Choroby kôstkovín
MONILIÓZA
Moniliózu možno pozorovať v letnom období ako dôsledok infekcie u višní, čerešní a marhúľ moniliózou. Je to hubové ochorenie kvetov a výhonkov zapríčinené hubou Monilia laxa Sacc. Poškodenie kvetov pripomína popálenie mrazom a výhonky bývajú glejovité, vyholené a často odumierajú. Ochorenie podporuje chladné a vlhké počasie a preventívne sa ošetruje pred a po odkvitnutí stromov.
Dozrievajúce plody poškodené mechanicky, hmyzom alebo červivé plody napadnuté obaľovačmi často zahnívajú v dôsledku napadnutia iným druhom monílie. Je to Monilia fructigena, ktorá nie je špecifikovaná len na broskyne, ale napáda poškodené plody všetkých druhov ovocných drevín.
Moníliové ochorenie spôsobené hubou Monilia laxa Sacc. bolo prvýkrát opísané v roku 1897. Do tých čias sa mnohí pestovatelia domnievali, že ide o poškodenie nízkymi teplotami. Priebeh ochorenia je veľmi rýchly a má charakteristické príznaky. Po normálnom otvorení sa kvetného puku časť kvetu zhnedne a odumrie a za krátky čas (v závislosti od počasia) väčšinou odumierajú aj novovypučané prírastky v blízkom i vzdialenejšom okolí. Príčinou je huba Monilia laxa Sacc., ktorá vo forme mycélia prezimuje v mumifikovaných plodoch, visiacich na stromoch z minulého roka alebo v konárikoch napadnutých v predchádzajúcom roku. Na jar z nich vyrastajú sporodochie s konídiofórmi nesúcimi svetlé krémové povlaky konídií, ktoré infikujú kvety višní už od fenofázy bieleho púčika. Len výnimočne sa na mumifikovaných opadnutých plodoch tvoria plodnice apotécií s vreckami a askospórami. Zdrojom primárnej infekcie sú konídie aj askospóry. Najdôležitejšou vstupnou bránou infekcie sú rozvinuté kvety. Konídie na bliznách klíčia, mycélium prerastá cez bliznu a čnelku do semenníka a stopkou do dreva, takže kvety a malé plody pôsobením vylučovaných toxínov hnednú a usychajú. Niekedy usychajú aj nerozvinuté puky a vetvy, ktoré môžu byť napadnuté pri poranení. Poškodené miesta reagujú na infekciu vznikom glejotokových ložísk, ktoré v ďalších rokoch môžu byť základom pre vznik rakovinových rán. V týchto ranách potom väčšinou pôsobia baktérie z rodu Pseudomonas.
V minulosti sme sa pomerne často presvedčili o nebezpečnosti moníliového usychania kvetov a výhonkov kôstkovín (skrátene monilióza).
Choroba sa objavovala hlavne na dvoch najohrozenejších kôstkovinách – na marhuliach a višniach.
Ochorenie spôsobuje huba Monilia laxa, ktorú záhradkári poznajú predovšetkým ako pôvodcu známej hniloby ovocia všetkých druhov kôstkovín (príbuzná Monilia fructigena vyvoláva hnilobu jadrového ovocia).
K infekcii kvetov a výhonkov kôstkovín dochádza počas kvitnutia stromov, ak prevláda daždivé a chladné počasie. Preto intenzita výskytu moniliózy z roka na rok kolíše a často sa stáva, že v jednom roku sú väčšmi postihnuté marhule, inokedy zas višne. V citlivosti na ochorenie sú medzi odrodami v rámci druhu značné rozdiely.
Počasie a hygiena. Silnejší výskyt moniliózy v posledných rokoch súvisí s daždivým počasím v období kvitnutia kôstkovín, ale je aj následkom nedodržiavania základných hygienických opatrení v záhradách a ovocných sadoch. Je totiž známe, že postihnuté ovocie často ostáva na stromoch v podobe zosušených múmií, ktoré sú dôležitým zdrojom infekcie kôstkovín v nasledujúcom vegetačnom období. Počasie ovplyvniť nevieme, ale pri jarnom reze všetkých ovocných stromov môžeme moníliové múmie ovocia ľahko odstrániť. Keďže podhubie často prerastá zo zničeného ovocia aj do dreva, odporúča sa mumifi kované plody odrezať aj s kúskami priľahlých konárikov a čo najskôr ich spáliť alebo hlboko zakopať do pôdy.
Prevencia. Napriek týmto opatreniam však bude treba za daždivého počasia v období kvitnutia aj v tomto roku citlivé odrody marhúľ a višní proti moníliovému usychaniu kvetov a výhonkov aj chemicky ošetriť.
MOŽNOSTI OCHRANY: Chemická ochrana sa vykonáva na začiatku a konci kvitnutia ohrozených stromov prípravkami Baycor 25 WP, Horizon 250 EW, Lynx, Ornament 250 EW, Signum alebo Sporgon 50 WP. Na každý postrek by sme mali použiť iný prípravok. Prípravky Horizon, Lynx a Ornament majú rovnakú účinnú látku. Ochrana proti moníliovej spále marhúľ (ale aj višní) spočíva v dvoch ošetreniach citlivých odrôd na začiatku a na konci kvitnutia stromov uvedenými prípravkami. Postreky sú dôležité najmä za chladného a daždivého počasia, kedy aj kvitnutie stromov trvá dlhšie. Okrem chemickej ochrany treba usychajúce vetvičky počas vegetácie priebežne odstraňovať, a najneskôr v čase pučania kôstkovín treba zo stromov odstrániť aj zoschnuté moníliové múmie ovocia aj s kúskami priľahlých vetvičiek.
Moniliová hniloba kôstkovín - (Monilia laxa)
Je to vreckatá huba vyvolávajúca ochorenie predovšetkým na višniach a marhuliach. Patogén napáda aj dozrievajúce plody kôstkovín, kde vyvoláva tzv. sivú hnilobu plodov. Monilia laxa prezimuje v podobe podhubia (mycélia) na plodoch napadnutých v predchádzajúcom vegetačnom období (tzv. mumifikované plody), alebo aj ako poloparazit na povrchu a vnútri kôrových pletív odumretých a odumierajúcich konárikov. Už skoro na jar sa na miestach prezimovania vytvárajú sivomodré vankúšiky (sporodochie) drobných spór - konídií. Konídie sa vetrom, dažďom a hmyzom prenášajú na kvetné orgány, kde za priaznivých podmienok vyvolávajú infekcie. Vhodné podmienky na vývoj patogéna predstavujú denné teploty okolo 12C a ranné mrazíky, spôsobujúce drobné, mikroskopicky pozorovateľné trhlinky, ďalej dažde a hmly zabezpečujúce vysokú relatívnu vlhkosť vzduchu (nad 80 %). V takýchto podmienkach konídie klíčia, infekčné vlákna prerastajú cez bliznu, semenník a kvetnú stopku až do konárika.Infekcie sa šíria aj priamo cez poranenú kôru letorastov a konárikov. Patogén sa pomocou rozvinutého mycélia vyživuje čerpaním živín z infikovaných pletív, ale zároveň do nich vylučuje toxíny, usmrcujúce pletivá konárikov plodonosov a letorastov, následkom čoho hnednú. Na rozhraní zdravých a nekrotizovaných drevených pletív sa tvoria kvapky gleja. Uschnuté kvetenstvá, listy a plôdiky zostávajúce visieť na strome, sú zdrojom pre infekcie dozrievajúcich plodov. Vyskytuje sa v zahustených záhradách s malou cirkuláciou vzduchu a na náchylných odrodách dochádza k usychaniu kvetov, konárikov a plodonosného obrastu na 90 až 100 %. Z napadnutých letorastov a konárikov prerastá mycélium do starších konárov a môže pôsobiť ich odumieranie. Veľké škody vznikajú aj hnilobou plodov.
Príznaky choroby na plodoch (slivky a marhule) a výhonoch (sprievodným znakom je glejotok)
MOŽNOSTI OCHRANY: Dve ošetrenia citlivých odrôd uvedených kôstkovín sú na začiatku a na konci kvitnutia stromov. Postreky sú dôležité najmä za chladného a daždivého počasia. Okrem chemickej ochrany treba usychajúce vetvičky priebežne odstraňovať a najneskôr pri jarnom reze kôstkovín treba zo stromov odrezať a spáliť aj zoschnuté moníliové múmie ovocia aj s kúskami zdravých vetvičiek. V rizikových polohách sa preventívne nepestujú náchylné odrody višní a marhúľ. Na zníženie vlhkosti vzduchu presvetľujeme koruny stromov. Napadnuté orgány, najmä mumifikované plody, konáriky a letorasty priebežne odstrihávame a spálime. Silne napadnuté stromy višní a marhúľ sa odporúča radikálne zmladiť a vypestovať novú redšiu korunu. K chemickým ošetreniam sa pristupuje iba ak sú priaznivé podmienky na rozvoj infekcie. Ošetrujeme len náchylné odrody. Prvý postrek treba urobiť tesne pred kvitnutím a ak infekčný tlak pokračuje, tak aj počas kvitnutia. Druhý postrek sa vykoná hneď po odkvitnutí. Na postrek použijeme niektorý z uvedených fungicídov: Baycor 25 WP - 0,1%, Rovral Flo - 0,25% a Sporgon 50 WP - 0,07%. Postrekujeme v ranných alebo vo večerných hodinách, t. j. mimo náletu včiel. Naopak, za suchého a teplého počasia sa od ošetrenia upúšťa.
Kučeravosť broskyňových listov - (Taphrina deformans)
Hospodársky je to najvýznamnejšie ochorenie broskýň, pretože infikuje mladé listy, ktoré už v jarných mesiacoch opadávajú. Každoročne spôsobuje veľké škody v záhradách aj v produkčných sadoch. Zle ošetrené rastliny zastavujú vývin, deformujú sa im listy aj konáre, kondícia sa oslabuje, úroda sa znižuje alebo nie je vôbec, ... Často vedie toto napadnutie až k uhynutiu rastlín.
Šírenie tejto choroby podporuje daždivé počasie pred a po pučaní. Prvé príznaky sa objavujú už po vypučaní listov z infikovaných púčikov. Listy sa začínajú stáčať, najprv sú žltkastej, svetlozelenej a neskoršie červenej farby. Na konci patogenézy, listy majú kučeravý, pľuzgierovytý vzhľad. Napadnuté miesta sú dužinaté, hrubšie ako zdravé. Na spodnej strane škvŕn vzniká biely plstnatý povlak vreciek huby.
Strata značnej časti listovej plochy spôsobuje aj opad malých plodov, čím je ohrozená úroda v danom vegetačnom období. Infekciu stromov podporuje daždivé a chladné počasie koncom zimy v štádiu pučania a v období krátko po vypučaní až do začiatku kvitnutia broskýň.
Infekcií sa najlepšie darí v predjarnom období pri teplote 5-25*C vo fenofáze pučania až kvitnutia broskýň. Vyklíčené spóry infikujú mladé, ešte nerozvinuté zvlhčené lístky v otvárajúcich sa pukoch. Vývin patogéna po infekcií prebieha už nezávisle od zrážok, iba teplota ovplyvňuje dížku inkubačného obdobia. 
Priebeh choroby infikovaných listov už neovplyvní ani chemický zásah. Asi v druhej polovici mája patogén ukončuje svoj vývin. Na vrchnej strane listov sa tvorí striebrosivý povlak, z ktorého sa uvoľňujú askospóry, dopadajúce na kôru letorastov a konárikov. Tu vyklíčia pretrvávajúce spóry a prezimujú do nasledujúceho vegetačného obdobia.
MOŽNOSTI OCHRANY: Vykonávame preventívny postrek stromov meďnatými alebo sírnatými prípravkami alebo aj na jeseň - pri opade listov / výhoda postreku je v tom, že v tomto období je stálejšie počasie - bezvetrie. Na jar postrekujeme v štádiu nalievania sa púčikov. Potom, keď už vypučia púčiky a pretrváva chladné a daždivé počasie - postrekujeme v 7-10 dňových intervaloch až do začiatku kvitnutia. Postreky v tomto období robíme už len organickými fungicídmi, pretože meďnaté a sírnaté prípravky môžu popáliť listy broskýň. Postreky vykonávame za suchého, bezveterného počasia. Priemerná teplota by mala byť 7-10*C.
Prípravky - na báze medi - Kuprikol 50 - 0,6%, 60 g na 10 l. vody, AT - postrek treba vykonať v lehote od poslednej dekády mesiaca február až do prvej dekády mesiaca apríl. Champion 50 - 0,5%, 50 g na 10 l vody, Kuprofor 50SC - 0,5%, 50 ml na 10 l vody, Kuproxat SC - 0,7% , 70 ml na 10 l vody; Funguran, Kuprikol 50, Cuprocaffaro; - sírnaté prípravky - Sulex 20 - 4 %, 400 ml na 10 l vody, Sulka; - organické fungicídy - Delan SC 750 - 0,1%, 10 ml na 10 l vody, ďalej to môžu byť Delan 700 WDG, Efuzin 500 SC, Syllit 65.
Múčnatka broskyne - Sphaerotheca pannosa
Na mladých listoch na koncoch letorostov vznikajú biele škvrny, ktoré sa postupne zväčšujú. Tieto listy sa deformujú, hnednú a predčasne opadávajú. Biele škvrny vznikajú i na letorostoch, ktoré sa potom deformujú, zastavujú rast a od vrcholov zasýchajú. Nejvýraznejšie, i keď menej často, je poškodenie plodov, kde vznikajú okruhlé postupne sa zväčšujúce škvrny, ktoré sú najskôr belavé (biele), neskôr hnedé. Ak dôjde k skorej infekcii plodov, sú tieto deformované a praskajú. Nejnáchylnejšie sú nektarinky, z bežných odrôd potom predovšetkým odroda Sunhaven. Napadané sú však i mandle a broskyňomandle. Rovnaký pôvodca, ale iná jeho forma, je pôvodcom múčnatky na ružiach.
MOŽNOSTI OCHRANY: V oblastiach a porastoch s pravidelným výskytom múčnatky broskyne sa prvé ošetrenie doporučuje mesiac po odkvitnutí, najneskôr však pri prvých príznakoch. Ošetrenie je väčšinou treba niekoľkokrát opakovať. Intervaly medzi postrekmi sú závislé na klimatických podmienkach. K ochrane je možné použíť prípravok Sulikol K.
Klasterosporióza (dierkovitosť listov a škvrnitosť listov)
Je to ochorenie vyvolávané hubou Clasterosporium carpophilum. Na listoch sa prejavuje vo forme niekoľko milimetrov veľkých, ostro ohraničených hnedých škvŕn, ktoré neskôr z čepele listov vypadávajú a preto sa toto ochorenie nazýva aj dierkovitosťou listov. Túto dierkovitosť stretávame aj na listoch ostatných kôstkovín (slivky. čerešne, višne, marhule). Druhým príznakom klasterosporiózy je drobná škvrnitosť plodov, ktorá býva často sprevádzaná aj glejotokom. Pôvodca ochorenia prezimuje konídiami jednak v opadanom lístí a jednak na kôre stromov. V prípade daždivého počasia po vypučaní stromov tieto konídiá vyklíčia a nakazia listy alebo plody broskýň.
MOŽNOSTI OCHRANY: Vzhľadom na spôsob prezimovania huby, ako aj na skutočnosť, že broskyne ošetrujeme v čase pučania proti kučeravosti listov meďnatými prípravkami, časť konídií zničíme týmto zásahom. Postreky počas vegetácie urobíme až po zistení dierkovitosti listov najmä za daždivého počasia. Vhodnými prípravkami sú napríklad Dithane DG Neo-Tec, Novozir MN 80, Delan 700 WDG (iba broskyne) a Syllit 65 WP.
Šarka sliviek
Šarka sliviek je hospodársky najdôležitejšou vírusovou chorobou kôstkovín nielen na Slovensku, ale prakticky v celej Európe a v oblasti Stredozemného mora. V roku 1999 sa jej výskyt oficiálne potvrdil aj v USA a Kanade. Pôvodcom ochorenia je vírus šarky slivky - Plum pox virus (PPV) z rodu Potyvirus. Škodlivosť choroby spočíva najmä v priamom poškodzovaní plodov citlivých odrôd, ktoré predčasne opadávajú a pre znížené kvalitatívne vlastnosti nie sú vhodné na konzum a priemyselné spracovanie. Pri veľmi náchylných odrodách môže prísť až k úplnému znehodnoteniu úrody.
Vírus šarky slivky sa účinne prenáša biologickými hmyzími vektormi (voškami) alebo infikovaným množiteľským materiálom (vrúbľami, očkami, podpníkmi). Nebezpečnosť vírusu je znásobená jeho vysokou variabilitou. V porastoch môžu cirkulovať rôzne izoláty vírusu líšiace sa svojimi epidemiologickými vlastnosťami a tým aj rôznou agresivitou a virulentnosťou. Na základe molekulárnych a biologických odlišností sa PPV izoláty zaraďujú do niekoľkých kmeňov, z ktorých najrozšírenejšie sú kmene označované M a D. Prieskumom vedeným na Oddelení rastlinnej virológie Virologického ústavu SAV sme na území Slovenska zistili rozšírenie a vysokú frekvenciu vírusu šarky slivky v porastoch sliviek, marhúľ, broskýň, myrobalanov, ako aj niektorých okrasných a divorastúcich drevín rodu Prunus. Z praktického hľadiska je dôležitým poznatkom skutočnosť, že v začiatočných štádiách infekcie sa nemusí vírus prejaviť vonkajšími príznakmi a dá sa v infikovanom strome dokázať iba laboratórnymi technikami (ELISA, PCR). Infekcia tak môže pri vizuálnych prehliadkach porastov uniknúť pozornosti. Rastlinné vírusy majú väčšinou veľmi jednoduchú stavbu - tvorí ich nukleová kyselina (genóm) chránená bielkovinovým obalom. Väčšina rastlinných vírusov obsahuje ribonukleovú kyselinu (RNA), iba niektoré druhy deoxyribonukleovú kyselinu (DNA). Dôkladné zmapovanie výskytu šarky slivky a jej rôznych kmeňov je len prvým, aj keď dôležitým krokom v efektívnom boji proti tejto chorobe. Nasledovať by mala dôkladná eliminácia infekčných ohnísk, globálne ozdravenie sadiva a reorganizácia sortimentu kvalitnými a spoľahlivými rezistentnými odrodami.
Ide o nebezpečné vírusové ochorenie sliviek a ďalších kôstkovín. Hostiteľmi šarky sú slivkoviny, marhuľa, broskyňa, mandľa, trnka, višňa plstnatá, mahalebka a myrobalan. Medzi odrodami pestovaných sliviek sú v náchylnosti na šarku veľké rozdiely. Veľmi citlivá je napr. naša najrozšírenejšia odroda Bystrická slivka. V posledných rokoch sa dostali do pestovania odrody sliviek tolerantné voči šarke (napr. Čačanská najbolja, Gabrovská, Stanley). Na listoch týchto odrôd sa síce príznaky šarky môžu objaviť, ale plody nebývajú postihované. Na listoch sliviek sa šarka prejavuje v podobe bledozelených alebo žltozelených kresieb, prstencov, prúžkov alebo škvŕn, ktoré sú najvýraznejšie v prvej polovici vegetačného obdobia. Na povrchu plodov sa v čase ich vyfarbovania objavujú preliačiny, ktoré sú dobre viditeľné po zotretí voskového povlaku. Pod týmito preliačinami má dužina červenohnedú farbu. Postihnuté plody sú bez chuti a aromatických látok a majú nízky obsah cukru a kyselín. Šarka sa šíri jednak množiteľským materiálom (očkami, vrúbľami, odkopkami) a jednak pomocou hmyzu. Hlavnými prenášačmi vírusu sú rôzne druhy vošiek škodiacich na kôstkovinách. Ochorenie sa prenáša aj infikovaným množiteľským materiálom (podpníky, vrúble a očká), odkopkami. Neprenáša sa semenom, peľom a mechanicky kontaktom medzi rastlinami.
MOŽNOSTI OCHRANY: Používanie zdravého množiteľského materiálu a likvidácia vošiek, ktoré prenášajú vírus z chorých na okolité zdravé stromy. Vošky musíme ničiť už v jarnom období tzv. predjarným postrekom. Choré stromy musíme vo vlastnom záujme čo najskôr zlikvidovať, pretože sú trvalým zdrojom infekcie pre okolité, zatiaľ ešte zdravé stromy kôstkovín. Pri slivkách treba vybrať aj korene, z ktorých by ešte niekoľko rokov po likvidácii stromov mohli vyrastať odkopky. Keďže aj tieto odkopky sú vírusom infikované, v žiadnom prípade sa nesmú použiť ako podpník na očkovanie alebo vrúbľovanie slivkovín. Ochranárske zásady možno zhrnúť:
sadba certifikovaných ovocných výpestkov (virus-free),
používanie zdravého množiteľského materiálu (vrúble, očká, podpníky),
pravidelná kontrola, skoré rozpoznanie (na jar a v období dozrievania plodov) a identifikácia ochorenia,
odstránenie (spálenie) infikovaných stromov, dezinfekcia použitého náradia,
likvidácia burinových porastov (zdroje prenášačov PPV),
použitie vhodných insekticídnych prípravkov proti prenášačom ochorenia, prezimujúcim voškám.
Červená škvrnitosť listov sliviek
Pôvodcom ochorenia je huba Polystigma rubrum. Prezimuje v opadanom lístí, v ktorom sa tvoria plodničky. Z nich sa na jar uvoľňujú tzv. askospóry vyvolávajúce infekciu mladých listov. Prvé príznaky ochorenia v podobe 5-10 mm veľkých oranžových až hnedočervených vypuklých škvŕn sa objavujú približne šesť týždňov po infekcii. Silnejšie postihnuté listy sa deformujú, usychajú a predčasne opadávajú. Ochorenie sa v silnejšej miere vyskytuje v rokoch s daždivým jarným počasím.
MOŽNOSTI OCHRANY: Ochrana sliviek proti červenej škvrnitosti listov spočíva predovšetkým v likvidácii chorého opadaného lístia najneskôr do konca marca. Chemická ochrana zatiaľ nie je doriešená. V oblastiach s častým výskytom ochorenia sa odporúča urobiť aspoň dve ošetrenia ohrozených sliviek pred kvitnutím a ihneď po odkvitnutí. Na prvý postrek sú vhodné meďnaté prípravky (napr. Kuprikol), na postrek po odkvitnutí prípravky na báze mancozebu (Dithane, Novozir).
Chloróza ovocných drevín a viniča
Chloróza ovocných drevín a viniča môže mať viacero príčin, najčastejšie je však následkom nedostatku prístupného železa v pôde. Aj keď železo v pôde nechýba, je naviazané na vápnik, ktorého prebytok je skutočnou príčinou chlorózy. Preto sa táto forma chlorózy nazýva aj kalciózou a preto sa s ňou stretávame predovšetkým na pôdach s vysokým prirodzeným obsahom uhličitanu vápenatého (napr. na Žitnom ostrove). Pre chlorózu z nedostatku železa je charakteristické žltnutie najmladších listov na koncoch výhonkov. Naopak, pri nedostatku horčíka (najmä na viniči) žltnú pletivá starších listov medzi hlavnými žilkami.
MOŽNOSTI LIEČENIA CHLORÓZY: Chlorózu ovocných drevín a viniča liečime hnojivami obsahujúcimi železo v tzv. chelátovej väzbe, ktorá sa neviaže na vápnik. V oblastiach s pravidelným výskytom chlorózy aplikujeme hnojivá už na jar do pôdy a v čase najintenzívnejšieho rastu ovocných drevín (máj - jún) aj na list vo forme opakovaných postrekov postihnutých plodín. Postreky opakujeme v dvojtýždňových intervaloch. Všetky uvedené hnojivá sa môžu použiť na listovú aplikáciu, Bolikel a Ferrovit aj na pôdnu aplikáciu. Za prípravkami je uvedená koncentrácia na listovú aplikáciu.
Grmaník slivkový (Taphrina pruni)
Znetvorenie plodov sliviek spôsobuje grmaník slivkový (Taphrina pruni). Je to huba, ktorá je v blízkom príbuzenstve s pôvodcom kučeravosti listov broskýň (Taphrina deformans). K infekcii dochádza na jar v období kvitnutia stromov. Z infikovaných kvetov sa tvoria deformované plody, ktoré rastú rýchlejšie než zdravé. Sú podlhovasté, sploštené a pokryté belavým povlakom huby. Kôstka v nich nie je vyvinutá. Choré plody od júla opadávajú. Ochorenie sa častejšie vyskytuje v chladnejších podhorských oblastiach a v rokoch s daždivým jarným počasím.
MOŽNOSTI OCHRANY: Na ochranu sliviek proti grmaníkovi slivkovému nie sú registrované žiadne prípravky, avšak vzhľadom na príbuznosť grmaníka s pôvodcom kučeravosti listov broskýň sa môžu slivky ošetriť prípravkami povolenými na ošetrovanie broskýň. Na prvé ošetrenie v čase pučania sa môžu použiť meďnaté prípravky (Kuprikol, Cuproxat, Champion), na druhé tesne pred kvitnutím prípravky na báze mancozebu (Dithane, Novozir), dodinu (Efuzin, Syllit) alebo dithianonu (Delan).