Rez jadrovín - OVOCINÁRSTVO

Je veľmi dôležité najprv si uvedomiť a porozumieť ovocným stromom, kedy a za akých podmienok nám môžu prinášať svoju úrodu. Ovocné stromy môžu rodiť svoje ovocie aj bez zásahu človeka, ale bez cieľvedomého zásahu človekom koruna stromu rýchlo zostarne čoskoro  bohatú alebo aspoň uspokojivú úrodu.  ako sa vlastne vytvára rodivý obrast.

Ovocné stromy sa snažíme pestovať tak, aby sme na konároch dosiahli plodonosný obrast nesúci kvetné púčiky a v dôsledku toho aby sme v nasledujúcom roku dosiahli čo najbohatšiu úrodu plodov. Ovocné stromy vytvárajú letorasty a výhonky, na ktorých sa najskôr vytvárajú listové púčiky. Diferenciáciou týchto púčikov (ktorá začína už v lete) sa tieto púčiky premenia na kvetné púčiky, ktoré v nasledujúcom roku môžu priniesť plody. Napr. výhonky jabloní, ktoré vyrástli v minulom roku, majú vytvorené až 95 % len listové púčiky. Tie sa až diferenciáciou premenia na kvetné púčiky. Lenže táto premena je možná len vtedy, ak tieto (jednoročné) výhonky počas vegetácie nijako neskrátime (to znamená, že ich ponecháme bez akéhokoľvek zakrátenia). Takéto púčiky sa za optimálnych podmienok premenia na kvetné púčiky a v ďalšom roku sa vďaka tejto premene dosiahne úroda.

Ale pozor! Ak by sme výhonky v nastávajúcej jari opäť skrátili, tak namiesto kvetných púčikov získame opäť len rastové a z nich by narástli opäť len nové výhonky. Tak by sme na konárikoch docielili  tzv. „metly“, teda rozvetvené výhonky, ktoré sú pokryté opäť len listovými púčikmi.

Takže - našou snahou  ako ovocinárov, či záhradkárov je, robiť len také zásahy do vývoja ovocných stromov, ktoré povedú k vytváraniu predovšetkým kvetných púčikov.


Spôsoby rezu jadrovín

- dlhý rez - Gaucherov rez

Spočíva v kombinácii zásahov robených v lete na letorastoch a zimného rezu. Len čo letorasty na všetkých stranách konára dosiahnu dĺžku 150 mm, zaštipneme ich za 4. riadne vyvinutým listom /asi na 0,1m/, z ponechaných púčikov zakrátko vypučia druhotné letorasty (1-3), ktoré ďalej ošetrujeme letným rezom.
Ak vypučal len jeden, čo najskôr ho zaštipneme za 2. listom. Ak vyrástli dva, horný odstránime rezom na prevod na nižšie postavený letorast a spodný zaštipneme za 2-4 listom. Po vyrastení 3 letorastov dva horné zosadíme po najspodnejší a ponechaný po dosiahnutí dĺžky 0,1 m zaštipneme za 3. až 4. listom. Nikdy neponechávame rozkonárenie. Krátke letorasty s dĺžkou pod 100 mm nezaštipujeme a nechávame ich voľne rásť. Počas vegetácie prerieďujeme husto vedľa seba rastúce letorasty, aby sa nezetieňovali.
V predjarí ošetríme rezom všetky výhonky zaštipované pri letnom reze a všetky výhonky dlhšie ako 100 mm. Výhonky zaštipované zrežeme nad miestom prvého zaštipovania, teda na 4 púčiky. Ostatné, dlhšie, nezaštipované výhonky režieme podľa sily rastu (silnejšie plytšie, slabšie hlbšie).
Na bočných výhonkoch sa takto popri založených kvetných púčikoch vyskytujú i krátke alebo dlhšie rodiace útvary, na ktorých sú púčiky s neukončenou diferenciáciou, ktorá sa ukončí na jar nasledujúceho roku. Pri reze na jar nad ním ponechávame jeden až dva rastové púčiky, ktoré zabezpečia ich výživu. Podporu diferenciácie púčika môžeme dosiahnuť i krátkym pozdĺžnym rezom na dreve pod púčikom. Na oslabenie rastu môžeme pri jarnom reze nalamovať výhonky nad tretím vyvinutým púčikom a na podporu tvorby nižšieho obrastu zo spiacich púčikov pri báze výhonka použijeme spodné nalomenie.

- krátky rez - Lorettov rez

Je to rez, ktorým donucujeme slabo vyvinuté púčiky na báze letorastov vypučať a vytvoriť predčasný obrast už počas vegetácie.
Na jar vypučané letorasty necháme voľne rásť a keď dosiahnu pri základe hrúbku ceruzky, zrežeme ich nožom na pätku vysokú asi 10 mm (t.j. na ružicu menej vyvinutých listov).
Po tomto zákroku sa začnú púčiky na pätke vyvíjať a do konca vegetácie sa vytvoria rodiace hroty (krátke rodivé výhonky). Len ojedinele sa z púčikov vytvoria silnejšie druhotné letorasty, ktoré treba po zhrubnutí tiež rezať na pätku. Stromy ktoré chceme rezať Lorettovym rezom musia byť zdravé a musia mať dobrú kondíciu. Vlastnému rezu, ktorý sa vykonáva v druhej polovici júna predchádza príprava. Asi 10 až 12 dní pred vlastným skrátením sa všetky dlhšie bočné letorasty vo výške 20 až 30 mm nalomia alebo skrátia. Vzhľadom na nerovnaký rast letorastov sa nedajú všetky ošetriť naraz, preto rez robíme ešte koncom júla a koncom augusta. V augustovom termíne režeme na pätku všetky bočné letorasty bez ohľadu na hrúbku, hrubšie na pätku, slabšie nad 2. až 3. normálne vyvinutým listom. Letorasty kratšie ako 100 mm neskracujeme, lebo sa samovoľne premenia na rodivý obrast. Vzhľadom na to, že sa pri tomto reze odstraňuje veľká časť listovej plochy, používa sa pri moderných tvaroch v obmedzenej miere na ošetrenie bujnejších, vzpriamene rastúcich letorastov. Stromy ošetrované Lorettovym rezom potrebujú dostatok svetla, inak sa druhotné letorasty netvoria. Na jar stačí potom iba preriedenie aleb zmladenie obrastu. Krátky letný rez nemožno použiť pri odrodách rodiacich na dlhom dreve Jonathan, Gloster, Boscova, Angoulemská a i. Tento rez možno použiť aj na premenu silných bočných letorastov na základy kytičkovitých konárikov pri čerešniach a višniach.

- zmiešaný rez

V chladnejších a suchších podmienkach sa Lorettov rez úplne neosvedčil, preto sa používa kombinácia Lorettovho a Gaucherovho rezu - zmiešaný rez.
Bujne rastúce letorasty zrezávame na pätku a slabšie rastúce letorasti skracujeme za 3. až 4. listom. Pri inom postupe silný letorast po dosiahnutí dĺžky 60mm zrežeme na spodný púčik a letorast vyrastený z tohoto púčika na pätku. Lorettov rez môžeme použiť aj na brzdenie rastu silnejšie rastúcej odrody, tak že ním ošetríme predlžujúci letorast konára.

- Pekrunov rez

Predlžujúce letorasty ošetrujeme bežným spôsobom. Bočný obrast skracujeme pri dosiahnutí dĺžky 150 až 200 mm za 3. až 5. listom. Zaštipujeme od polovice mája do polovice augusta. Keď letorasty druhej generácie dosiahnu dĺžku 150 mm, zaštipneme ich za 3. listom, letorasty tretej generácie za 2. listom. V jeseni rozkonárené letorasty zosadíme na najspodnejší letorast, ktorý zrežeme na 1 až 3 púčiky. Ak spozorujeme, že sa spodné púčiky alebo rodivé útvary nevyvíjajú, zaštipujeme letorasty na krátko, na 1 až 2 púčiky.

Iné spôsoby rezu

Letorasty sa zaštipujú pred začiatkom diferenciácie kvetných púčikov za 6. až 8. listom. Ak zo skrátenej časti vypučí viac letorastov, koncom leta spravíme opravný rez na najspodnejší druhotný letorast. V predjarí výhonky neskracujeme na normálne vyvinutý púčik ale na pätku druhotného výhonka. Tento pučí oneskorene, čím sa podporí tvorba dlhšieho a trvácnejšieho obrastu z nižšie postavených púčikov. Viac sa v súčasnosti používa kombinovanie rezu s ohýbaním a pod.

V poslednom období sa značne experimentuje aj pokiaľ ide o rez ovocných stromov. Experimentujú jednotlivci - záhradkári, celé záhradkárske zväzy, ale aj veľkopestovatelia ovocia. Mnohí sa naopak snažia vrátiť k tradíciám svojich otcov a starých rodičov. Dôkazom toho je množstvo informácií na www stránkach, často zdokumentované aj pomocou videa. Len skutočný odborník - ovocinár - ktorý pozná a rozumie fyziológii rastlín, ich životným pochodom a vývinovým zmenám, vie dostatočne posúdiť a zhodnotiť, čo stojí za to uplatniť v praxi a čo nie.