Dvojstupňový sektorový rez
Vzhľadom na to, že tvarovanie a rez sú faktormi, ktoré v interakcii s pestovateľskými podmienkami a ostatnými súčasťami agrotechniky výrazne vplývajú na životné prejavy ovocných stromov, na ich rast a rodivosť, ďalej na kondíciu ovocných stromov, kvalitu plodov... Preto je správne volený rez jedným zo základných predpokladov úspechu pri pestovaní ovocných drevín. Môže tiež významnou mierou napomôcť pri uplatňovaní nových tvarov ovocných drevín v intenzívnych výsadbách, kde vzhľadom na vysoký počet stromov na jednotku plochy je dôležitá požiadavka zjednodušenia prístupu k rezu, uskutočňovanie zásahov, ktoré vo väčšej miere zohľadňujú fyziologické danosti a reakcie ovocných drevín, prípadne v sebe integrujú rôzne efekty, čím sa zmenšuje potreba času na vykonávanie ďalších zásahov. V našich podmienkach má z hľadiska prístupu k rezu tradíciu rez na vonkajší púčik, ktorý sa odporúča všeobecne a tak sa aj používa. Dôkazom je ovocinárska literatúra, a to i špeciálne venovaná rezu ovocných drevín, kde sa iný systém rezu uvádza len zriedkavo.
Používanie rezu na vonkajší (spodný) púčik je zdôvodnené snahou smerovať predlžujúci prírastok smerom von z koruny, prípadne do mierne šikmej alebo vodorovnej polohy, zväčšovať tak objem koruny, plochu jej povrchu a zabezpečiť zároveň to, aby sa konáre nekrižovali. Predpoklad však nebýva žiaduco naplnený a to najmä preto, že ovocné rastliny ako živé organizmy reagujú na rôzne zásahy (vrátane rezu) na základe regulácie rastovými látkami, ktoré sa v rastlinách prirodzene vyskytujú a nie podľa jednoduchej logiky. Navyše pri intenzívnych spôsoboch pestovania, pri použití vretenovitých tvarov, kde je často tvorba silnejších, nahor rastúcich konárov nežiaduca, spôsobuje tento prístup k rezu potrebu riešenia nežiaducich reakcií naň, ku ktorým patrí tvorba zvislých výhonkov na hornej strane konárov. Ďalej, na dosiahnutie požadovaného tvaru konárov býva potrebné ohýbanie a vyväzovanie výhonkov, čo je v hustých výsadbách časovo náročné a predstavuje ďalšie dodatočné zvýšenie nákladov, čím sa v konečnom dôsledku zhoršuje ekonomický efekt pre pestovateľa.
Z hľadiska dosahovaného efektu je cieľom pestovateľa získať korunu s nižšie umiestnenou zónou rodivosti (kvôli náročnosti na zber a ošetrovanie), s konármi s dostatkom rodivého obrastu (kvôli efektívnemu využitiu priestoru koruny), pritom dostatočne pevnú. Tento cieľ sa spravidla dosahuje narušením apikálnej dominancie, t.j. potlačením brzdiaceho vplyvu vrcholového prírastku konárov na bočné výhonky, ktoré rastú viac šikmo alebo v polohe blízkej horizontále, ktoré majú lepšie podmienky pre zakladanie kvetných púčikov. Na to sa dá použiť ohýbanie, aplikácia rastových regulátorov alebo vhodným rezom. Nový prírastok brzdí rast nižšie postavených a spôsobuje ich odklon do šikmej až vodorovnej polohy prostredníctvom látok (auxínov), ktoré sa utvárajú v jeho vrchole a prúdia smerom nadol cez lykovú časť konárika. Uvedený brzdiaci efekt sa zosilňuje smerom nadol pozdĺž konárika, čo spôsobuje nevypučanie spodných púčikov na výhonku a ich premenou na spiace púčiky. Tento brzdiaci efekt sa dá obmedziť prerušením toku rastových látok s brzdiacim efektom. Pri tvorbe rán tiež dochádza k zhoršeniu podmienok pre tok vody a živín a tým aj k oslabeniu rastu letorastov.
Pri klasickom reze na vonkajší (spodný púčik) rezná rana na konci výhonku spôsobuje prerušenie toku auxínov na hornej strane konárika, avšak na spodnej strane konárika je ich tok a teda aj vplyv nenarušený. To znamená, že koncový prírastok rastie silne, má snahu rásť vzpriamene. Potláča pučanie púčikov a rast prírastkov na spodnej strane konárika, čo spôsobuje vyhoľovanie na tejto strane, avšak rast z púčikov na hornej strane konárika nebrzdí, čo má za následok tvorbu silných vzpriamených prírastkov na hornej strane konárika a následne potrebu ich odstraňovania, na čo strom môže reagovať tvorbou vlkov.
sektorového rezu
- V jeho prvom stupni sa v zimnom, respektíve v jarnom období skracujú mladé letorasty na vnútorný (vrchný) púčik s následným rezom na prevod na vhodný bočný výhonok, čím sa buduje koruna.
- Z vnútorného (vrchného) púčika vyrastie po skrátení kolmo rastúci výhonok a z nižšie postaveného púčika (vonkajšieho) slabší, ale takmer vodorovne alebo mierne šikmo rastúci letorast.
- V druhom stupni rezu počas leta sa odstraňujú kolmo rastúce, na báze už zdrevnatené výhonky vyrastené z vnútorných (vrchných) púčikov až po výhonky, ktoré rastú vodorovne.
- Výsledok je pekne otvorená koruna. V porovnaní s tradičným spôsobom rezu na vonkajší (spodný) púčik je výhoda dvojstupňového sektorového rezu v tom, že ponechané letorasty rastú prirodzene vo vodorovnej polohe, a tak odpadá potreba ich prácneho ohýbania.
Ponechaný koncový púčik má vplyv i na uhol odklonu prírastkov vytvorených z nižšie postavených púčikov. Prírastky na opačnej strane konárika ako je ponechaný koncový púčik majú spravidla menší uhol odklonu a najvrchnejší má tendenciu vytvoriť konkurenčný prírastok, kým púčiky na rovnakej strane konárika ako je koncový, vyprodukujú spravidla prírastky s väčším uhlom odklonu. Tento princíp možno využiť napríklad pri zakladaní polokostrových konárov s väčším uhlom odklonu.
Pri použití dvojstupňového sektorového rezu pri rôznych druhoch ovocných drevín bolo pozorované zväčšenie uhla odklonu od vertikály, menej zreteľné bolo vyhoľovanie v nižších partiách koruny. Rodiace konáre po vybudovaní sa ošetrujú modifikáciou dvojstupňového sektorového rezu, ktorý sa nazýva oddialený dvojstupňový sektorový rez, pri ktorom sa konárik vytvorený z nahor smerujúceho púčika ponecháva rok až dva a potom sa použije spätný rez do starého dreva na vhodným smerom rastúci konárik. Takýto postup umožňuje predísť zahusťovaniu, ktoré hrozí na slabšie rastúcich konároch pri každoročnom uplatňovaní dvojstupňového sektorového rezu v jeho základnej modifikácii.
Okrem predchádzajúcich modifikácií je možno použiť takzvaný korekčný dvojstupňový sektorový rez uplatňovaný po aplikácii mechanizovaného rezu. Tento spočíva v ponechaní regeneračného výhonka vyrastajúceho na hornej strane mechanickým rezom ošetreného konárika a jeho reze na horný púčik. Po jednom až dvoch vegetačných obdobiach a po vytvorení rodivého obrastu na konárikoch vyrastajúcich z dolnej strany konárika sa vykoná spätný rez na vhodný konárik vyrastajúci zo spodnej strany konárika. Prebytočné regeneračné prírastky sa samozrejme prerieďujú. Takýto postup možno uplatniť pri pásových a stenových výsadbách ovocných drevín. Následkom tohoto rezu sa podstatne (až na 1/5) znižuje počet konárikov vyrastajúcich z hornej strany konárika (pri hodnotení za 4 ročné obdobie) a dĺžka prírastkov a zvyšuje sa počet árov na spodnej a bočných stranách konárikov.
Dvojstupňový sektorový rez možno použiť v nasledovných prípadoch:
- v prípade jadrovín:
pri pestovaní jadrovín v tvare vretena
pri použití klasických tvarov na dosiahnutie otvárania korún a dopestovanie nižších korún a lepšej tvorby rodivého obrastu
- v prípade kôstkovín:
pri budovaní kotlovitej koruny broskýň pri zapestovaní polokostrových konárov s väčším uhlom odklonu
pri klasickom prístupe k rezu broskýň (tzv. dvojvýhonkový systém)
pri pestovaní broskýň v tvare vretena
pri pestovaní marhúľ v tvare dutej koruny na získanie otvorených nižších korún
pri pestovaní čerešní v tvare vretena (každoročné skracovanie stredníka o tretinu s poschodiami zloženými z 3 konárov, vzdialenými 0,5 m od seba a DSR na kostrových a polokostrových konároch
pri použití plochých tvarov korún kôstkovín (slivkoviny, čerešne), ktoré sa odporúča v niektorých krajinách
Ing. Oleg Paulen, PhD., KOVaV SPU Nitra