Ostatné choroby ovocia
Peronospóra viniča (Plasmopara viticola)
Obr. Peronospóra viniča na liste a detail na rube listu
Podmienky pre infekciu hubovej choroby - peronospóry sa môžu vytvoriť pri vhodných meteorologických podmienkach. Ako ukazuje schéma, ku klíčeniu oospór je potrebná teplota nad 11°C a zrážky za 1 deň nad 10 mm. Prvá infekcia: teraz na jar, na vlaňajších odumretých opadaných listoch vzniká výtrusnica tzv. makrosporangium. Z výtrusnice sa uvolňujú pohyblivé výtrusy - zoospóry. Keď sa pri pohybe vzduchu zoospóry dostanú na povrch nového listu, v kvapke vody pohybom vyhľadajú prieduch na liste, a po vyklíčení výtrusu, huba preniká cez prieduch do pletív listu - tak sa list infikuje. Hubové vlákno sa potom šíri v pletivách listu (na liste vidíme tzv. olejovú škvrnu). Inkubačná doba, t.j. doba od vzniku infekcie po prejav prvého príznaku na liste - olejovej škvrny - trvá v závislosti od teploty 4, či viac dní. Sporulácia, t.j. vytvorenie ďalších rozmnožovacích orgánov huby (sporangií) na rube infikovaného nového listu, t.j. po preniknutí hubového vlákna z pletív na povrch spodnej strany listu a uvoľnenie spór zo sporangií už na nových listoch, je podmienkou pre ďalšiu, sekundárnu infekciu. V májových dňoch s teplým počasím a častými zrážkami sa môžu vytvoriť potrebné podmienky pre infekciu a následne môže dochádzať ku škodlivosti. Aj v tomto roku treba sledovať podmienky a včas urobiť potrebný preventívny postrek. Prvé ošetrenie robíme najčastejšie prípravkami, ktoré pôsobia preventívne a kontaktne zo skupiny ftalimídov, ako je napr. Folpan 80 WDG. Vhodné sú aj prípravky zo skupiny dithiokarbamátov, ako je napr. Dithane DG Neo Tec, Dithane M 45, Novozír MN 80, Polyram WG a i.
Pozor: dithiokarbamátové prípravky (alebo zmesné prípravky, u ktorých jedným z komponentov účinnej látky je niektorý dithiokarbamát), môžeme použiť v Integrovanej ochrane obmedzene - maximálne 2x za vegetačné obdobie, keďže sú pre užitočné organizmy, napr. dravého roztoča - Typhlodromus pyri nebezpečné!
Obr. Peronospóra viniča na liste (detail) a plodoch
Peronospóra viniča je spolu s múčnatkou najvážnejšou hubovou chorobou viniča hroznorodého. Na rozdiel od múčnatky sa šíri hlavne za daždivého počasia. K prvým infekciám peronospóry môže dôjsť už pred kvitnutím alebo počas kvitnutia viniča, kedy celé súkvetia bývajú porastené hustým náletom huby Plasmopara viticola. Na listoch viniča sa peronospóra prejavuje typickými olejovými škvrnami. V miestach týchto škvŕn na rube listov možno pozorovať hustý biely nálet pôvodcu ochorenia. Postihnuté časti listov neskôr zhnednú a odumierajú.
MOŽNOSTI OCHRANY: Preventívne postreky viniča tesne pred kvitnutím, ihneď po odkvitnutí a 10 až 14 dní po odkvitnutí. Ďalšie ošetrenia sú potrebné len za daždivého počasia alebo po výdatných búrkových zrážkach. Prípravky Discus a Quadris sa majú aplikovať v bloku trikrát za sebou. Čísla v zátvorkách platia pre hrozno určené na výrobu vína.
Múčnatka viničová (Uncinula necator)
Obr. Múčnatka viničová na listoch viniča
Pôvodcom je vreckatá huba Uncinula necator (Erysiphe necator). V našich podmienkach je to hospodársky najvýznamnejšie hubové ochorenie viniča. Napáda listy, letorasty, kvetenstvo a predovšetkým nezrelé hrozno. Postihnuté časti obrastá belavé podhubie, na ktorom sa na konídioforoch diferencujú konídie. V dôsledku poškodenia buniek epidermis sa napadnuté časti postupne zafarbujú na sivo a dochádza k redukcii rastu. Napadnuté mladé bobule zasychajú. Pri väčších bobuliach dochádza pri náraste k praskaniu. K napadnutiu dochádza do fázy počiatku zamäkania. Prezimuje podhubie v očkách. Na raj po vypučaní obrastá belavé mycélium mladé letorasty. Na týchto primárne napadnutých letorastoch sa od fázy 5. až 6. listu vytvárajú na konídioforoch konídie, ktoré sú zdrojom sekundárneho šírenia. Prezimujúce podhubie je citlivé na zimné mrazy, je ničené teplotami pod -15 °C. Prezimovať môžu aj plodnice teleomorfného štádia kleistotécia. Vytvárajú sa každoročne od konca leta v mycéliu na napadnutých častiach. Sú čierne, 0,1 mm veľké s typickými príveskami. Kleistotéciá nemajú v našich podmienkach rozhodujúci význam pre pretrvanie patogénu. Optimálne podmienky pre šírenie múčnatky sú vysoké teploty (optimum 21 – 30 °C) a vysoká vlhkosť vzduchu. V systéme ochrany musí byť predovšetkým uplatnený komplex preventívnych opatrení (vzdušnosť porastu a kríka, úplné zelené práce vrátane odlistenia zóny hrozna, harmonická výživa – predovšetkým neprehnojiť dusíkom). Mimoriadne ohrozené vinice sa ošetrujú prvýkrát vo fáze 5. až 6. listu. Tieto výsadby sa ošetrujú 2x pred kvitnutím. Ďalej ošetrujeme v intervale 7 – 14 dní (podľa prípravku a infekčného tlaku) až do počiatku zamäkania. Proti múčnatke sa používajú prípravky na báze elementárnej síry, dinocap, DMI fungicídy, spiroxamín a strobiluríny. Pri prípravkoch zo skupiny DMI bola preukázaná znížená účinnosť v dôsledku rezistencie patogénu.
Obr. Múčnatka viničová na strapcoch a plodoch (detail)
V miestach pravidelného výskytu múčnatky je potrebné ošetrovať už pred kvitnutím, v iných oblastiach pri prvých symptómoch. Pri použití sírnatých prípravkov je nutné pamätať na to, že pri chladnom počasí (pod 15 °C) majú slabý účinok a pri vysokých teplotách môžu pôsobiť fytotoxicky (optimum - 25 °C). Po kvitnutí je vhodné ošetriť ešte raz a pri neskorších ošetreniach je nutné dokonale postriekať celú rastlinu a najmä strapce. Medzi jednotlivými postrekmi sa udržujú intervaly 7-14 dní, podľa prípravku a infekčného tlaku.
Botrytída (pleseň sivá) viniča
Botrytída je choroba viniča vyvolaná plesňou sivou Botrytis cinerea Pers. Huba sa vyskytuje všade, je saprofytická, prispôsobivá podmienkam. Na viniči sa môže vyskytnúť počas celej vegetácie. V priaznivých teplotných a vlhkostných podmienkach, vo fenologickej fáze intenzívneho rastu niekedy ju vidieť už od druhej polovice mája spolu s peronospórou a múčnatkou a pri kvitnutí viniča aj s bielou hnilobou. Najrozšírenejšia a najnebezpečnejšia je vo fenofáze vyzrievania nadzemných orgánov; vyskytuje sa najmä na bobuliach z hrozna.
Botrytis cinerea napadá kvetenstvá, strapiny, zelené bobule. Spôsobuje na nich zelenú hnilobu a najmä ničí vyzrievajúce hrozno. Infikujú sa aj púčiky na letorastoch. Z podhubia a sklerócií na jar vyrastajú konidiofóry a konídie, ktoré môže byť zdrojom šírenia plesne sivej od začiatku vegetácie. Napadnuté letorasty menia farbu na sivohnedú. Súkvetia a bobule zasychajú na strapine a majú povlak konidiofór s výtrusmi, ktoré sa roznášajú vetrom a infikujú ďalšie hrozno.
Pleseň sivá na listoch a letorastoch škodí iba po ich mechanickom poškodení (ľadovec, roztoče, iné kalamity), na hrozne po jeho poškodení (osy, vtáctvo). Napadnutím strapiny sa zastavuje rast a vývin bobúľ. Najväčšie škody vznikajú na dozrievajúcom hrozne. Pri zanedbaní ochrany zničí celú úrodu.
Botrytída sa šíri v daždivom počasí alebo pri relatívnej vlhkosti vzduchu nad 85 percent, pri optimálnych teplotách 15 až 25 °C. Rozvoj a šírenie huby umožňuje aj slabá genetická rezistentnosť odrôd, mechanické poškodenie nadzemných orgánov a zlá agrotechnika, najmä ochrana viniča. K veľmi náchylným odrodám patria Müller-Thurgau, Burgundské biele, Muškat Ottonel, Portugalské modré, Svätovavrinecké a iné. Náchylné sú Rizling rýnsky, Veltlínske zelené, Veltlínske červené rané a ďalšie. Pomerne odolné sú Silvánske zelené, Rizling vlašský, Frankovka modrá, Tramín a podobne.
Ušľachtilá forma plesne Botrytis cinerea však skvalitňuje šťavu hrozna. Ak sú porast aj hrozno zdravé, majú dostatok vlahy, v slnečnej a teplej jeseni pleseň napadne bobule. Voda sa odparuje, cukry, aromatické a iné látky sa koncentrujú a tvoria sa cibéby - hrozienka. Z cibéb sa vyrába zvláštnou oxidatívnou technológiou vysoko kvalitné prírodné sladké víno.
MOŽNOSTI OCHRANY: Proti botrytíde viniča bojujeme jednak nepriamo zabezpečením optimálnych pestovateľských podmienok a jednak preventívnymi postrekmi rastlín pred uzatváraním strapcov a na začiatku mäknutia bobúľ. Neskoré odrody za daždivého počasia ošetrujeme aj neskôr.
Chemická ochrana proti plesni sivej sa robí preventívne spolu s postrekmi proti peronospóre, múčnatke, bielej hnilobe a druhej generácii obaľovačov. Po rozkvitnutí sa do postrekov pridávajú Euparen Multi, Hattrick alebo strobiluriny Discus a Quadris. Strapiny hrozna od začiatku fenofázy vyzrievania bobulí dôsledne a pravidelne ošetrujeme, a to za daždivého počasia, patogenity a silného tlaku plesne sivej (najmä náchylné odrody určené na neskorý zber). Postreky sa opakujú v 10- až 14- dňových intervaloch. Začiatkom mäknutia bobúľ môžeme použiť fungicíd z radu Rovral s účinnou látkou dicarboximidov alebo Ronilan WG, Sumilex 50 WP a iné.
Listovú plochu proti múčnatke chránime sírnatými prípravkami, proti peronospóre - predčasnému opadávaniu listov - Cuprocaffarom. Počas vyzrievania pri veľkom nebezpečenstve plesne sivej použijeme kontaktné prípravky Mythos 30 SC, Switch, 62,5 WP, Teldor 500 SC alebo niektoré zo spomenutých prípravkov. Pri všetkých treba dodržať stanovenú ochrannú dobu a koncentráciu. Ochranu môžeme doplniť aj biologickým prípravkom Trichodexom.
Botrytída (pleseň sivá) je po peronospóre a múčnatke treťou najvážnejšou hubovou chorobou viniča. Napáda všetky zelené časti viniča, ale najväčšie škody spôsobuje na dozrievajúcich bobuliach, ktoré hnednú, scvrkávajú sa a bývajú pokryté hustým sivým povlakom pôvodcu ochorenia - huby Botrytis cinerea. Na ochorenie sú jednotlivé odrody viniča rôzne citlivé. Medzi náchylné patria napr. Buvierovo hrozno, Dievčie hrozno, Müller-Thurgau, Neuburské, Silvánske zelené, Veltlínske červené skoré, Portugalské modré a Svätovavrinecké. Širenie botrytídy podporuje daždivé počasie po odkvitnutí viniča a teploty v rozmedzí 18 až 21 °C, ale aj každé mechanické poškodenie bobúľ (napr. ľadovec, hmyz, fyziologické praskanie bobúľ).
Červená spála viniča (Pseudopeziza tracheiphyla)
Pôvodcom je vreckatá huba Pseudopeziza tracheiphila. Napáda predovšetkým listy, výnimočne aj kvetenstvo. Na listoch bielych odrôd vznikajú žltozelené až žlté, na listoch modrých odrôd červené, rôzne usporiadané, žilnatinou ohraničené škvrny. Škvrny sa rýchlo zväčšujú, a od stredu nekrotizujú a zasychajú. Medzi zaschnutým stredom škvrny a zdravým zeleným pletivom zostáva zreteľný prúžok živého pletiva zafarbený u bielych odrôd žltozeleno až žlto, u modrých odrôd červeno. Tento pruh sa neobjavuje na podnožiach a pri rýchlom rozvoji príznakov ochorenia. Silno postihnuté listy schnú a opadávajú. Parazit prezimuje na opadaných napadnutých listoch. Na jar v pletive napadnutých listov vyzrievajú plodničky apotécia, v ktorých sa diferencujú vo vreckách askospóry. Askospóry sa po dažďoch uvolňujú a vyvolávajú infekcie. Na infekciu je potrebné zvlhčenie alebo vysoká vlhkosť vzduchu (nad 90%). Na teplotu nemá huba vyhranené požiadavky (askospóry klíčia už pri 5 °C, optimum 15-20 °C). K infekciám dochádza zvyčajne od fázy 4. - 5. listu. Sekundáre šírenie počas vegetácie sa vyskytuje len ojedinele. Škodlivé výskyty sú zvyčajne viazané na určité vhodné lokality. Ošetrenie sa vykonáva len v lokalitách pravidelných výskytov, ak sú na počiatku vegetácie priaznivé podmienky pre šírenie ochorenia. Prvýkrát sa ošetruje pri dĺžke letorastov 15 – 20 cm (4. - 5. list). Ošetrenie sa o 10 – 14 dní opakuje. Účinné sú karbamáty (mancozeb, metiram), sulfamidy (tolylfluanid, dichlofluanid), DMI fungicídy i strobiluríny.
Hnednutie listov orecha - Gnomónia orecha (Gnomonia leptostyla)
Choroba napáda listové čepele a stopky, letorasty a plody orecha kráľovského. K infekcii dochádza iba pri ovlhčení rastliny. Spôsobuje spočiatku žltozelené, neskôr hnednúce a nekrotizujúce škvrny. Na plodoch sú škvrny nepravidelné, tvorené mierne prepadnutým pletivom, sivohnedé až čierne. Pri silnejšom napadnutí sa pridružujú iné huby, a plody opadávajú. Zmenšovaním listovej plochy pri silnejšom napadnutí spôsobuje zhoršenie vyzrievania dreva.
Obr. Gnomónia orecha na liste orecha
Na zamedzenie škôd je dôležitý výber odolnejších odrôd, voľba stanovišťa a udržiavanie vzdušnej svetlej koruny. Chemická ochrana je realizovateľná iba v mladších výsadbách (kým sú stromy menšie). Vhodnými prípravkami sú Cuprocaffaro (3,5 – 4,0 kg/ha) alebo Kuprikol 50 (3,5 – 4,0 kg/ha).
Bakterióza orecha (Xanthomonas juglandis) - bakteriálna škvrnitosť orecha
Obr. Bakterióza orecha na liste a plode orecha
Bakteriálna choroba napáda listy, letorasty a plody orecha kráľovského, na ktorých spôsobuje vodnaté, spočiatku vyvýšené škvrny, ktoré sa neskôr prepadajú a černejú. Ak sú napadnuté mladé plody, preniká do jadra, v prípade napadnutia starších plodov nekrotické škvrny zasahujú rubinu orecha, ktorá černie. Choroba sa šíri počas vlhkého počasia. Na ochranu možno použiť postrek meďnatými prípravkami v termínoch pred kvitnutím a po odkvitnutí.
Biela škvrnitosť orecha (Microstroma juglandis)
Obr. Biela škvrnitosť orecha na liste orecha
Bielu škvrnitosť orecha spôsobuje huba Microstroma juglandis. Vyskytuje sa takmer všade, ale v takej nízkej intenzite, že je skôr raritou. Postihuje len listy, na ktorých vznikajú veľké žltozelené, mierne vyduté škvrny. Na rube je biely, takmer súvislý biely povlak výtrusov. Choroba viacmenej spôsobuje iba nevzhľadné poškodenie. Microstroma nezabija list, ani nie je známe, žeby spôsobovala defoliácie. Poškodzuje nepriamo tým, že svojimi škvrnami pokrýva časť listov, čím znížuje fotosyntézu.
Len zriedkavo možno nájsť silnejšie napadnuté listy s viacerými škvrnami naraz. Celkom výnimočne napáda aj plody, na ktorých škvrny černejú.
Preventívne opatrenia. Ochranou proti chorobe je najmä v dôkladnej likvidácii opadaných listov. Chemická ochrana je možná iba proti antraknóze listov orecha, aj to iba v škôlkach, prípadne v mladých porastoch. Povolené sú prípravky Cuprocaffaro a Kuprikol 50, ktoré sa používajú prvýkrát pri pučaní (pred kvitnutím) a jeden- až dvakrát po odkvitnutí v 10- až 14-dňových intervaloch. Ošetrovanie má význam iba za daždivého počasia. Prvé ošetrenie pri pučaní tlmí výskyt aj baktériovej škvrnitosti orecha, spôsobovanej baktériami Xanthomonas juglandis.
Botrytída - pleseň sivá (Botryotinia fuckeliana) - konídiové štádium (Botrytis cinerea)
Obr. Pleseň sivá (botrytída)
Botrytída sa môže objaviť na stonke alebo na listoch v podobe mäkkých miest. Môže sa vytvoriť i zelenkavý povlak. Častou príčinou býva príliš veľa vody alebo málo svetla. Huba vegetuje často na odumretých rastlinách ako saprofyt, ale môže sa stať nebezpečným parazitom. Vyskytuje sa na viac ako 100 druhoch pestovaných rastlín i na burinách. Na viniči cudzopasí celý rok, a to na zelených i na odumretých častiach – najviac napáda dozrievajúce bobule. Osobitne veľké škody sú na strapcoch prvotne poškodených obaľovačmi, ľadovcom, po dlhotrvajúcich dažďoch a za chladnejšieho počasia. Môže sa druhotne vyskytovať aj na väčšine iných kultúrnych rastlín ako následok nedodržania pestovateľských podmienok, po dlhotrvajúcom nepriaznivom vlhkom a daždivom počasí, v prehustených výsadbách, na mechanicky poranených pletivách a pod. Príznaky: Na postihnutých častiach rastlín vznikajú bledé mokvavé škvrny, ktoré neskôr hnednú a vo vlhkom prostredí sa pokryjú hnedosivým prášivým hubovým povlakom. Z týchto povlakov sa uvoľňujú spóry, ktoré sa pomocou vetra, ale aj pri manipulácii s rastlinami dostávajú na ďalšie rastliny a za vlhka spôsobujú opätovné nákazy.
Ochrana: Opatrné odstránenie napadnutých častí rastlín a následný postrek povolenými fungicídmi : Bavistin WG, Derosal 500 SC, Fundazol 50WP, Karbwen Flo Stefes, Rovral Flo, prípadne Horizon 205 EW, Caramba, Sumilex 50 WR, Sportak Alpha HF. Postreky podľa potreby viackrát zopakujeme.
Botrytída, vyvolávaná hubou Botrytis cinerea, je najvážnejším ochorením jahôd, pretože znehodnocuje plody v zberovom období. Postihnuté plody bývajú pokryté hustým, sivým, prášivým povlakom huby. V silnejšej miere sa vyskytuje v daždivých rokoch, v intenzívne zavlažovaných, hustých a tienených porastoch. Dôležitú úlohu pri výskyte botrytídy má aj odrodová citlivosť. Medzi najnáchylnejšie patrí známa a obľúbená Senga Sengana.
MOŽNOSTI OCHRANY: Ochrana jahôd proti botrytíde spočíva predovšetkým v agrotechnických opatreniach (riedky spon, slnečné stanovište, zavlažovanie ratlín podmokom, pestovanie menej citlivých odrôd) a v preventívnych postrekoch ohrozených porastov. Prvý postrek treba urobiť na začiatku kvitnutia jahôd, druhý o týždeň neskôr. Za mimoriadne daždivého počasia v máji možno v ošetrovaní jahôd ďalej pokračovať prípravkami, u ktorých je stanovená čakacia lehota v dňoch. Na menších plochách možno podkladať plody drevenými stružlinami, ktoré zabránia ich styku s mokrou pôdou.
Biela a fialová škvrnitosť listov jahôd
Obr.: - Biela (1, 2) a fialová (3) škvrnitosť listov jahôd
So škvrnitosťou listov jahôd hubového pôvodu sa stretávame zvyčajne až v letných mesiacoch, predovšetkým v daždivých rokoch a v intenzívne zavlažovaných porastoch. Fialovú škvrnitosť spôsobuje huba Diplocarpon earliana. Prejavuje sa vo forme 2-5 mm veľkých fialových škvŕn s neostrým okrajom. Škvrny často splývajú a v takom prípade napadnuté listy usychajú. Aj pre bielu škvrnitosť (Mycosphaerella fragariae) je charakteristická tvorba 3-4 mm veľkých červenofialových, ostro ohraničených škvŕn. Ich stred však neskôr odumrie a vybledne (odtiaľ slovenský názov). V prípade väčšieho počtu škvŕn napadnuté listy odumierajú. Obidve huby prezimujú na napadnutých listoch, ktoré sú zdrojom infekcie pre nasledujúce vegetačné obdobie. Väčšie škody vznikajú v prehustených a zaburinených porastoch a na náchylných odrodách.
MOŽNOSTI OCHRANY: Z preventívnych opatrení je to odstraňovanie napadnutých listov z rastlín, redší spon, slnečné stanovište a zavlažovanie rastlín podmokom. V odôvodnených prípadoch možno rastliny po zbere ovocia ošetriť povolenými prípravkami. Z hygienických dôvodov sa mesačné a stáleplodiace odrody nesmú ošetrovať. Postreky opakujeme v dvojtýždňových intervaloch.