním sa snažíme v podstate spomaliť rast letorastov, čím zabezpečíme viac priestoru pre ďalšie bočné letorasty. Premena listových púčikov na kvetné púčiky sa dosiahne len vtedy, ak tieto letorasty nijako neskrátime. Ohýbaním letorastov sa snažíme získať najcennejšie rodivé drevo a výhonky na strome ponechávame tak, aby každý z nich mal dostatok priestoru pre rast a rodivosť ovocného stromu.
Kedy rezať ovocné stromy?
Jadroviny (jablone a hrušky) režeme v predjarí (okolo 10. - 15. marca). V tomto období režeme aj drobné ovocie - ríbezle, egreše, jostu, maliny a černice.
Kôstkoviny režeme začiatkom apríla, v čase prúdenia miazgy alebo hlavne v poslednej dobe stále viac zdôvodňovaný rez hneď po zbere úrody. Rovnaké opodstatnenie má aj letný rez, a to pri jabloniach, hruškách, všetkých kôstkovinách a ríbezliach. U marhúľ robíme letný rez - tzv. Šíttov rez v druhej polovici júna.
Orech vlašský (kráľovský) režeme koncom apríla až začiatkom mája, keď prvé prírastky letorastov dosiahli dĺžku 15 -20 cm, výhonky po reze neslzia a rany majú dostatok času počas vegetácie sa čo najviac zaceliť.